OKOLO MARTINSKÝCH HOLÍ
Variant trasy „A“ pre terénuchtivých
Niektorí navrhujete úpravu trasy „A“ tak, aby úsek štátnej cesty Vrícko – Kláštor pod Znievom a prípadne aj úsek „tankovej betónky“ od Trebostova nad Podstráne bol v rámci možností nahradený terénnym variantom.
Myslím si, že 80-90 % účastníkov netúži po ďalšom sťažení trasy, vedenej v spomenutých úsekoch po tvrdých cestách avšak s minimálnou autopremávkou a nezriedka s vynikajúcimi výhľadmi najmä na Veľkú Fatru a údolie Turca. Napriek tomu chápem tých neskôr narodených, dobre trénovaných, jazdiacich väčšinou na kvalitných strojoch (aj ja som zjazdil v 40-ke kadečo a to ešte na Favorite) a predkladám im nasledovný tip.
Z Vríčanského sedla (948) po Č znač. hrebeni cez úbočie Kútika (1025) – sedlo(1000) – na Skalky (1190) 3,2km. Pred Skalkami treba niekoľko stoviek metrov
bicykel potlačiť, odmenou je vynikajúci výhľad a nádherná prírodná scenéria samotného vrcholu. Zo Skaliek zjazd do sedla (1000) a po krátkom stúpaní a zjazde príjemný výstup na Jankovú (1163) 5,95km – náročný zjazd (za mokra v závere radšej vpravo cez les) do sedla pod Úplazom (990) 7,25km. Z neho (ešte pred orientačným stĺpikom) odbočíme vpravo do protismeru na neznač. klesajúcu zvážnicu. Po 1,15km z nej odbočíme vľavo a zostúpime výrazne klesajúcou cestou na rázcestie M a Z značky v závere Slovianskej doliny (805) 9,4km. Stadeto je možnosť pohodlne zostúpiť Slovianskou dolinou na rázcestie pri rybníkoch „Brčná“, ďalej po základnej trase do Valče – nad Trebostovo – a po „tankovej ceste“ nad Podstráne atď.
Ak chceme pokračovať v teréne, z rázcestia (805) začíname stúpať po Z znač. ceste. Zelená zakrátko odbočí vľavo strmo hore. My pokračujeme ďalej po ceste, ktorou vystúpime na pekné horské lúky(930). Nimi stúpajúcou serpentínou vľavo a vpravo opäť do lesa. Onedlho prichádzame do príjemného sedla medzi Javorinou a Hnilickou Kýčerou (1040) 11,85km. Cesta sa stáča doľava a 1,5km klesá do 975 m n.m. Kratším stúpaním do 1000m. V nasledujúcom dlhom klesaní sa zvážnica začína obtáčať okolo Bludnej hory (1095) a po východe z lesa nám poskytne prekrásne výhľady do hĺbok Valčianskej doliny a na okolie. Zjazd zakončíme na rázcestí v lokalite Kúpeľ s poľovníckou chatou v závere Valčianskej doliny (734) 17,35km. Začíname vystupovať po M znač. zvážnici. Na rázcestí (875) prejdeme ponad potok a ďalej už bez M značky krátko klesáme a potom vytrvalo stúpame na rázcestie pri skalisku (960) 21,05km, odkiaľ je opäť výborný výhľad. Stočíme sa vľavo a zarastajúcou, mierne stúpajúcou zvážnicou prichádzame na Č znač. hrebeň nad
sedlom Maríková (či Majbíková ?) (1040) 23,35km. Vpravo po Č znač. hrebeni náročným stúpaním na Hornú lúku (1299) a zjazdom do sedla (1215) 26,35km. Záverečným stúpaním s vytlačením, resp. vynesením bicykla na Veterné (1441) 28,0km. Hôľnatým výhľadovým hrebeňom na najvyšší bod Veľkú lúku (1476) 29,55km. V nasledujúcom dlhom zjazde sa obtočíme vľavo okolo vysielača na Krížave a cez Zázrivú a Dlhú lúku zostúpime do sedla pred Minčolom (1258) 33,25km. Odbočíme vpravo do protismeru na Ž znač. chodník. Ním na rázcestie so zvážnicou (1158) 34,35km. Vľavo po zvážnici (na rázc. neodbočiť vpravo) na rázcestie viacerých ciest (955). Naďalej klesáme, spočiatku krátko s M značkou, z nej vľavo po neznač. zvážnici cez Kamenný potok (908,8) až na rázcestie s hlavnou zvážnicou z Vrútok na Polom (812) 40,5km. Vľavo po mierne stúpajúcej ceste s cykloznačením (neskôr aj so Z turist. značkou) nad Lipovec (1025) a vľavo krátkym stúpaním na najvyšší bod (1030 m n.m.). Od orientačného stĺpika „Saračníky“ spolu s Č a Z značkou do sedla Javorina na Polome (968) 45,3km. Podľa základnej trasy zjazd nad Stráňavy – do Višňového – a do Žiliny.
Oproti základnej trase (102km) jen tento horský variant kratší a meria 95,6 km.
Prevýšenie sa samozrejme zväčší na + 2600m (oproti +2170m) a náročnosť stúpne na***** (t.j. najvyššia).
Doporučujem použiť mapu VKÚ Harmanec „Martinské hole“, 5. vydanie, kde sú zakreslené všetky vyššie uvedené cesty.
Príjemné „bajkovanie“ praje autor trate Oďo Ďurčanský.