49. deň tripu - Taldyk pass 3615mnm
Ráno praženica a káva, pobalil som sa a hybaj. Vyrážal som okolo 10. V dedine sa blaznili deti, chceli ma dobehnúť na somaroch ale somár asi nevie nejak rýchlo bežať. Jeden chlapec na ňom išiel pri mne dosť dlho na to aby sme dali smalltalk. Povedal, že má 5rokov. Decká behali po dedine, no problemo, keď si to porovnám u nás tak ešte 6 ročné
deti majú na bezpečnom, schválenom ihrisku pri sebe oboch rodičov, čo dávajú pozor aby sa náhodou niekde neudrel alebo nedajbože nepoškriabal. Cestou ďalej som stretol Dánsky párik, ktorí išli rovnakým smerom ako ja a hneď išiel oproti američan, ktorý sa vracal z nášho smeru. Chvíľu sme kecali, ešte prišiel zhora ďalší niekto na bajku, notento bol ticho, len stroho odpovedal. Zato američan a dánka diskutovali jedna radosť. Cítil som sa pri nich ako na
bicykli najdenom na smetisku a aj oblečenie akoby som pri smetiakoch našiel. Rozlúčil som sa teda a pokračoval v ceste. Asi o 10km má dobehol dán, že jeho frajerka si zoberie stopa. Rozobrali cestou hocičo, mal na bicykli brašne "Blind Banana", jeho vlastná značka. Stretli sme ešte partiu, troch Holanďanov, tiež bajky na inej úrovni ako môj. Chvíľu pokec a išli sme sme ďalej. Keď začalo výraznejšie stúpanie, dán sa rozlúčil a dupol do pedálov. Aspoň budem mať pokoj, pomyslel som si. Za druhou alebo treťou zákrutou stáli kamióny mieriace hore a stáli asi tak po stred stúpania na Taldyk pass. V strede bola totiž zúžená cesta a prejde len jedno auto. V tom zúžení sa stretli kamióny oproti sebe a za nimi boli ďalšie (ktoré nevedeli, že je zúženie) takže šach-mat. Ja som pretlačil
bajk popri nich, boli tam zosypané kamene. Ešte cestou som nejakým spôsobom komunikoval s vodičmi v kabínach. Po dosiahnutí vrcholu som sa zviezol do dediny Sary-Tash, pred obchodom som oprel bajk a von vyšli dvaja muži, pozdravil som sa "Asalamalejkum". Jeden z nich mi podal ruku a išiel som dnu. To bol majiteľ obchodu. Nakúpil som, čo som chcel a on, že poď na čaj. Chvíľu sme kecali, po rusky, ešte mi jeho žena urobila kávu, dali mi na cestu koláče a pobral som sa. Išlo sa mi celkom ľahko a 25km a 1000vm pred hranicou do Tadžikistanu som zakempil, lebo hore bude zima. Už tu je...