Crrrrrrrnnn časove znamenie ohlásilo 5 hodín 50 minút. Takto nemilosrdne ma dnes do sychravého ráno prebudil budík. Kua čo som si to zas vymyslel .....aháááá Zelené pleso up hill 
. So zalepenými očami sa navliekam do kroja a budím Maťa. Cestou do kúpeľne rozmýšľam čo všetko si mám ešte pribaliť. Kompromis je jasný, vyhadzujem keksy a pribaľujem „ dažďovku“ čo keď náhodou ešte spŕchne.
Na stanici sme zodpovedne včas (skoro ako do roboty), Vlado práve vyhral 2. level v bankomate, kupujeme lístky a v spoločnosti Mareka a Wilkinsona obsadzujeme strategické miesto v kupé. V Poprade povinná kávička na raňajky z automatu, nástup do super expresu smer Tatranská Lomnica. O 9,30 sa pred hotelom Hutník zlieza kompletná partie v zložení : Matthus, Drotar, Vladika, Wilkinson, Marek, Jfab, Dancuľ st., Dancuľ ml., Bajkboro, Billes, Jaro, Berco, Mrssti. Po skompletovaní bikov vyrážame úzkym chodníčkom smer Zelené Pleso. Úvodné stúpanie nikoho nenecháva na pochybách, že sme v Tatrách, debaty sa krátia iba na nutné davaj, pohni ! Zadychčaný dávame prvú čakačku a na rozdiel od ostatných viem, že to najhoršie ešte len príde. Míňame a zdravíme rôzne skupinky turistov ugrofínskej, poľskej a českej národnosti a za ich obdivuhodných pohľadov, to dávame meter čo meter vyššie hore tým „ gruľoviskom“ . Tam kde nás nik nevidí to nekompromisne potlačíme „bo keď še ňeda ta še ňeda“. Po náročnej technickej pasáži prichádza traverz a zrazu chata. Jéééééé konečne pivko civilácia, záchody. Prvé čo ale musím urobiť je vyzliesť dres, ktorý pripomína upratovačkin MOP po umytí dvoch poschodí. Ale hore na všetko pamätali, sušiaky voľne bez poplatku aj s kolíčkami boli k dispozícii. Okamžite ich okupujeme, sadáme k pivku, zožeriem niečo lisované so salámou a hneď mi je fajn. Po chvíľke oddychu a rozjímania nad krásami Tatier dávame spoločné foto obliekame usušené dresy, a púšťame sa dole. Bike tancuje po tých šutroch jak divý kôň, ale ani na sekundu sa nedá poľaviť v koncentrácii. Na peknom miestečku striehnem na nejaké akčné foto, partie AMEN prefrčí okolo, za nimi smutne kráča Wilkinsom s pichnutou dušou : „ Drotar nemáš náhradnú ? Lebo ja mám ale deravú“. Hádžem mu fungľovku Continetalku a na bomby idem za ostatnými. Ani nie po 150 m Dancuľ rieši to isté
. Takto s prestávkami to dávame dole, ale pohľady turistov nasvedčujú, že toto je moc, o čo im tu ide, veď nám sa zle šľape a oni to valia na bikoch. Hold bikerská duša sa ukáže práve v tých úsekoch kde vás fotia a povzbudzujú. Tá fotka čo ma fotila taká pekná turistka bude určite hrozná, moje vypúlene oči 
ala žaba na toalete svedčali iba o jednom, že mi stála v stope a musel som to riešiť po šutroch. Ale nepadol som Rozlúčka na odbočke s partiou bola krátka a my sme sa vydali po svojích domov. Cesta v pohode, akurát asistencia piatich domorodcov na Mlynčekoch pri lepení defektu bola spestrením. V Kežmarku pizza s pivkom a šup ho cez Zaľubicu do Levoče s ďalším beerstop.
A čo na záver ?
75 km za 4:46:46 AVG 15,66 TRIP CLIMB 1079m
Bolo to jednoducho zážitočno krásne.
. So zalepenými očami sa navliekam do kroja a budím Maťa. Cestou do kúpeľne rozmýšľam čo všetko si mám ešte pribaliť. Kompromis je jasný, vyhadzujem keksy a pribaľujem „ dažďovku“ čo keď náhodou ešte spŕchne.
Na stanici sme zodpovedne včas (skoro ako do roboty), Vlado práve vyhral 2. level v bankomate, kupujeme lístky a v spoločnosti Mareka a Wilkinsona obsadzujeme strategické miesto v kupé. V Poprade povinná kávička na raňajky z automatu, nástup do super expresu smer Tatranská Lomnica. O 9,30 sa pred hotelom Hutník zlieza kompletná partie v zložení : Matthus, Drotar, Vladika, Wilkinson, Marek, Jfab, Dancuľ st., Dancuľ ml., Bajkboro, Billes, Jaro, Berco, Mrssti. Po skompletovaní bikov vyrážame úzkym chodníčkom smer Zelené Pleso. Úvodné stúpanie nikoho nenecháva na pochybách, že sme v Tatrách, debaty sa krátia iba na nutné davaj, pohni ! Zadychčaný dávame prvú čakačku a na rozdiel od ostatných viem, že to najhoršie ešte len príde. Míňame a zdravíme rôzne skupinky turistov ugrofínskej, poľskej a českej národnosti a za ich obdivuhodných pohľadov, to dávame meter čo meter vyššie hore tým „ gruľoviskom“ . Tam kde nás nik nevidí to nekompromisne potlačíme „bo keď še ňeda ta še ňeda“. Po náročnej technickej pasáži prichádza traverz a zrazu chata. Jéééééé konečne pivko civilácia, záchody. Prvé čo ale musím urobiť je vyzliesť dres, ktorý pripomína upratovačkin MOP po umytí dvoch poschodí. Ale hore na všetko pamätali, sušiaky voľne bez poplatku aj s kolíčkami boli k dispozícii. Okamžite ich okupujeme, sadáme k pivku, zožeriem niečo lisované so salámou a hneď mi je fajn. Po chvíľke oddychu a rozjímania nad krásami Tatier dávame spoločné foto obliekame usušené dresy, a púšťame sa dole. Bike tancuje po tých šutroch jak divý kôň, ale ani na sekundu sa nedá poľaviť v koncentrácii. Na peknom miestečku striehnem na nejaké akčné foto, partie AMEN prefrčí okolo, za nimi smutne kráča Wilkinsom s pichnutou dušou : „ Drotar nemáš náhradnú ? Lebo ja mám ale deravú“. Hádžem mu fungľovku Continetalku a na bomby idem za ostatnými. Ani nie po 150 m Dancuľ rieši to isté
. Takto s prestávkami to dávame dole, ale pohľady turistov nasvedčujú, že toto je moc, o čo im tu ide, veď nám sa zle šľape a oni to valia na bikoch. Hold bikerská duša sa ukáže práve v tých úsekoch kde vás fotia a povzbudzujú. Tá fotka čo ma fotila taká pekná turistka bude určite hrozná, moje vypúlene oči ala žaba na toalete svedčali iba o jednom, že mi stála v stope a musel som to riešiť po šutroch. Ale nepadol som Rozlúčka na odbočke s partiou bola krátka a my sme sa vydali po svojích domov. Cesta v pohode, akurát asistencia piatich domorodcov na Mlynčekoch pri lepení defektu bola spestrením. V Kežmarku pizza s pivkom a šup ho cez Zaľubicu do Levoče s ďalším beerstop.
A čo na záver ?
75 km za 4:46:46 AVG 15,66 TRIP CLIMB 1079m
Bolo to jednoducho zážitočno krásne.
Prílohy:
bolo super. partia ,pocasie, trat a samozrejme pleso a okolie. troska to aj vytriaslo a aj vydlica sa napapala 
tesim sa na dalsi vyjazd.