33. deň tripu - som v Číne Zobudil som sa už o 5 ráno. Bol som vyspatý. Uvaril som kávu a išiel na hranice. Bola dosť zima. Hranice boli zatvorené ale kamióny a par áut tam už čakali. prišiel za mnou ujo, že nech si idem k nim do auta sadnúť, so tepla. Vraj až o 9 otvárajú. Boli v aute štyria. Ponúkli mi pečené mäso, vyzeralo neodolateľne. Na pohľad skôr ako hovädzie a chuť skoro bravčové. Opýtal som sa a povedali, že to je kôň. Dali mi ochutnať aj rezance a dali čaj (tam asi zabudli dať čaj ale aj teplá voda bola lepšia ako studená). Potom sme sa rozlúčili a vojak, ktorý stál pri bráne na mňa kývol, že mám ísť. Ľudia už čakali a kamióny už púšťali.
Sám som prešiel cez Mongolskú pasovú kontrolu a na čínskej strane som bol tiež sám a dosť ľudí sa mi tam venovalo. Zhádzal som bágle a išli do skenera, ďalší mali pas a pýtali aj nejaký iný doklad, dal som im vodičský. Potom som prešiel cez pasovú kontrolu, potom znova išli veci do skenera a jeden colník mi pomohol vyplniť imigračný formulár (nebolo treba hotel ani kontakt, len som povedal, že mám kamaráta Číňana). Veci, čo boli už za skenerom mi kázali vyložiť a kontrolovali. Nejaké náradie, nožík a náhradné
reťaze im boli asi divné ale nakoniec ešte colníčka chcela vidieť foťák a fotky. Tak som jej to začal ukazovať a ku všetkému som pridal komentár, tak po nejakých desiatich ju to prestalo baviť.
Na čínskej strane som hneď videl otvorený "duty free", zbehol som tam ale ľudia tam síce stáli ale obsluha upratovala regále a vôbec nedbali, že tam čakajú ľudia. Tak som odišiel. Mylel som, že si kúpim jedlo cestou. Prvých 20km som prešiel za 3h. Fúkalo mi oproti a boli aj dosť kopce. Potom sa to zlepšilo a kopce boli tiahlejšie a aj cesta trochu zmenila smer tak mi dulo doboku a do chrbta. Išiel som stále na juh, akoby popri Mongolskej hranici. Už som začínal byť hladný ale nechcelo sa mi na otvorenom priestranstve v silnom vetre niečo kuchtiť (Mám len vločky už, tak kašu) ale nakoniec som zastavil a len studenou vodou zalial vločky a to som zjedol. Išiel som ďalej, tam stáli kamióny, boli tam aj jurty ale nevyzeralo to, že sa tam varí. Nevyzeralo to ani, že tam niekto je. Nevadí (vadí ale čo, rozplačem sa?), pokračoval som a padla tma a začalo sa mi dosť ťažko ísť. Áno, lebo som ťahal do kopca. Dosť aj zima už je, ako vždy po prázdninách. Rozhodol som sa postaviť
stan už a zaľahnúť.
Zhodnotenie Mongolska... Rozľahlá krajina, len s nízkou vegetáciou, jedna asfaltová cesta cez celú krajinu, dediny roztrúsené veľmi nariedko, všade ťavy, kone, dobytok, kozy a ovce. Ľudia sú tam veľmi milí a pohostinní. Ďakujem, že som tu mohol byť.
34. deň tripu - deň silnej premávky a kontrolVstal som na budík 5:20 ale zobudil som sa až o pol deviatej. Na chuť mi prišla dedová praženica, ale mal som len trochu vločiek. Tak som z nich urobil kašu a s vidinou dediny za 120km som sa pobalil a vyrazil. Najprv to išlo celkom dobre ale premávka sa zhustovala, ja som začínal psychicky klesať a všetko mi to začínalo liezť pekne na nervy. Ešte keď niekto zatrubil, najmä tí oproti. Viem, chceli sa pozdraviť. Pekné od nich. Ale stále som si hovoril, že nieje možné aby 300km nebolo nič, ani pumpa.
Keď som videl cestárov asi po 70km, bol tam kamión, mal kliny pod kolesom takže tam asi vykladal, šiel som za kamionistom a na mobile mám obrázok s čínskym nápisom "kde je obchod" mi on napísal do prekladača "choď 40km". Fasa, tak toto som aj sám vedel. Šiel som, hneď bola križovatka a za ňou som videl tabuľu so symbolom "benzínka 500m". Bola, tam som sa spustil a keď som všetko rozložil na pulte uvedomil som si, že predsa za 40km je obchod, tak som polovicu vrátil ale aj tak som sa bál, koľko to bude stáť. Dal som predavačovi 100 a on mi vydal 45. Fasa, tak aspoň som neminul až tak veľa. Zjedol som, koľko som vládal, teta z reštaurácie (reštaurácia bola zatvorená) mi priniesla varené vajíčko, to mi veľmi dobre padlo, ešte som si chvíľu posedel a vyrazil som ďalej.
Premávka bola dosť hustá, veľa kamiónov, veľa prerušení cesty a takých malých obchádzok, často som použil novú cestu, ktorá išla vedľa (asi rozširujú cestu) a bola ešte bez asfaltu, len užabovaná. Potom, keď na tejto novej ceste boli stroje použil som ešte vedľa poľnú cestu, na tej však bolo veľa piesku, po ktorom sa veľmi nedalo ísť bicyklom. Tak som chvíľu váhal, či budem zavádzať na asfaltlr alebo trpieť na poľnej. Zvolil som tú menej bolestivú možnosť a išiel som na asfalt. Bola tam pumpa, z auta vysadli dvaja policajti a jeden potom nasadol a odišiel, druhý na mňa zavolal a kývol, nech idem k nemu. Išiel som, niečo sa pýtal a len som mu odrapotal "Urumči" ešte niečo brblal tak som mu povedal "Slovák, Zlova-k" a ukázal mi nech idem. Za asi 2km ma zastavilo policajné auto, títo dvaja, vypytovali sa akoby sa snáď dalo byť v Číne ilegálne, držal v ruke pas a pýtal sa, kadiaľ som vošiel, kde budem spať, koľko mám rokov, akej som národnosti, kadiaľ chcem vyjsť z Číny... Pritom polovicu z toho videl v pase. Nič, vrátil mi pas, mne to prišlo trochu ako buzerácia.
Za asi 1km, keď som sa mohol rozhodnúť, či rovno alebo doprava, rozhodol som sa pre "rovno", videl som naľavo na pumpe stáť tych "mojich" policajtov a pri nich ďalšiu dvojicu policajtov. Boli tam obchody, zabočil som, že si ešte nejakú vodu kúpim a tí druhí dvaja policajti hneď za mnou, že chcú pas a jeden vedel po rusky, hovoril, že sú kazaši a tie isté otázky. Ukázal som na hodinky, že ponáhľam, on sa usmial a pýtal sa to isté odznova. Nechal mazbaliť si veci (pas mám ukrytý) , že si môžem ísť nakúpiť ale jeden policajt išiel so mnou a akoby na mňa dohliadal. Ešte mi núkol, nech si aj pivo kúpim, to som mu ukázal, že nie. Ešte pozeral, či zaplatím. Keď som už nasadol na bajk, zastavili ma ešte raz, že telefónne číslo ešte. Sakra, títo... Ale čo, moje čínske telefónne číslo neviem, tak som musel znova vykutrať pas, tam mám aj papiere od simkariet a ukázal som mu to, nech si to opíše. Potom mi ešte povedal, nech nejdem po tej ceste, po ktorej som chcel ale nech radšej idem po tej "doprava", teraz už doľava, lebo som sa musel vrátiť, že menej áut.
Po odjazdených 170km som pozeral, kde rozložím stan. Našiel som flek, kde to moc nebolo vidno z cesty a rovina. Bola dosť tma. Začal som rozkladať stan a na ceste som videl pomaličky prichádzať blikajúce auto (výstražné svetlá), zastavilo a vyšiel ujo s baterkou a išiel ku mne, svietil mi stále do očí. Všetko som nechal a išiel som mu oproti, rukou som si urobil tieň pred očami a ujko začal kričať, ja len "chimbado, chimbado čines" a potom po slovensky, "kľud *****, zbalim sa a idem preč". Ujo sadol do auta, prešiel okolo mňa a tam mal dom (to som si ani nevšimol). Nahadzal som veci na
bajk a išiel som ďalej. Pozeral som, všade kukurica alebo ovocné sady, tu sa nerozložím... Potom bolo odpočívadlo, za ním pole so slivkami, našiel som riadok, kde nebolo nasrane, hoci nie úplne rovina ale tu som priviazal bajk o stĺp a postavil stan. Dobrú noc.
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
