12.8. 12. deň tripu – start way to MongolRáno som síce vstal pred budíkom, ale nechcelo sa mi vstávať tak som zrušil budík a začal som baliť až keď išli pasaci s kravami. Zmizol som, cesta išla dobre aj keď pomaly. Po ceste som ešte vymenil reťaz, síce som povedal, že každých 7 dní ale táto mala veľmi ťažké podmienky, veľa blata a vody. Zároveň som vyčistil stred aby sa neopakoval minuloročný scenár.
Boli poodplavované mosty po ceste ale už boli vytvorené brody aby sa dalo prechádzať. Zopár ľudí si so mnou urobilo fotku a cesta išla pomaly aj keď ja som išiel asi najrýchlejšie v živote, nestačí to. Dostal som sa už na cestu, po ktorej prídem až k mongolskej hranici. Dnes som minul 50čj a čínsky priateľ mi objednal do hostela, v ktorom budem o niekoľko dní solárne panely a stan, takže tento problém by som mal mať z krku. Stálo ma to 60€. Veľká vďaka mu patrí za to, follow him na Instagrame: zhang che.
Inak dnes žiadny highlight, nie každý deň je lepší ako predchádzajúce, takže len pedále, korman a trpezlivosť odpoveď na otázky: ver ár ju from? Ken vi mejk foto vis ju? Du ju vont sam votr? Ale stalo sa mi… Vpredu zastavilo auto, už som myslel, zas fotka… Ale len z okna vystrčila žena ruku s fľašou vody, tú som zobral, ani som nezastaviil, len poďakoval.
Potom cesta ubiehala pomaly, asi bolo z kopca a aj s vetrom to v chrbte ale nekonečné diaľavy sa to zdalo všetko.
Potom som si dal “európske” amerikano, drahé ako v Európe, tam s pripojením na wi-fi sme poriešili
stan a solarko. Potom som ešte pokračoval niekoľko km a skončil pri 158km dnes.
13.8. 13. deň tripu – rovinka a vietor…Ráno som vstával okolo 7.. ale nechcelo sa mi. Mal som stan na veľmi dobrom mieste. Pri každom rohu stanu bol strom a stál na úplnej rovine. Ale keď začali klopkať kvapky tak som sa spamätal, nechcem sušiť stan, keď môže byť suchý. Rýchlo som zbalil veci a nakoniec ano nepršalo. Vyrazil som, vietor v chrbte a myslím, že aj z kopca. Tak som si ani nevšimol, za chvíľu nebol nadohľad žiadny strom, len pastviny. Zrázu na mňa došli mdloby, tak som si ľahol do trávy spať. Ale dlho som nevydržal, lebo išla búrka, zato tie mrákoty, tlak… Zaliezol som do zverochodu a počkal kým prestane, potom som pokračoval. V meste (jediná usadlosť po 70km ) som si kúpil čosi ako zásoby (vifon) a čosi na povzbudenie (sladké, pepsi, oriešky a nanuk), a ak púštne okuliare, dokopy 43čj.
začal som pokračovať v jazde, popri ceste boli prázdne ohrady, niekde boli pasúce sa kravy, ovce a kone, niekde v ohrade a niekde bez ohrady. Sem tam bola nejaká jurta alebo budovy, vyzeralo to ako salaše, niekde ako družstvo. A vietor fúkal oproti takže
reťaz na veľkej píle nebola, stále pomaly. Otvorená planina, cesta vedie rovno až na horizont…
Zastavili ma mladí, že chcú fotky somnou, zatiaľ mi dali nejaké jedlo a vodu.
Bol som si vybrať peniaze z bankomatu v meste Sonid Right Banner a tiež kúpil vajcia a keď som opúšťal mesto zastavili ma dvaja, pár, na skútri a podali mi tašku s vodou, kávou a taký snack. Poďakoval som a pokračoval som. Po asi 5km ma zastavilo auto a to bol tento pár, žena prehovorila, že ešte toto ti posiela moja mama a podala mi tri vaječné placky (neviem ako sa to volá). Chvíľu sme skúšali pokecať a zastavilo nákladné auto, že poď, odveziem ťa. Toto som zdvorilo odmietol aj keď trval na tom a presviedčal ma, že v noci je cesta nebezpečná. Zdvorilo ale dôrazne som odmietol ale zároveň som vďačný za takú ponuku. Stými dvomi sme ešte chvíľu rozprávali, ona sa volá v preklade melódia a on šťastie. Rozlúčili sme sa a šliapal som ďalej, už by som aj išiel do Erenhotu ale povedal som si, načo, aj tak tam budem čakať, tak som len
bajk oprel o ohradu, zakryl som ho celtou aby nesvietili odrazky a na zem nafúkol karimatku.
navigate_next
Požičovňa
Pozri si ponuku bicyklov ale aj inej výbavy a vytvor si online rezerváciu
navigate_next
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
