Okresane data v slovencine o dovch tipoch co uvidime asi ako prve.
Vírusový vektor
Tento typ vakcín používa nereplikujúci sa vírusový vektor na zavedenie dôležitých informácií o patogéne do tela hostiteľa.
Vírusové vektory poskytujú vhodný prostriedok na dodávanie antigénov do tela, aby nám pomohli vyvinúť voči nim imunitu. Antigény použité vo vírusových vektorových vakcínach sú oslabené formy baktérií alebo vírusov. Akonáhle sa vektor zavedie telo do antigénu, naše telo si potom vytvorí imunitu voči antigénu.
Vírusový vektor môže byť základom vakcíny na vytvorenie imunity proti vírusu - v skutočnosti je to hnacia koncepcia vakcíny napr. Oxford / AstraZeneca COVID-19. Týmto spôsobom môžebyť vírusový vektor upravenou verziou vírusu, ktorý nie je schopný iba spôsobiť ochorenie, ale po zavedení do tela nám môže pomôcť vyvinúť imunitu voči vírusu.
Vírusové vektory vznikajú selektívnym vystrihovaním určitých génov, ktoré vykonávajú rôzne rozhodujúce funkcie, vytváraním rôznych kópií týchto funkčne relevantných génov - a ich pridávaním k iným génom, ktoré pridávajú nové funkcie. Týmto spôsobom je možné použiť vírusové vektory na zmenu spôsobu fungovania vírusu - napríklad na zníženie jeho infekčnosti. Rôzne časti vírusov sa kombinujú novými spôsobmi a vytvárajú takzvaný „rekombinantný“ vírus.
Vírusový vektor má množstvo funkcií, ktoré sú obzvlášť atraktívne pre použitie vakcíny. K ich ďalším výhodám patrí:
- Schopnosť pestovať / vyrábať vakcínu v laboratóriu
- Neschopnosť vakcíny integrovať sa do hostiteľských génov
- Ich stabilita
- Rýchle v porovnaní s konvenčnými vakcínami, (ktoré môžu trvať priemerne 5 - 10 rokov), pretože sú založené skôr na časti vírusu ako na celom vírusu (viac v našom predchádzajúcom príspevku).
- Schopnosť vyrábať ich vo veľkom meradle za veľmi kontrolovaných podmienok
- Ich neschopnosť replikovať sa a šíriť cez telo, čo znamená, že sa môžu použiť aj u jedincov so zníženou imunitou
- Ich schopnosť vyvolať veľmi silnú imunitnú odpoveď, - čo znamená, že nemusí byť potrebná ďalšia „posilňovacia“ dávka
- Indukcia humorálnych, aj bunkami sprostredkovaných imunitných reakcií
mRNA
Na rozdiel od bežnej vakcíny fungujú vakcíny RNA zavedením sekvencie mRNA (molekuly, ktorá bunkám hovorí, čo sa majú vytvoriť), ktorá je kódovaná pre antigén špecifický pre chorobu, akonáhle je v tele vyrobený, antigén imunitný systém ho rozpozná a pripraví ho na boj s vírusom.
Vakcíny RNA používajú prístup, ktorý využíva výhody procesu, ktorý bunky používajú na výrobu proteínov: bunky používajú DNA ako šablónu na výrobu molekúl mediátorovej RNA (mRNA), ktoré sa potom prekladajú na tvorbu proteínov.
RNA vakcína pozostáva z vlákna mRNA, ktoré kóduje antigén špecifický pre chorobu. Keď sa reťazec mRNA vo vakcíne nachádza vo vnútri buniek tela, bunky používajú genetickú informáciu na produkciu antigénu. Tento antigén sa potom zobrazí na povrchu bunky, kde ho rozpozná imunitný systém.
Bezpečnosť: RNA vakcíny sa nevyrábajú z častíc patogénu alebo inaktivovaného patogénu, takže nie sú infekčné. RNA sa neintegruje do hostiteľského genómu a reťazec RNA vo vakcíne sa degraduje, akonáhle sa vytvorí proteín.
Účinnosť: výsledky skorých klinických štúdií naznačujú, že tieto vakcíny vytvárajú spoľahlivú imunitnú odpoveď a sú dobre znášané zdravými jedincami s malými vedľajšími účinkami.
Výroba: Vakcíny sa dajú rýchlejšie vyrobiť v laboratóriu procesom, ktorý je možné štandardizovať, čo zlepšuje reakciu na vznikajúce ohniská.
09.01.2021 - 01:13:09
Tento príspevok vyhodnotili používatelia ako nekvalitný alebo ofenzívny, a preto sa nezobrazuje.
Klikni sem ak si ho želáš napriek tomu zobraziť.
02