...už som sa raz ospravedlnil za moju gramatiku. Život s dyslexiou tomu nepomáha.
V mojich mladých časoch, keď mal niekto problémy s gramatikou, vyriešil to otec. Pár otcovskými... A buď sa
dieťa začalo učiť, alebo skončilo pri lopate. Lebo aj otec, ktorý bol pri lopate, chcel, aby jeho dieťa to dotiahlo trochu vyššie.
Žiadna dyslexia vtedy neexistovala.
Pred pár rokmi, keď som ešte šéfoval, som mal sekretárku. Tiež mi tvrdila, že má dyslexiu. Keď ma už prestalo baviť nej opravovať chyby v listoch, tak som jej povedal, čo som napísal vyššie... a pridal, že potrebujeme upratovačku. Je zaujímavé, že tých chýb bolo potom v materiáloch menej. Proste, viac sa sústredila na prácu.