Joe70, myslel som obdobie 2030-35, nejako som to zle spočítal
Navyše môžeme predpokladať rôzne prechodné obdobia, výnimky, posuny, ale podstata ostáva - ak najneskôr niekedy v 2050-2060 nezastavíme nadprodukciu skleníkových plynov, tak sme ako civilizácia (o storočie-dve) skončili. Fyzika skrátka nepustí, to iba poslanci NRSR a dezoláti na internetoch si myslia, že môžu hlasovať aj o fyzikálnych zákonoch
.
Napriek tomu, čo píšeš, ja som v tomto technologický optimista. Možno preto, že slovenské pomery sledujem naozaj minimálne - a keď vidím, o čom je tu debata, tak je mi z toho grcno. Tu riešime Plavčana a žiadna slovenská univerzita nie je ani len v prvých stovkách technologických univerzít, vo zvyšku sveta zatiaľ riešia kvantové počítače. V normálnych európskych krajinách sa technológie a pravidlá, potrebné na prežitie civilizácie, riešia veľmi intenzívne aj v súkromnom a aj vo verejnom sektore, vrátane akademického. A zrejme si to na prvý pohľad neuvedomujeme (lebo namiesto dôležitých vecí sledujeme, či Borguľa zostrelí Mikulca a čo bolo na večeru vo Farme), ale ten pokrok sa deje. Pomalší, ako treba, ale oveľa rýchlejší, ako na Slovensku. V oblasti mobility nejde pritom iba o technologický pokrok (najmä zvyšovanie energetickej hustoty batérie, rozvoj OZE vrátane riešenia ich nestability a pod.), ale aj o pokrok spoločenský - dobrým príkladom je neustála snaha o (logistické aj legislatívne) zvyšovanie kvality verejnej dopravy, vytláčanie áut z miest, masívna podpora pešej a cyklistickej dopravy v mestách atď. To všetko nie sú výmysly nejakej liberálnej slniečkárskej hlavy, ale viac či menej vedomé úsilie vyspelých spoločností znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy na prepravnej práci a teda v kontexte témy, v ktorej sa nachádzame, aj o zníženie logistickej a produkčnej náročnosti individuálnej elektromobility. Kritická väčšina slovenskej spoločnosti - možno aj vďaka katastrofálnemu všeobecnému vzdelávaniu za ostatné desiatky rokov - toto vôbec nevníma a si to neuvedomuje. Je to pozitívne varenie žaby. Je jasné, že dnes nevieme odhadnúť technológie, ktoré tu budú o 5-10-15 rokov, môžeme iba predpokladať ich dopady.
Našťastie dnes už vývoj na Slovensku je determinovaný Európskou úniou a nie našimi potrimiskármi v politike, takže sme síce zaostalí, ale skôr či neskôr nás ten pokrok dobehne, i keď sa mu dosť úspešne bránime. Ak sa napríklad ukáže, že naozaj bude treba rozkopať ulice a vytvoriť vhodnú sieť nabíjacíc bodov, tak to bude jedna z tých jednoduchších úloh, ktorá nás v tomto čaká. Teda ak nás predtým ešte Fico nestihne hodiť do náručia Ruzka.
Mimochodom, z hľadiska odbornosti by som o Európsky parlament neobával - jeho plénum je pri prijímaní zákonov iba finálny krok zvyčajne niekoľkoročnej práce vo výboroch a tá vychádza nielen z politických záujmov frakcií a strán (ktoré samé o sebe majú expertné tímy), ale aj z odbornej práce expertov, univerzít, firiem, agentúr. Navyše, prijímanie európskej legislatívy ani zďaleka nezávisí iba od EP, ale ultimatívne aj od Európskej komisie a od členských štátov. To, že pritom Slovensko nemá v podstate žiadne expertné slovo (česť výnimkám) neznamená, že legislatíva sa nepripravuje na základe odbornosti - podobne ako v EP aj v EK a samozrejme aj v Európskej rade sa rozhoduje aj na zákalde politiky, aj na základe odbornosti.
Aby som však tak veľmi nehanil Slovensko, tak vidím v tomto smere aj pozitívne veci. Napríklad spôsob, akým sa pripravil Plán obnovy a odolnosti a jeho obsah mi (aj napriek niektorým mojim výhradám) ukazuje, že máme aj na Slovensku pochopenie a kapacitu pre ako-tak moderný vývoj. Podobne aj tých niekoľko málo technologických firiem, ktoré tu ešte máme. I keď tiež len dovtedy, kým tých šikovných ľudí nevyženieme, čo sa bohužiaľ v podstate deje.