Ja som vychádzal z predpokladu, že trubka s menším priemerom má 2 plochy ktoré treba zohnúť blízko seba, čiže ako keby sa jednalo o "materiál s väčšou hrúbkou". Pri deformácii sú tie steny blízko seba a teda aj zakrivenie je podobné. Ak sú od seba ďalej, potom sa stena bližšie k mieste pôsobenia sily musí ohnúť viac ako protiľahlá. To bol môj predpoklad, že tenšia bude viac pružiť a deformačné zmeny na hrubšej nemusia byť vratné. Ale rád si to nechám vyhovoriť. Každopádne si nemyslím že je pravda o zachovaní hmotnosti OS predstavcov a riadítok ako píše jezus o čom svedčia aj hmotnosti udávané výrobcami. Ja zostávam pri klasike.
Ešte udám jeden dôvod prečo sa mi nevidí OS pri rajdách až také opodstatnené. To zhrubnutie je len na pár cm v strede, myslím, že málokto cíti aký je ten spoj pevný (podľa mňa je aj klasika dostatočne tuhá). Som hlavne žiletkár, takže beriem do úvahy barany. Na každú stranu mi trčí cca 20 cm palice - páky. Jej priemer je u OS rovnaký ako u klasiky. Keď chytím za dualy a pokrútim, potom mi tá stredová časť určite neurobí taký efekt ako to, či je ten zvyšok tuhý alebo nie.
Ešte raz, z takých 440 mm baranov mám OS 50 mm. Zvyšných 390 mm je rovnakých ako pri klasike. Iné je to pri tých osiach, sedlovkách a vidliciach, kde je priemer po celej dĺžke rovnaký. Skončil som.
Ešte udám jeden dôvod prečo sa mi nevidí OS pri rajdách až také opodstatnené. To zhrubnutie je len na pár cm v strede, myslím, že málokto cíti aký je ten spoj pevný (podľa mňa je aj klasika dostatočne tuhá). Som hlavne žiletkár, takže beriem do úvahy barany. Na každú stranu mi trčí cca 20 cm palice - páky. Jej priemer je u OS rovnaký ako u klasiky. Keď chytím za dualy a pokrútim, potom mi tá stredová časť určite neurobí taký efekt ako to, či je ten zvyšok tuhý alebo nie.
Ešte raz, z takých 440 mm baranov mám OS 50 mm. Zvyšných 390 mm je rovnakých ako pri klasike. Iné je to pri tých osiach, sedlovkách a vidliciach, kde je priemer po celej dĺžke rovnaký. Skončil som.
1. vnutorne nohy vidlic (28 > 32 > 36 > 40 mm)
2. krky vidlic (1" > 1 1/8" > 1,5") + predstavce 3. rajdy (25,4 > 31,8 mm) + predstavce
4. osky nabojov (10 > 12 > 20 mm)
5. sedlovky (nie vzdy je tu väcsia tuhost + pre ridera, ale pre ram to dolezite je)
6. stredove domceky (malo rozsirene, pevnostne postacuje aj standardny rozmer)
2. krky vidlic (1" > 1 1/8" > 1,5") + predstavce 3. rajdy (25,4 > 31,8 mm) + predstavce
4. osky nabojov (10 > 12 > 20 mm)
5. sedlovky (nie vzdy je tu väcsia tuhost + pre ridera, ale pre ram to dolezite je)
6. stredove domceky (malo rozsirene, pevnostne postacuje aj standardny rozmer)
1. lahke > tazsie > este tazsie > najtazsie, aj tak vedu vsetky cesty k paralelogramu
2. tu mi to dava zmysel
3. vyjadril som sa uz skor
4. na XC aj pre tazsiu vahu staci 9mm upinak, na tvrsie pouzitie 20mm myslim tiez bez problemu, 24 a 25mm sa mi zda uz fakt somarina
5. tu mam radsej mensie priemery, mam sice 31,6 karbonovu ale radsej by som 27,2 a troska pohodlia navrch
Body 1. a 3. maju podla mna vyznam v spojeni s 1,5" hlavovkou, ale aj to by musel byt volant karbonovy.
Ja som vychádzal z predpokladu, že trubka s menším priemerom má 2 plochy ktoré treba zohnúť blízko seba, čiže ako keby sa jednalo o "materiál s väčšou hrúbkou". Pri deformácii sú tie steny blízko seba a teda aj zakrivenie je podobné. Ak sú od seba ďalej, potom sa stena bližšie k mieste pôsobenia sily musí ohnúť viac ako protiľahlá. To bol môj predpoklad, že tenšia bude viac pružiť a deformačné zmeny na hrubšej nemusia byť vratné. Ale rád si to nechám vyhovoriť. Každopádne si nemyslím že je pravda o zachovaní hmotnosti OS predstavcov a riadítok ako píše jezus o čom svedčia aj hmotnosti udávané výrobcami. Ja zostávam pri klasike.
Ešte udám jeden dôvod prečo sa mi nevidí OS pri rajdách až také opodstatnené. To zhrubnutie je len na pár cm v strede, myslím, že málokto cíti aký je ten spoj pevný (podľa mňa je aj klasika dostatočne tuhá). Som hlavne žiletkár, takže beriem do úvahy barany. Na každú stranu mi trčí cca 20 cm palice - páky. Jej priemer je u OS rovnaký ako u klasiky. Keď chytím za dualy a pokrútim, potom mi tá stredová časť určite neurobí taký efekt ako to, či je ten zvyšok tuhý alebo nie.
Ešte raz, z takých 440 mm baranov mám OS 50 mm. Zvyšných 390 mm je rovnakých ako pri klasike. Iné je to pri tých osiach, sedlovkách a vidliciach, kde je priemer po celej dĺžke rovnaký. Skončil som.
Ešte udám jeden dôvod prečo sa mi nevidí OS pri rajdách až také opodstatnené. To zhrubnutie je len na pár cm v strede, myslím, že málokto cíti aký je ten spoj pevný (podľa mňa je aj klasika dostatočne tuhá). Som hlavne žiletkár, takže beriem do úvahy barany. Na každú stranu mi trčí cca 20 cm palice - páky. Jej priemer je u OS rovnaký ako u klasiky. Keď chytím za dualy a pokrútim, potom mi tá stredová časť určite neurobí taký efekt ako to, či je ten zvyšok tuhý alebo nie.
Ešte raz, z takých 440 mm baranov mám OS 50 mm. Zvyšných 390 mm je rovnakých ako pri klasike. Iné je to pri tých osiach, sedlovkách a vidliciach, kde je priemer po celej dĺžke rovnaký. Skončil som.
Z teorie pruznosti sa to da pekne ukazat. Tuhost tyce daneho prierezu je mozne vyjadrit ako E*Jz kde E je modul pruznosti dany materialom, Jz je kvadraticky moment zotrvacnosti dany prierezom. Pre medzikruzie je Jz=Pi*(D^4-d^4)/64, kde D je vonkajsi a d vnutorny priemer. Ked uvazim realnu situaciu -> pre priemer D=31mm,d=30mm cize hrubka steny je 0.5mm dostanem Jz=5569.6... Pre mensi prierez s rovnakou hrubkou steny t.j. D=27mm d=26mm, bude Jz=3653,3...cize hrubsi nosnik bude o cca 53% tuhsi ako ten tensi. A teraz to podstatne -> plocha hrubsieho prierezu je 47.9mm^2 a plocha tensieho je 41.6mm^2, teda len o 15% viac materialu pouzijem na hrubsi nosnik ale ziskam o 53% tuhsi nosnik...
no pre niekoho o tych 15% tazsie rajdy mozu byt uz prilis tazke
Pruznost som mal tiez a zrovna v tomto ma od reality tvoj priklad dost daleko:
- priemer 31 je len na dost malej dlzke(iked najpodstatnejsej) volantu a potom sa zuzuje, takze ak nebude na okrajoch menej materialu, budu tie o 15%tazsie bez vyrazneho narastu tuhosti- vonkasi priemer bude vzdy 22mm
- myslim ze pri volante nedochadza len k ohybu ale aj napr smyku, kde rozhoduje skor plocha prierezu a aj otlaceniu(od uzaveru predstavca) a dalsim kombinaciam namahani
- v praxi treba trubku napriklad do vacsieho obvodu roztiahnut(nie pri karbone) z povodnych cca 69mm na cca 100mm
- vacsi primer riadidiel nutne vyzaduje aj vacsi priemer objimky na predstavci, cim sa zvysuje nielen hmotnost ale aj moznost vzniku viacerych nedokonalosti- zliatina nemusi byt homogenna a teda moze v roznych miestach obsahovat akoby kazy- vznikaju oslabene prierezy a tych bude na dlhsom prvku vzdy viac ako na kratsom.
- priemer 31 je len na dost malej dlzke(iked najpodstatnejsej) volantu a potom sa zuzuje, takze ak nebude na okrajoch menej materialu, budu tie o 15%tazsie bez vyrazneho narastu tuhosti- vonkasi priemer bude vzdy 22mm
- myslim ze pri volante nedochadza len k ohybu ale aj napr smyku, kde rozhoduje skor plocha prierezu a aj otlaceniu(od uzaveru predstavca) a dalsim kombinaciam namahani
- v praxi treba trubku napriklad do vacsieho obvodu roztiahnut(nie pri karbone) z povodnych cca 69mm na cca 100mm
- vacsi primer riadidiel nutne vyzaduje aj vacsi priemer objimky na predstavci, cim sa zvysuje nielen hmotnost ale aj moznost vzniku viacerych nedokonalosti- zliatina nemusi byt homogenna a teda moze v roznych miestach obsahovat akoby kazy- vznikaju oslabene prierezy a tych bude na dlhsom prvku vzdy viac ako na kratsom.
Priklad bol iba zjednoduseny, ak by som to komplikoval este zuzenim prierezu do stran, tak uz by to bolo uplne neprehladne ten vypocet...Ale ak si mal pruznost, tak si pamatas, ze najvacsie napatie pri ohybe je prave v mieste votknutia (do predstavca), priebeh napatia od votknutia do konca nosnika ma cca exponencialny (oprava - linearny) priebeh, to teda nahrava v prospech hmotnosti, kedze na dosiahnutie vacsej tuhosti staci dat vacsi priemer blizko votknutia...Na volnom konci je vacsi priemer zbytocny, kedze je tam uz nulove ohybove napatie.
S tym otlacenim mas pravdu, ak budem mat na velkom priemere tenku stenu, lahsie sa zborti pod tlakom, napriklad v predstavci, preto tuto oblast vacsinou este spevnuju niecim...
to Dudo: s karbonom je to uplne rovnako, akurat modul pruzosti E (vid priklad) uz nieje len nejake ciselko, ako je tomu pri klasickej oceli, ale je to trochu komplikovanejsia matica, pretoze v karbone sa napatie siri v kazdom smere inak. Pomerne komplikovane sa robia analiticke vypocty pre kompozity a obvzlast pre laminaty (karbon,sklolaminat,...).
Ku rajdom OS/nieOS co xces kupit...Ak maju tie karbonove OS rajdy rovnaku hrubku steny, tak potom budu mat vacsiu tuhost a pri rovnakom materialy mierne vacsiu hmotnost...Ale ak tie tensie budu mat nejake extra tuhe a pevne vlakna a o cosi vacsiu hrubku steny, tak sa kludne mozu OS/neOS vyrovnat tuhostou ale taktiez aj hmotnostou...
asi si ztoho mudrejsi ze...no ja by som tiez nevedel ktore si mam vybrat, keby vyberam, ale asi tensie - viac sa mi pacia
Dudo opýtaj sa marečeja ako sa mu olupujú karbón ridzitka. Kúsok vlákna mi daroval na Súlove. hehe?
marecej vozi shity
Dudo a prečo chceš karbónové "kormany"? Ti nestačí že máš kopec škaredého karbónu pod ricu?
no ani tu nemam uplne jasno, ale to budem riesit v inej teme (u Kristiana)
