Nemám žiadne štúdie, vychádzam skôr z toho, že dlhodobo som nezaevidoval inú krajinu s dôrazom na pitvy + vyšetrenia (aj keď to mohlo súvisieť so zameraním na SR a pomerne decentný priebeh až do konca septembra). Napr. aj EUROSTAT považuje aktuálne údaje o COVID-19 kvôli významným rozdielom medzi krajinami za diskutabilné pre medzinárodné porovnanie a pre zisťovanie vplyvov pandémie vytvára skôr vysokofrekvenčné prehľady o celkovej úmrtnosti s porovnávaním voči historickým obdobiam.
Osobne nemám dôvod považovať veľké zhoršenie v poslednom štvrťroku za dôsledok nejakej výraznej zmeny metodiky - ak počas druhej vlny pandémie zomrelo zhruba o 6700 ľudí viac ako je priemer za 3 predchádzajúce kvartály a zhruba o 6100 ľudí viac ako počas rovnakého kvartálu predošlého roku, nehľadal by som za tým žiadnu extrémnu zmenu pravidiel. Skokový nárast infikovaných, hospitalizovaných a počet ťažkých stavov v rovnakom období to vysvetľujú celkom dostatočne.
problém bol zrejme v tom, že si použil pojem ,,striktná,, metodika pri uvádzaní počtov úmrtí spojených s pandémiou. Ak chceme objektívne údaje tak si v tomto prípade pod pojmom ,,striktná,, niekto predstaví ,,presná,, ,,správna,, a nie ,,voľnejšia,, uvádzajúca menšie počty úmrtí
Pravda asi bude že zmena našej metodiky v priebehu pandémie nemala veľký vplyv na počty úmrtí uvádzaných a spojených s pandémiou. Značné veľký rozdiel /takmer 50 %/ medzi uvádzaným a skutočým počtom úmrtí spojených s pandémiou u nás, tento rozdiel je zrejme preto lebo veľa úmrtí v ,,kľúčovom období tretí kvartál 2020 + doteraz bolo bez predchádzajúceho zisťovania prítomnosti vírusu v tele - veľa starších ľudí zomrelo a neboli testovaní na prítomnosť vírusu - ich úmrtie sa bralo ako bežné, akoby vírus v sebe nemali. Musela by sa všetkým zosnulým zisťovať prítomnosť vírusu.