+63
+65
corsair •
29. 7. 2025 o 18:27
🔥
+63
+65
+63
+65
Na dlhých tripoch postretáte dosť cestovateľov... Minulý rok som má ohúrili dvaja Číňania, hneď na začiatku tripu v Arménsku. Tak sme ostali v kontakte a slovo dalo slovo, len dohoda nebola žiadna. Zohnal som letenku a začal si to celé plánovať ? úplne opačný postup, viem. Plány mám nejaké v hlave, Číňan samozrejme nieje doma (čo bude) ale stretneme sa niekde cestou snáď. Idem si hlavne pozrieť svet, ako sa to dá lepšie ako bajkom. Mám ešte prestup, som v 3. najväčšom meste Kazachstanu momentálne.
Zatiaľ som bajk len rozobral, dal do krabice a bagle som tiež zbalil. 1ks odbavenej batožiny mám v cene letenky, bajk som si mal poriešiť na letisku. Vzali ho a ani nepýtali peniaze. Uvidíme čo z toho bude
Zobraziť celý text
Zatiaľ som bajk len rozobral, dal do krabice a bagle som tiež zbalil. 1ks odbavenej batožiny mám v cene letenky, bajk som si mal poriešiť na letisku. Vzali ho a ani nepýtali peniaze. Uvidíme čo z toho bude
Diskusia (590)
Podobné témy
posledný komentár: 25. 10. 2013 o 7:52
MTBIKER odporúča - Držiaky na bicykel
Akcia -35% Super B TB-1908 výstavný stojan na bicykel, skladací
30,99 €
-35%
MOC 67,99 €
-18% Gist Stabilus 2.0 výstavný stojan na bicykel, skladací, čierna
45,99 €
-18%
MOC 55,99 €
MTBIKER odporúča - Prepravné obaly a kufre na bicykel
arrow_outward
Ako ťa poznám ty si ani žiadneho parťáka a nie to ešte fotografa ani nehľadal.
"Cesta je cieľ" nabralo pri Corsairovi ten najsprávnejší a najmohutnejší rozmer a malo by to byť napísané minimálne vo wikipédii.
Drz sa corsair
aj som sa zacudoval odkiaľ Corsaira poznajú LOL
Tak uz su to dva dni, co sa naposledy corsair ozval, ci uz tu alebo na fb, takze pevne verim, ze sa mu v tom stane pri ceste nic nestalo a len nema pristup na net.
Zobudil som sa v stane, zbalil veci a vybral som sa pokračovať k hranici. Veď už to bolo na dosah. Postupoval som pomaly, lebo cesta bola zlá aj dolu kopcom. Išiel som viacmenej po pustine a nestretol som ani jedno auto. Po pár hodinách som vyšiel na tú "moju" správnu cestu. Kopce boli úchvatné. Cesta ďalej bola ako vlnitý plech. Po ťažkých hodinách zufania a lutovania sa som došiel k zatvorenej bráne. Tak... A teraz sa len môžem ľutovať a nadávať si. Keď sa vrátim domov, stanem sa asi alkoholikom alebo neviem... Vymyslieť si takúto somarinu. Potom sa mi ešte pokazil telefón, mám aj druhý ale v ňom nemám navigáciu. Takže dnešný súhrn... Bez vody, bez jedla, s pokazeným telefónom, teda bez navigácie a 160km po poľnej ceste od najbližšej dediny. Fasa. Zomrieť sa dá aj jednoduchšie. Počkám tu do rána, či neotvárajú len cez deň aj keď to nevyzerá veľmi nádejne.
Zobudil som sa na zemi, na karimatke, len pod tou nepremokavou plachtou, takže mi bola trochu zima. Zbalil som veci a usúdil, že sa neoplatí čakať, keďže žiadny pohyb a musel som vyraziť naspäť. Bol som odhodlaný neísť tou istou cestou ako som prišiel ale prvých 50-60km bolo po tej ceste. Bol som dosť smädný a ten pocit ešte umocňovala psychika, beznádej. Cesta niekde piesok, že sa dalo iba tlačiť, niekde pevné ale po celej dĺžke taká vlnovka, takže rýchlosť maximálne 7-8km/h. Vtom som si ale všimol na zemi fľašky od vody, tak som sa rozhodol ich podopíjať, neohŕdol som ani alkoholom. Ono to bolo v každej fľaši možno pár kvapiek ale už to stačilo na to zmeniť postoj. Cítil som sa menej zúfalo a omnoho ľahšie sa mi pokračovalo. Pred vrcholom kopca zrazu oproti kamión, kývol som mu a ukázal fľašku. Zastal, spolucestujúca si ma odfotila a podal mi fľašu, z ktorej pil a ešte jednu fľašu so slaným čajom. Tú polodopitú som do seba prevrátil ako nič a dal mi ešte a naplnil aj bidon, ale potom mi povedal, že toto už nieje pitná. Nevadí, časť tej vody som na kopci prevaril a urobil vifonku a zvyšok prevarenej vypil a časť som vypil až pod kopcom cez filtráciu, keď som už nemal čaj. Tá filtrovaná chutila lepšie ako tá prevarená. Stále som nemal signál, takže som si nevedel ani stiahnuť navigáciu ani žiadne aplikácie. Potom som zbadal, že z kopca schádza auto. Zastavil som ich a poprosil o vodu. Vytiahol 1.5l a dal, nech si nalejem a nech sa napijem. A spýtali sa, či nechcem odvoz. Ok. Išli tou cestou, ktorou som mal ísť tri posledné dni, ja som išiel časť inou. Bol som dosť prekvapený, aká je dlhá. Na jednom kopci sme oproti míňali dodávku, zastavili sme a oni sa dali kecať. Potom zastal ešte nejaký terénňak, baba vyšla, vedela rusky, rozdala kávu a mne redbul. Z dodávky priniesli v 5l fľaši kobylie mlieko, zdvorilo som odmietol. V obci Tugrug (kde som dva dni dozadu bol) zastavili na moju žiadosť pred odchodom, kúpil som im piť a niečo pod zub (sušienky a čokoládu). Potom v tejto obci ešte natankovali a šli sme ďalej. Pri nájazde na hlavnú cestu išli opačným smerom ako som ja chcel (išli do mesta, odkiaľ som prišiel) tak som sa nechal vysadiť a pokračujem ďalej. Spal som čosi v aute tak dnes idem...
Vysadili ma z auta asi o 1-2 v noci, chceli ma zobrať domov aby som sa vyspal u nich ale to by znamenalo minimálne 60km navyše. Začal som ťahať a po toľkých dňoch na púštnych cestách sa mi zdalo, že ten bajk ide sám. Samozrejme aj vietor mi pomáhal. Akurát ma frustrovalo, že najbližšia dedina je 170km ale dúfal som, že cestou bude nejaký delguur. Cestou som chvíľu podriemal v kanalizačnej rúre pod cestou (odtok dažďovej vody) a asi o5:30 som pokračoval. Delguur nebol. Zjedol som, čo som mal a vypil tiež. Vifonky som si nechával aj vodou som šetril, nebolo najteplejšie takže som nepil toľko. Stačil mi liter fanty, liter vody a ešte mi niečo dali ľudia cestou (vodu), takže som aj 2 vifonky urobil. Okrem toho asi 150g sušienok a 150g čokoládu. Zo začiatku išla cesta ľahko no potom akoby som ťahal do kopca a proti vetru. Áno, vietor mi dul oproti ale naozaj mi to išlo ťažko. Potom som zbadal ako vyzerá plášť a vedel som, čo to tak ťažko ide. Koleso sa skrížilo vo vidlici (príčinu neviem) a drhlo o nohu vidlice. Napravil som to ale stále to má snahu šikmiť sa.
Cestou som videl veľa stád tiav, kôz, koní a dobytka. Pár psov aj vyšprintovalo. Keď som išiel okolo hôr, videl som aj sneh na najvyšších kopcoch. Bolo aj pár búrok ale poväčšine som im nejak utiekol akurát poslednú, po nákupe v obci Darvi som sa cítil ešte na jazdu a prešiel som ešte do ďalšej obce Zereg (cca 70km) cez búrku. Tu som nevedel čo a už sa mi aj spať chce, tak som postavil stan pod elektrickým stĺpom tvaru A, o ktorý som zamkol bajk. Tu sú inak všade koľaje (všade je cesta) . 250km dnes
Zobudilo má slnko o 9:30, teplo bolo v stane. Hneď som si pomyslel na čokoládu, ktorú som si chcel dať ešte večer, že tá bude roztopená. Nebola a zabezpečil som aby sa neroztopila (zjedol som ju), potom som ešte narýchlo urobil praženicu a kávu a spakoval som sa odtiaľ. Prvé kilometre išli ľahko, fúkalo mi do chrbta. Po asi 60-70km bola odbočka, rovno smer Kovd a doľava Taykeshken. Ja idem do Číny, tak doľava. Bol tam aj obchod ale zavretý. 1-2km od cesty bolo aj mesto ale nechcel som zachádzať, toľko zásob ešte mám. Mal 5vajec, musli, nejaké oriešky a vody dosť na takéto počasie (nie zima ale ani horko). Po pár km bola nejaká budova, bývalá reštaurácia, tam v závetrí som uvaril kašu z musli a kávu a išiel som ďalej. Dokopy som išiel od štartu 90km, zastavila dodávka, že poď, odveziem ťa. Myslel som si, že ma hodí po najbližšiu dedinu (50-60km) lebo v takýchto dodávkach som videl ako vozia kone, ovce atď. Šofér bol vojak, tak som nefotil. Vraj zajtra ide na hranice, tak ma zoberie ak chcem. Je to už len 80-90km tak neviem. On ide až na obed.
Nechal ma v dedine pri rieke, tu spím a zajtra uvidím ako bude..
Inak, zbavil som sa už aj jedného (toho nového) stanu, bola v ňom zima. Nechal som si len tyčky.
Minimálne 10rokov sa na tom nič nezmenilo, ako ruský UAZ, každé zlepšenie je krok späť