Yerevan -> kam vlastne stihnem? # cykloturistika # preprava bicykla # skúsenosti # outdoor # dlhé trasy # cestovanie # dobrodružstvo

copyrightmedia1.tenor.com media1.tenor.com

Ráno 4.8. o 7:30 sa mi podarilo vyraziť za domu. V Štúrove som nastúpil na vlak do Budapešti a cez Budapešť som ešte dokupil kľúč 15mm, potrebný na rozobratie bicykla a vyzdvihol dohodnutú krabicu na bicykel cestou na letisko, ťahal som ju za bicyklom. Na letisku som rozložil bicykel do krabice, do druhej krabice som dal batožinu a podal som si ju. A zostal som len s ruksakom, teda príručnou batožinou. Keďže som mal dosť časovú rezervu, využil som ju ešte na prechádzku a zacvičiť si na ihrisku. Po návrate na letisko som si našiel svoj checkin, svoj gejt a nastupil do lietadla, ktoré ale meškalo. Let som si užil

Lietadlo pristálo v jerevane, batožinu som si našiel bez problémov, bajk som si zložil. Avšak prvá vec, čo som si tu všimol, že taxikári sú otravnejší ako bezdomovci v Bratislave na stanici.
Po jerevane som pobludil trochu a nakoniec som sa nejak dostal. V obchodíkoch cestou som si sem ťa kúpil nejaké jedlo. Stretol som za jerevanom, dobehol má, jeden cyklista s báglami ale hovoril, že sa len tu motá po okolí a má na to týždeň, Nemec, žijúci vo Viedni ženatý so slovenkou a vedel po slovensky. V jednej dedine som zastal aby som si pozrel poriadne cestu a ujo zoproti mi priniesol vodu a jablká. Pokračoval som a našiel som potok, do ktorého bol prístup, takže som sa umyl.
Pokračoval som ďalej, cestou ma od môjho plánu odhovárali pasáci kráv, že mám nocovať tu dolu.
Prišiel som až k horskému prechdu, ktorý som skoro celý tlačil, čo je nepohodlné s baglami. Nie každá highway je diaľnica. 6km pred vrcholom som našiel rovnú plochu, keďže je tma, tak som rozložil stan a idem spať. Dosť fúka

V noci v stane má zobudili štvorkolkári, či som v poriadku a hovorím po rusky. Potom som sa vyspal krásne až do rána. Pokračoval som ešte 5km v tlačení asi 500vm, ešte pred vrchom mi skrižoval cestu pasák na koni, proste charóša armenia.
Cesta dolu do dediny po kamenistej ceste bola tiež celkom náročná na techniku jazdy s báglami. V obchode v dedine sa dalo platiť s kartou. Inak všetci ma tu majú za rusa. Slovensko ani nevedia, že existuje, tak hovorím Československo, snáď mi česi odpustia. V meste Alaverdi bolo plno stoparov na oba smery. Z jednej rozpadnutej chajdy na mňa kýval chalan, boli dvaja, cykloturisti, tam mali stany a mali aj elektriku. Boli aj na internete. Boli to Číňania a vracali sa do svojej krajiny na bicykloch, mali na ďalší deň namierené do Jerevanu a ďalej do Iraku. Pozvanie postaviť stan pri nich som odmietol a pokračoval v ceste do Gruzínska. 30km pred Tbilisi som rozložil stan....

Značenie na ceste predsa musí byť

Budil som sa s pocitom, že idem na vlak. Teta mi však hovorila, že vlak do "mojej" stanice nejde, a že pôjde až večer. Tak som stratil dosť času ale vybral som sa ďalej. Cesta bola čím ďalej rozbitejšia až sa stratila a ostala len kamenistá, blatová poľňačka, hore kopcom jedine tlačiť. Išla okolo dodávka a ujo mi kývol, že ma zoberie, čo som s radosťou prijal. Cestou sme kecali najmä o vzťahoch s okolitými národmi. Asi za 5km má vyložil, bol už doma a ja som pokračoval. Ešte sa pri mne zastavilo auto, že kam, odkiaľ a odkiaľ doma dal mi follow na Instagrame ?. O chvíľu robili asi cestu, bolo tam toľko blata, že strmou cestou dolu bicykel brzdil. Keď som sa zviezol, okúpal som sa v potoku a trochu umyl bicykel. V dedine rovno pred obchodom išli oproti chalan s babou, tiež cykloturisti. Chvíľu sme kecali, upozornil som ich, že tadiaľ asi neprejdú ale vracať sa im nechcelo. Nečudujem sa, mali to 20km. Cesta ďalej mi vcelku ubiehala, v meste Zestaponi som skúsil na stanici ale teta predavačka pri okienku bola sama ochota, vlak do Batumi ara, vecipied ara, vlak do Poti. Ale velocipied ara. Tak nič, idem ďalej po vlastnej osi.
Cesta už išla podstatne lepšie, len po asfalte som išiel. Stan som rozložil pri nejakej stavbe

Zobudil som sa v chatovej výstavbe, avšak dosť skoro na to, aby tam nik ešte nebol. Mal som pocit, že som stan postavil na betóne. Karimatku ani spacák som ešte nepoužil na tomto tripe. Ďalej mi cesta celkom ide, míňam stáda kráv a koní pasúcich sa pri ceste navoľno. Stále serpentíny... V meste Kobuleti prvý raz vidím čierne more. Chvíľu som stratil v Batumi, zhodnotil som, že sa mi vôbec nepáči a pokračoval som ku hranici Sarpi. Na tureckej strane som pokračoval po jednej ceste, po ceste D010. Takže to celkom dobre išlo, cesta je pozdĺž pobrežia, akurát nuda. Hrozná... Keď cinkli hodinky 200km, zastal som, prehodil bicykel za taký múr, najprv som s ním chcel ísť na pláž, aj som ho strepal, spadol mi z tých kameňov a potom som zistil, že lepšie bude asi hore, skrytý za tým múrikom. Tam som dal len karimatku na zem a zaspal ako bábätko

Zobudil som sa na pláži, pokračoval som v ceste. Pád bicykla z kameňov mal následky, osmička na zadnom kolese, ale fest. Zbadal som cyklistu, ktorý tlačil bicykel, mal defekt tak som mu zalepil dušu a nafúkal koleso, on ma zavolal na kávu a zobral do servisu. Servis mi pripomenul tie indické videá na YouTube. Ujo zamastený, dielňa plná starých bicyklov, ujo povedal, t on kolesá centrovať nevie, že to robí jeho otec ale dal mi centrovaciu vidlicu, nech si to vycentrujem sám. A aj kávu mi priniesol. Nejak som to urobil ale nieje to OK. Ten cyklista ma čakal, mali sme ešte tak 20km spoločných a potom sme sa rozlúčili. Pokračoval som v ceste, v jednej dedine mi kývli, nech idem do krčmy, nech si dám vodu a čaj ? milé. Potom som ešte stretol oproti idúceho diaľkového cyklistu, ktorý ide rovnakú trasu len opačne, vymenili sme si nejaké skúsenosti a rady. Toto fakt oceňujem, aj Číňania (ktorý tiež išli touto trasou) mi hovorili, že Turecko bude hornaté, tento mi to potvrdil. Pokračoval som ďalej a keď na tacho cinklo 200km, zišiel som na pláž, nafúkol karimatku a túto noc som použil aj spacák, bolo chladnejšie.

Na obrázky si musíte počkať...

Spal som na pláži, už aj v spacáku. Ani sa mi nechcelo vstávať. Vyrážal som niečo po 7. Po pár km ma predbehol cyklista, potom spomalil a takto sme spolu išli pár km potom ma pozval na čaj. Tam sme sedeli, oznámil mi, že túto noc budem jeho hosť. Prekvapilo ma to a úctivo som to odmietol. Pokračoval som v ceste, sem tam som sa stavil na čaj a išiel som aj akoby po diaľnici, len nebola označená, resp nebol tam zákaz bicyklov ? zastavil som na jednej pumpe, okolo mňa sa zhŕkli autíčkári a leštili si svoje tuningové kraksne a pritom sa somnou rozprávali po turecky a ja som im odpovedal po slovensky ?
Pokračoval som ďalej do mesta Samsun a už som začal aj veriť, že tam prídem. Prišiel som sem, našiel som kemp ale lred bránou som si povedal, že si nájdem niečo zadarmo. Chcel som ísť na pláž a zastavil ma strážnik, že kam idem, otvára sa ráno ale spať môžem v parku. Tak som si pri jeho kantine rozložil stan, on dal dve stoličky, sadli sme si a rozprávali cez Google translator ? potom sme si zaželali dobrú noc a zapol som sa do stanu, lebo ma upozornil, že bude striekať závlaha

A ešte som nedopisal do toho, že pršalo, lialo a tak keď som už bol donitky mokrý tak. Som sa namydlil, teda som to využil 😀 akurát som nedomyslel, že keď si namydlim vlasy, išlo mi všetko do očí a strašne ma stipali. Zvládol som to za jazdy 😀

Odfoť občas nejaké čajočky, lebo si budem myslieť že si tam šiel iba naháňať kilometre a piť čaj

corsair, a ako funguje solarna nabijacka? Kupil si tu co som Ti odporucil?

3jalo3, to moze byt nebezpecnejsie (v tychto krajinach) ako nahanat kilometre ci ist tunelom na bicykli;)

Nie, kúpil som takú, čo mi vedeli do rána dodať. Zdá sa, že dobíja. Má to aj amprrmeter a ukazuje niečo

Inak, mám stodesať chutí kúpiť nejaké fest rýchle plášte, lebo jeden chalan predo mnou na žiletke zrýchľoval ako stíhačka a ja za ním ako traktor. A teraz ťahám ako kôň a bicykel akoby ani nejde, strašne ťažko sa na tom ťahá. Aké plášte kúpiť? Rýchle a min 28mm . Teraz mám ešte marathony a majú už 40tis km

3jalo3 sú tu čaje ale ja to len pijem ? v Nemecku a Belgicku sa so mnou moslimky nechceli ani baviť, keď zistili, že niesom moslim.

nebol menej naložený? nedrhnu ti brzdy?
prepáč za blbe otazky- snazim sa jednoducho:)

jedny z mojich obľúbených su Continental GP 2 (II), dalsie lacnejsie pojdem pozriet

chalan este mohol byt na kratkom vyjazde (a chcel sa blysnúť)

S takymi starymi plastami sa vydat na dlhu cestu cez nezname krajiny. Ty si teda riadny dobrodruh

Sú spoľahlivé. A skoro ako nové, len už bez dezénu ...

Deň 9
Nejak extra som sa nevyspal lebo strážnik mi hovoril, nech pred 7 opustim park, tak som vstaval o 6, zbalil si sakypaky a vybral som sa smer Istanbul. Potom som ale zbadal čas a tak som išiel do mesta nájsť predajňu nejakého mobilného operátora. Otvárali o 8:30 . V jednej som strávil pol hodinu, zbytočne, nevedeli maa overiť, v ďalšej pol hodinu a odišiel som s novou simkartoue. Takže som dosť veľa času stratil a cesta bola tiež umorná, kopce a teplo. Keď sa vyrovnala, bola to nuda. Na pumpe, kde som sa rozhodol doplniť vodu mi jeden pán poradil trasu cez Istanbul. Inak, cesta ďalej bola boj s vetrom a so sebou samým. Na záver sa cesta zvlnila zasa. Poriadne. Stan som rozložil pod lesom pred vrcholom stúpania.

Všimnite si, v predajni Turk Telekom majú posilu 😍

A inak, vkuse čaj čaj čaj a včera som šitingfulofdej

Nebol vôbec naložený. Brzdy mi nedrhnú, mám bubnové. A niečo musím pozrieť. Číňania mi píšu, nech sa toľko neponáhľam, nech si užívam krajinu, dnes som tiež stretol typka, čo má v péčku, v každom meste je deň-dva. Len ja chcem za mesiac stihnúť to, čo oni za rok 🤔

Jezus zo siete som ešte nenabijal, tak asi to trochu funguje

Cyklo mechanici, mali by ste sa ísť učiť do Turecka. Samozrejme je to len vtip. Ja mám ruky čiernejšie jak ten mechanik. Neplatil som. Hneď po odchode a zo servisu v prvom kopci mi to prdlo a urobil som si to podľa seba

Keď vidím rozbrusovačku, je mi to jasné