tu je prepis:
Zaujimavy rozhovor ohladom ruskej ekomomiky:
Putinovi peniaze nedôjdu, robte mu to isté čo on vám – manipulujte, radí ruský ekonóm Inozemcev
Všetko ohľadom boja proti ruským peniazom, oligarchom a emigrácii sa vymyká akémukoľvek pochopeniu, hovorí Vladislav Inozemcev, ruský ekonóm, sociológ a politik, ktorý žije v New Yorku.
Opisuje, ako dlho bude Putin schopný financovať vojnu, kde sú slabiny ruskej ekonomiky a prečo je dôležitejšie poskytovať pomoc ukrajinskému frontu než sa snažiť oslabiť ruskú ekonomiku.
V rozhovore sa dozviete:
-prečo sa nemáme spoliehať na to, že sa Rusku minú peniaze;
-prečo Putin nemôže zvýšiť intenzitu vojny na Ukrajine;
-aké odvetvie ruskej ekonomiky mohol Západ citeľne zasiahnuť, ale premrhal túto možnosť;
-akú techniku dnes Rusko nedokáže vyrábať a čo môže posielať na front takmer donekonečna;
-ako by sa dalo zariadiť, že by sa vojna skončila do niekoľkých mesiacov.
Stále častejšie počúvame názor, že Putin nemá peniaze a dlhodobo nebude môcť vo vojne pokračovať. Ako dlho bude schopný vynakladať peniaze na pokračovanie bojov?
Netuším, kto by mohol hovoriť, že peniaze dôjdu. Nedôjdu. Vojnu môže Putin pri súčasnej intenzite bez problémov financovať celé svoje nové šesťročné funkčné obdobie. Okrem toho v posolstve federálnemu zhromaždeniu oznámil zvýšenie daní.
Treba si uvedomiť, že napríklad v Spojených štátoch predstavoval zisk korporátneho sektora v minulom roku 10,7 percenta HDP, zatiaľ čo v Rusku to bolo 20 percent. To sú inými slovami pre západnú aj ruskú ekonomiku úplne rekordné a vlastne nereálne čísla.
Ruský biznis je na vzostupe ako nikdy predtým. A Putin chce zvýšiť daň z príjmu právnických osôb z dvadsiatich percent (jednej z najnižších daní na svete) na 25 percent. To sa dá pokojne predstaviť.
Daň z príjmu chce zvýšiť z trinástich na pätnásť percent a pre ľudí s vysokými príjmami na dvadsať percent. Do tejto kategórie patrí menej ako percento obyvateľstva. Ak sa tieto dve dane zvýšia spomínaným spôsobom, rozpočet nebude mať žiadny deficit, a to ani taký, aký je v súčasnosti. Takže ešte raz – kto počíta s tým, že by Putinovi došli peniaze, tak na to môže zabudnúť. Je lepšie si nič nenahovárať.
Čo sa týka nedostatku peňazí, mali by sme byť realisti. Najprv sa pozrime na to, ako je financovaný ruský vojenský systém.
Máme federálny rozpočet a peniaze pochádzajú jednak z exportu – z príjmov z predaja ropy a plynu –, čo je asi štyridsať percent, a potom asi šesťdesiat percent z domácich príjmov.
Existuje ešte fond národného blahobytu, z ktorého sa dajú čerpať rezervné peniaze. Ten je formálne na hranici vyčerpania, a pokiaľ sa z neho budú brať tri až štyri bilióny rubľov ročne, zrejme sa vyčerpá začiatkom budúceho roka. (1 bilión rubľov je približne 10 miliárd eur – pozn. red.)
Sú v ňom naozaj nejaké peniaze?
Existuje domnienka, že je prázdny, pretože zablokovanie ruských aktív v Európe by mohlo zasiahnuť hlavne tento fond. No napriek tomu, že peniaze, ktoré by tam mali byť, budú v Európe zablokované, ich Putin môže akoby predať sám sebe.
To znamená, že ministerstvo financií, ktoré fond spravuje, tieto peniaze, dajme tomu v eurách, predá centrálnej banke a tá mu vypíše ruble. Mnohí ľudia sa domnievajú, že sa to dialo už v minulých rokoch po začiatku vojny, pretože peňažná zásoba sa v rokoch 2022-2023 veľmi aktívne rozširovala, každoročne asi o dvadsať percent. To je prvý zdroj znižovania rozpočtového deficitu.
Druhým zdrojom sú možné vnútorné pôžičky. Aby sme priblížili význam a rozsah problému, rozpočet je každoročne v schodku približne 3 až 3,3 bilióna rubľov. Na bankových účtoch majú ľudia 47 biliónov rubľov, čo je asi pätnásťkrát viac.
Z toho vyplýva, že na domácom trhu je možné si bez problémov požičiavať celé roky. Ministerstvo financií jednoducho nechce preplácať a existuje veľa trikov, ako znížiť náklady súvisiace s obsluhou dlhu. Putin pritom všetko vypláca v rubľoch. V rubľoch platia vojakom, pohrebné príbuzným, zákazky vojenskému obrannému komplexu.
Čo ste si odniesli z Putinovho prejavu? O ekonomike pred federálnym zhromaždením hovoril dve hodiny.
Vyhlásil, že poskytne ďalšie prostriedky vo forme rodinných prídavkov a prídavkov na deti. Budeme zároveň financovať infraštruktúru, rozvoj sektora bývania a verejných služieb, ktorý je v hroznom stave, a ďalšie drobnejšie veci. Spolu podľa rôznych odhadov sľúbil asi desať biliónov rubľov na šesť rokov.
Je to veľa alebo málo?
Povedal by som, že to nie je veľa, pretože vlani sa výdavky na obranu zvýšili o štyri bilióny. Čiže to, čo Putin sľúbil, je približne jeden až 1,5 bilióna ročne dodatočných výdavkov, pričom ide o výdavky do roku 2030 – a v Rusku sa nič nedeje rýchlo. Paralelne prebieha inflácia, peniaze sa znehodnocujú, to znamená, že v skutočnosti nesľúbil nič mimoriadne.
Podstatné a pre daňový manéver, ktorý nás má zbaviť deficitu, kľúčové je zvýšenie daní. Putin nemá rád deficity, veľmi sa toho bál od začiatku svojej vlády a vždy s dlhmi bojoval a vždy si vytváral rezervy. Teraz sa rezervy míňajú, rozpočet je už tretí rok po sebe deficitný, čo Putina veľmi vážne znepokojuje.
Aké je dnes najslabšie miesto ruskej ekonomiky?
Tých je veľa. K už existujúcim slabým stránkam patrí automobilový priemysel, ktorý bol úplne zničený. Celý bol závislý od západnej techniky.
Firmy odišli a namiesto nich prišli čínske spoločnosti, tie dodávajú strojné zostavy, z ktorých sa zoskrutkovaním piatich matíc stane údajne ruské auto a predáva sa za dvojnásobnú cenu ako čínske z dovozu. Už teraz je jasné, že dochádza k stratám, a odvetvie živorí.
Mŕtvy je aj civilný letecký priemysel. V minulom roku nebolo vyrobené ani jedno lietadlo. Dodané bolo iba jedno, ktoré bolo vyrobené už v roku 2022 zo západných súčiastok. Nič ďalšie sa nevyrobilo ani sa nevyrobí. Bolo oznámené, že ďalšie dodávky budú v roku 2026, aj keď ich sľubovali tento rok.
Ťažké dopravné strojárstvo bolo postavené na spolupráci so západnými spoločnosťami, všetky odišli, všetko sa zastavilo.
Vážnej kríze by mohli byť vystavené všetky odvetvia, ktoré súvisia s komunikáciami. Je to veľmi zraniteľné odvetvie. Lenže zatiaľ čo Západ driemal, Rusko niekoľko rokov bez obáv budovalo suverénny internet a zrejme ho onedlho dokončí s pomocou čínskeho vybavenia. Zásah tohto odvetvia prerušením dodávok komunikačných zariadení a zákazom používania cloudových služieb mohol byť katastrofálny, keby k nemo došlo v marci 2022, ale nič sa nepodniklo.
Veľmi zraniteľné je aj poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Rusko je na 98 percent závislé od dovozu chmeľu. Celý pivovarnícky priemysel, ktorý má obrat jeden bilión rubľov ročne. Je to obrovský sektor – 98 percent chmeľu dodávajú Česko a Nemecko a nie sú naň uvalené sankcie.
V nadväznosti na to je vlastná produkcia na úrovni dvoch percent celkovej potreby. Pokiaľ sa toto preruší, je jasné, že sa pivo v Rusku vráti na úroveň ZSSR. Bude to nariedená brečka. To by mohlo vyvolať nespokojnosť obyvateľstva.
Vakcíny pre zvieratá a mnoho ďalších vecí sa dováža, nie sú zakázané, všetko ide ďalej. Inými slovami, poľnohospodárstvo, ktoré je v Rusku veľmi silné, stojí na západných osivách, západných vakcínach, najmä tých európskych. Môžeme hľadať slabé miesta, je ich veľa, ale na väčšinu z nich nikto nemieni udrieť.
V Rusku je dvetisíc podnikov vojenskopriemyselného komplexu, z nich asi 600 je pod sankciami, a 312 bánk, z ktorých asi 36 čelí sankciám. Čo by sa stalo, keby boli sankcie uvalené na všetky takéto podniky a na všetky banky v Rusku?
Nemyslím si, že by sa pre podniky vojenskopriemyselného komplexu niečo zmenilo. Či už sú pod sankciami, alebo nie, dovoz výrobkov dvojakého určenia a vojenských výrobkov je zakázaný, aj keď sa objavuje veľká miera nelegálneho dovozu. Nové sankcie sú krásne slová, ale sú bezpredmetné.
V prípade bánk je to iné – keď úplne odstrihnete bankový sektor, tak sa značne sťažia paralelné platobné operácie a financovanie zahraničných operácií.
Asi by stálo za to to urobiť, ale opäť to vyvoláva množstvo otázok. Po prvé, sú Európania pripravení zastaviť platby prostredníctvom svojich vlastných bánk, napríklad Raiffeisenbank? Sú Európania pripravení zastaviť platby za dodávky energií, ktoré sa robia prostredníctvom Gazprombank, na ktorú sa sankcie nevzťahujú?
A sú všetci obyvatelia Západu spoločne pripravení následne uplatniť sekundárne sankcie voči napríklad čínskym, indickým, tureckým či emirátskym bankám, ktoré pokračujú v spolupráci s ruskými finančnými inštitúciami? Ale izolácia bankového systému sa ponúka.
Putin vyhlásil, že ruský vojenskopriemyselný komplex bude musieť ešte päť až desať rokov po skončení vojny dodávať vojenskú techniku. Prečo?
Straty vojenskej techniky sú obrovské, Putin si uvedomuje a vníma, aká je jeho armáda pošramotená. Navyše vojenský priemysel je významnou časťou ekonomiky, zamestnáva dva milióny ľudí – a keď započítame aj rodiny a ďalších, ide o štyri milióny. Pre Putina je to dôležitá sociálna základňa, a tak bude smerom k nej vynakladať peniaze.
Navyše čím viac peňazí míňate na rozvoj priemyslu, čím viac nakupujete vojenskú techniku, tým lepšie sa cítia všetky pridružené odvetvia – metalurgické, dopravné spoločnosti, výrobcovia mikroprocesorov, čipov, elektronických súčiastok…
Ide o odvetvie, ktoré za sebou ťahá niekoľko ďalších. Na rozdiel od ZSSR nemá Rusko žiadny deficit, zvyšovanie vojenskej výroby nespôsobuje katastrofu v civilnom sektore, ale vytvára pracovné miesta, do ekonomiky prináša ďalšie peniaze a v podstate podporuje hospodársky rast. Pod ekonomický rast v minulom roku z 25 až 40 percent sa podpísali štátne nákupy, ktoré sa týkali vojenskopriemyselného komplexu.
Dokáže sa tento ruský priemysel vyrovnať s vojnovými požiadavkami, keď vezmeme do úvahy, že
náboje nakupuje od Severnej Kórey a Iránu?
Ani to nie je jednoduchá otázka. Všeobecne by som povedal, že áno, zvláda to. V rokoch 2022 – 2023 sa zdalo, že nevydrží takú záťaž, ale podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, sa otázka munície vyriešila – už v tomto roku budú dodávky pokrývať terajšiu intenzitu bojových operácií. To isté platí pre delostrelectvo a obrnenú techniku.
To znamená, že ruský vojenský priemysel môže teraz takmer úplne kompenzovať techniku, ktorá sa na bojisku zničí alebo minie – to sa týka nábojov. Ťažko však môže vyrábať nad rámec toho, čo sa v súčasnosti na fronte spotrebúva. Putin teda teraz nemôže znásobiť intenzitu vojny na Ukrajine. Bude musieť hľadať inú cestu.
A veľmi dôležité tak je, že sa nič technicky vyspelé, tanky Armata, stíhačky SU-57, teda všetko, čím sa Putin pred vojnou chválil, prakticky nevyrába, pretože sú to veci kusové a veľmi drahé.
Na ich výrobu treba veľa západných komponentov, ktoré sa dnes nedajú zohnať. A tak sa hromadne vyrába technika z 80. rokov, vtedajšia moderná technika, ktorá strieľa, jazdí a prináša ukrajinskému ľudu veľa utrpenia a skazy. Táto technika sa dá v súčasných objemoch vyrábať takmer donekonečna.
Domnievate sa, že ľudia v centrálnej banke a na ministerstve financií hodnotia situáciu v ruskej ekonomike adekvátne? Sú to profesionáli?
Podľa mňa sú Nabiullina a Judajeva (Elvira Nabiullina je šéfkou ruskej centrálnej banky a Xenija Judajeva jej viceguvernérka – pozn. red.) odborníčky najvyššej triedy, vyškolené na Západe, ktoré dokonale poznajú zákonitosti peňažného obehu.
Minister financií Anton Siluanov a jeho tím skvele riadia rozpočtový proces. Ale pravdu povediac, keby tam bol Glaziev (Sergej Glaziev je niekdajší poradca Putina pre ekonomiku, zastával tézu, že v ruskej ekonomike má štát hrať silnejšiu úlohu – pozn. red.), samozrejme, že by ruská ekonomika bola už v roku 2022 v troskách.
Takže títo ľudia sú hlavnými architektmi Putinovho úspechu. A keď nie úspechu, tak potom absencie zjavných zlyhaní. Sú to veľmi schopní ľudia.
Tvrdíte, že správnym krokom by bolo neutralizovať ruskú veľkú flotilu tankerov. Čo by sa tým dosiahlo?
Neutralizácia flotily, teda celá myšlienka zníženia nákupnej ceny ruskej ropy, sa urobila v očakávaní, že západné spoločnosti nebudú lode poisťovať a nebudú si ich ani prenajímať.
Rusko na to reagovalo jednoduchým spôsobom: skúpilo tankery a ropu vyváža samo. V niektorých prípadoch je to celkom čisté riešenie, v iných prípadoch sú tankery zapísané do nejakých registrov. Takže existujú možnosti, ako na ne uvaliť sankcie. To sa občas deje a dochádza k narušeniu dodávok.
V zásade je však myšlienka neutralizácie tankerovej flotily dobrá v tom zmysle, že Západ bude mať kontrolu nad vývozom ruskej ropy. Myšlienka obmedziť vývoz energetických surovín je stále v hre, pretože každý chápe, že ropa a zemný plyn sú dôležitým zdrojom príjmov rozpočtu.
Opakujem, že tvorí asi štyridsať percent príjmov, ktoré rozpočet dostáva. To je dôležitý aspekt, bez ktorého sa ruský finančný systém dostane do veľmi vážnych problémov.
Ale tu musíme mať na pamäti, že Rusko každý deň dodáva na svetový trh asi šesť miliónov barelov ropy rôznymi spôsobmi, železnicou do Číny, ropovodmi, tankermi, všelijako. Už ochromenie polovice tohto objemu je závažné.
Znížením ťažby OPEC+ významne manipuluje s cenami ropy. Pokiaľ sa to podarí, cena ropy výrazne vzrastie. Keď pôjde o polovicu, bude sa pohybovať okolo 120 dolárov, pokiaľ pôjde o všetok ruský vývoz, v krátkom čase dosiahne aj 150 dolárov. To však nikto nepotrebuje.
Pre západné krajiny, ktoré sa začali spamätávať z obdobia vysokej inflácie, by to bola veľká rana z hľadiska finančnej stability. Dobre si pamätáme, že cenový strop bol zavedený už v januári 2023, blíži sa leto 2024 a my stále diskutujeme o tom, čo by bolo dobré.
Ovplyvňujú ekonomiku útoky na ruské ropné zariadenia?
Rozhodne. Je to veľmi dôležitá otázka. A to je, povedal by som, jedna z najúspešnejších operácií ukrajinských ozbrojených síl v poslednom čase. Už to ovplyvnilo cenu benzínu na domácom trhu, je ho nedostatok, začína sa regulácia cien.
To je významný úder, ktorý začína cítiť, a bude ho ešte viac, keď budú útoky pokračovať, pretože továrne nie sú príliš zabezpečené, nikto nepredpokladal, že sa na ne bude strieľať. Takže áno, pre Putina a pre Rusko ide o úplne nečakaný vývoj, ktorý má určite svoj vplyv.
Akú úlohu hrajú v ruskej ekonomike Čína a Saudská Arábia? Vieme, že Čína koná iba vo vlastnom záujme, ale pri Saudskej Arábii nemáme jasné vysvetlenie. Majú množstvo ropy a Putin stále častejšie ukazuje priateľské, bratské objatia so saudským princom.
Povedal by som, že Putin má so Saudskou Arábiou zložité vzťahy. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa objíma s korunným princom. Saudská Arábia sa s Ruskom neraz pokúšala spolupracovať na ropnom trhu, aby mohla zaistiť obmedzenie ťažby alebo, naopak, jej zvýšenie.
Putin nikdy, okrem situácie v roku 2020, keď musel osobne zasiahnuť Trump, nepristúpil na seriózne rokovanie; a keď niečo sľúbil, tak to často porušoval. Neviem o žiadnej ekonomickej interakcii medzi Saudskou Arábiou a Ruskom.
Významnejšiu úlohu pravdepodobne zohrávajú Spojené arabské emiráty, pretože sú krajinou, ktorá zaisťuje významnú časť neoficiálneho dovozu do Ruska – veľa tovaru nakúpeného na Západe putuje tadiaľ. Spojené arabské emiráty umožňujú ruským občanom používať bankový systém pomerne voľne, aj keď v poslednom čase o niečo horšie.
A sú aj miestom, kde skončilo veľké množstvo ruských peňazí a kde ruskí občania kupujú nehnuteľnosti. Emiráty považujú hneď po Európe za jediné poriadne miesto na život a prácu. Pokiaľ teda ide o Emiráty, kontakty tam sú, pokiaľ ide o Saudskú Arábiu, tam ich nevidím.
Takže Saudská Arábia spolu s USA dnes nedokážu zraziť ceny ropy v Rusku?
Spojené štáty by to mohli urobiť, ale neviem, z akého dôvodu by to mala urobiť Saudská Arábia. Keď hovoríme o tom, ako zastaviť vojnu na Ukrajine a urobiť s Putinom poriadok, potom je tým najlepším variantom dohodnúť sa s Čínou.
Jednoducho povedané, keby sa americké vedenie stretlo s čínskym a povedalo: „Chlapci, dobre, zrušíme vám clá, sme ochotní ďalej investovať do čínskej ekonomiky, zrušíme všetky obchodné vojny, ale vy odstrihnite Rusko od všetkého kyslíka“, tak je o pol roka po vojne na Ukrajine. Čína na to má.
Čína je hlavným obchodným partnerom Ruska. Pochádza z nej väčšina technických výrobkov. Na trhu je 90-percentný podiel čínskych smartfónov, 85-percentný podiel počítačov, 70-percentný podiel automobilov, všetky telekomunikačné zariadenia pochádzajú z Číny, podobne ako systémy na zabezpečenie internetu…
Keby Čína zajtra oznámila, že ukončuje s Ruskom všetky vzťahy, vojna by sa skončila za niekoľko mesiacov, ale na to by Washington musel Pekingu ponúknuť niečo radikálne, čo samozrejme nechce, pretože si uvedomuje, že Čína je nebezpečný geopolitický súper.
Aké obavy máte z možnej budúcej politiky Donalda Trumpa?
Pri Trumpovi mám len jednu obavu. Podľa všetkého mieri do nového funkčného obdobia s hroznou túžbou po pomste voči mnohým washingtonským postavám, o ktorých sa domnieva, že ho v prvom funkčnom období podrazili, a ktoré dosadili k moci Bidena, pretože verí, že voľby boli ukradnuté. To sú jeho šialenosti.
Podobne, ako je trochu šialený Putin, je trochu šialený aj Trump, to nikto nepopiera, len sa obávam, aby si nezačal v Amerike vybavovať účty radikálnymi mimoprávnymi prostriedkami. To by bolo pre americký politický systém veľmi zlé. Keby sme nebrali do úvahy tento faktor, ak by sme usúdili, že to neurobí, vo všetkom ostatnom úprimne povedané nevidím žiadnu hrozbu.
Voľby v USA budú až v novembri, Európa by zrejme nemala len tak čakať, kým si Američania niekoho zvolia. Čo by ste jej poradili urobiť, aby ešte pred americkými voľbami čo najviac oslabila Putina?
Európa urobila veľa dobrého aj zlého. Na začiatku vojny by som na mieste európskych lídrov urobil niektoré veci úplne rovnako. Po prvé, zablokovanie peňazí centrálnej banky. Zastavenie leteckej dopravy. Sankcie proti bankám – nič extra, ale aspoň niečo.
Ako však zariadiť, aby Putin nemal žiadne peniaze? Sú dve možnosti, ako zaistiť, aby niekoho peňaženka bola prázdna: nič mu do nej nestrkať alebo mu, naopak, nedávať obmedzenia, aby utrácal. Druhý variant Európania úplne ignorovali.
Ak chcete, aby Putin nemal žiadne peniaze, musíte čo najviac uľahčiť ich odvod z Ruska. Nech tie peniaze Putinovi utekajú, nech oligarchovia odchádzajú a berú si miliardy, nech občania prevádzajú všetky možné úspory do zahraničia, predávajú svoje domy a podniky a prevádzajú peniaze na európske kontá.
Tie sa mali zakladať bez akýchkoľvek prekážok. Týmto spôsobom odtiaľto môžete odviesť stovky miliárd dolárov, ktoré inak Putin zdaní a pošle na vojnu.
A čo urobili Európania? Všetky tie diery upchali. Známi bohatí ruskí oligarchovia vrátili v rokoch 2022 – 2023 do Ruska 76 miliárd dolárov. Putin zaviedol daň z nadmerných ziskov, získal teda ďalšie príjmy a vyrobil nové tanky.
Prečo sa to stalo?
Rusi v Európe míňali miliardy dolárov prostredníctvom svojich kreditných kariet. Prečo boli hneď v prvých dňoch vojny zastavené transakcie MasterCard a Visa? Tieto peniaze prúdili iba z Ruska, do Ruska týmito kanálmi nič neprichádzalo. Týmto jediným rozhodnutím ste Putinovi prenechali ďalších šesťdesiat miliárd.
Aký zmysel malo uvalenie sankcií na nejakého Melničenka, ktorý bol desať rokov ženatý s chorvátskou občiankou, žil vo Švajčiarsku, pracoval v Európe a platil tam dane? Odišiel do Moskvy, vyviedol svoje peniaze a teraz panáčkuje pred Putinom. Aký to malo zmysel? Na to nemám žiadne vysvetlenie.
Časy, keď oligarchovia chodili za Jeľcinom a rozprávali mu, koho má vymenovať do vlády, sú preč. Na Putina nemajú oligarchovia v Rusku žiadny vplyv. Vravieť im, že na nich uvalíme sankcie, a čakať, že pobežia za Putinom a povedia mu, že netreba bojovať…
Kto bol ten expert, ktorý to hovoril? Toho by som rád videl. V Rusku nebol najmenej pätnásť rokov a pravdepodobne ani nečíta po rusky, keď je taký odtrhnutý od tamojšej reality.
Takže všetko, čo sa týka boja proti ruským peniazom, oligarchom a emigrácii, je niečo, čo sa vymyká akémukoľvek pochopeniu. Je to taký darček Putinovi v rozsahu energetického transferu v roku 2022. Komu prekážalo 200 až 300 miliárd ruských peňazí investovaných v Európe?
Pokiaľ ide o chybu, tak tá sa už nedá vziať späť. Európa predsa nemôže povedať: „Zmenili sme názor.“ Čo teda robiť do novembra?
Do novembra musíme podporovať Ukrajinu. Keď je vojna, vyhráva sa iba na bojovom poli. Vojna sa nevyhráva tým, že sa zvýši cena vajec o tridsať percent, z toho dôvodu sa v Rusku nič nezmení.
Do novembra nie je možné prijímať ekonomické opatrenia, ktoré by niečo zmenili. Ani keby ste počas mesiaca ochromili ruský vývoz ropy, čo opäť neurobia Európania prostredníctvom sankcií, ale Ukrajinci ostreľovaním ropných rafinérií.
Ale aj keby k niečomu takému došlo, Putin má stále dosť peňazí na to, aby to do novembra bez problémov zvládol. Jediný jeho problém je, keby ho vyrazili z Avdijivky, nie ešte vpadli na Krym. To by bol pre Putina problém.
Do novembra nebude mať žiadne ekonomické problémy. A nie je šanca, aby ste mu ich vytvorili. Na fronte sa na niektorých miestach dá dosiahnuť prelom za mesiac, ale v ekonomike sa nedá zabezpečiť ani za pol roka.
Som ekonóm, nie som vojak, ale pripúšťam, že na fronte sa situácia môže meniť pomerne rýchlo. Ale v ekonomike, v tej podobe, v akej ju máme teraz, bolo možné ruskú ekonomiku skutočne odrovnať a vytvoriť obrovskú krízu ešte pred augustom 2022. Na jar ešte hral rolu faktor paniky a prekvapenia, v septembri nasledovala mobilizácia – pred týmto obdobím bolo možné zaviesť určité ekonomické opatrenia.
Toto šesťmesačné obdobie bolo obdobím príležitostí, vtedy ľudia skutočne prepadli panike z kurzu za dolár 130 rubľov, kým ho Nabiullina a Siluanov nestabilizovali. Vtedy bolo nutné maximalizovať tlak a dosiahnuť reálne podkopanie moci.
A dnes?
Naozaj si neviem predstaviť, čo by sa dalo urobiť, aby sa situácia výrazne zmenila. Celú vlaňajšiu jeseň sa ozýval divoký krik našej opozície aj západných spravodajských agentúr, že v Rusku vyčíňa inflácia. Vajcia zdraželi za rok o 62 percent. Vari si na to teraz niekto spomenie?
Vtedy som vravel: ľudia, pozrite sa na štatistiku z roku 2019, keď vajcia zdraželi o 74 percent. A čo sa stalo? Režim sa zrútil? Putin odišiel? Nestalo sa nič, za pol roka sa na to zabudlo. Kde je problém s vajcami? Neexistuje. Je zabudnutý. Nesnažte sa rozbiť kamenné dvere papierovým baranidlom.
Treba teda klásť dôraz iba na front a zabudnúť na ruskú ekonomiku?
Je nutné klásť dôraz na front a rozštiepenie elít. Povedzme, že nejaký Tiňkov, ktorý bol vyškrtnutý zo sankčného zoznamu a ktorý hovorí, že Putin je vojnový zločinec, je dôležitejší ako desať oligarchov, ktorí sedia pod sankciami, pretože tí mlčia a pracujú pre Putina. Chcete uviesť ďalšie také precedensy?
Predstavte si, že v Rusku je teraz veľa ľudí pod sankciami. A čo je prekvapujúce, pod sankciami sú napríklad pán Fridman alebo pán Aven, ktorí sedia vo svojej Alfa-Bank a zaoberajú sa finančnými operáciami.
Pod rovnakými sankciami je aj generál Gerasimov a minister obrany Šojgu, ktorí sa podieľali na zabíjaní Ukrajincov, a ďalšia desiatka generálov, ktorí sú vojnoví zločinci. Majú rovnaký status. To je šialené.
Musíte rozštiepiť časť ruskej elity na vojnových zločincov: generálov, výrobcov vojenskej techniky, propagandistov – počnúc Putinom, Šojgom a Gerasimovom, a všetkých ostatných, na ktorých sa vzťahujú sankcie.
Musíte povedať: „Keď ukončíte túto vojnu, vojnoví zločinci pôjdu do väzenia a tí, ktorí sú pod sankciami, z nich budú vyňatí.“ Tým okamžite rozdelíte elitu na dve časti: jednej nič neodpustíte a druhej potom môžete povedať, že s nimi vlastne nemali nič spoločné, že to na nich hodili ich vlastní lídri.
Tým vytvoríte štiepiaci element. Moskovský primátor Sobianin nebojuje na Ukrajine, premiér Mišustin nebojuje na Ukrajine.
Ako to dosiahnuť?
Mali by ste jednoznačne povedať, že existujú vojnoví zločinci, ktorých chceme tak či tak dostať do väzenia, ale voči vám nemáme žiadne nároky. Zjednodušene povedané, dajte nám Putina a ďalej si vládnite. Je to variant Juhoslávie.
Milošević bol vydaný vlastnými ľuďmi. Namiesto toho ste elitu neskutočne zjednotili, naliali do nej toľko spojiva, že sa jednoducho stala monolitom. Všetkých ste ich dostali do rovnakého postavenia. Vytvárajte čo najväčší počet potenciálnych štiepení, vytvárajte vzájomné podozrenia.
Skúsme si predstaviť, že sa náhodou schádza Európska rada a hovorí, že podľa dôverných zdrojov, podľa spravodajských informácií preštudovala situáciu v ruskej elite a usúdila, že, povedzme, tridsať ľudí – medzi nimi gubernátori, ministri, poslanci Štátnej dumy – bolo mylne zahrnutých na sankčné zoznamy.
A že to sú dobrí ľudia, že to nie sú putinovci a že ich zo sankcií vyraďujú. Čo bude nasledovať? Zajtra k nim príde FSB, pretože bude vyslaný signál, že nie sú lojálnymi putinovcami. To sa dá urobiť lusknutím prstov a v Moskve sa začne strašný masaker.
Chcete ten režim zničiť, tak pre to niečo urobte. Vy ho iba stmeľujete. Manipulujte. Skúste proti Putinovi urobiť to isté, čo robí on.
Macron už začal aktívne manipulovať.
To, čo Macron robí, vyvoláva v Moskve značnú nervozitu. Macron reaguje správne, konečne s tým začal, pretože tak sa malo s Putinom hovoriť od začiatku. Uvidíme, ako to dopadne, ale myslím si, že ľudia ako Macron, možno následne aj Trump, budú nejakým spôsobom pôsobiť, pretože ten ekonomický diskurz je vyčerpaný.
-----------------------------------------
Vladislav Inozemcev
Ruský ekonóm, sociológ a politik. V roku 1996 založil Centrum pre výskum postindustriálnej spoločnosti.
V rokoch 2003 – 2011 bol šéfredaktorom časopisu Svobodnaja myseľ a v roku 2012 sa stal profesorom na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova. Túto funkciu zastával do roku 2014 a následne začal pracovať na Vysokej škole ekonomickej.
Je pravidelným účastníkom a rečníkom Fóra slobodného Ruska. V marci 2020 podpísal výzvu vedcov, spisovateľov a novinárov občanom Ruska, v ktorej vyjadril nesúhlas s prijatím zmien Ústavy Ruskej federácie navrhnutých Putinom. V roku 2021 vyzval na bojkot volieb do ruskej Štátnej dumy.
26. mája 2023 zaradilo ruské ministerstvo spravodlivosti Inozemceva na zoznam „zahraničných agentov“. V súčasnosti žije v New Yorku.
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
