A čo je najšokujúcejšie, zobral to úplne v pohode, bez nejakého teátra, bol si vedomý, že strata je už veľká a tých pár sekúnd zdržania v konečnom dôsledku neznamená nič. Dokonca aj v cieli pôsobil uvoľnene, asi konečne pochopil, že v pretekoch kde bude Pogačar( s výnimkou časoviek) , je 2.miesto maximum, čo môže dosiahnuť.
K Pogačarovej dominancii, ktorá tu niektorým prekáža napíšem asi toľko, že oveľa radšej sa budem pozerať na cyklistu s dravým štýlom jazdy, ktorý nie je vypočítavý, nešpekuluje, má výkonnosť a sebavedomie zdvihnúť sa a odísť z pelotónu 100km pred cieľom, ako na niekoho, kto ide 3 týždňové preteky celý čas zakliesnený v zadnom kolese súpera a o víťazstve rozhodne v 20.etape v poslednom kopci 2 km pred cieľom. Pretože vypočítavosť, chladný kalkul, ustráchanosť a doslova zbabelý štýl jazdy je niečo ,čo je oveľa horšie, ako dominancia, ktorú predvádza Pogačar. Je v pelotóne veľmi málo jazdcov, ktorí ukázali aspoň akú-takú odvahu, veľmi sympaticky mi je Lemmy (je to môj pseudonym pre Simonsa, ktorý mi pripomína Lemmyho Kilmistera z Motorhead) jazdil odvážne už v Kigali a aj na Lombardii podal super výkon, prial som mu ten 3. flek, ale nevyšlo. Dúfam že v budúcej sezóne bude tá dominancia ešte väčšia a pridá k tomu ešte aspoň 1. klasiku- primaveru, alebo Paríš-Rúbeš.
Však aj komentátor na ES to zhodnotil, že Remco to ustál s jasnou mysľou.
No a všimnite si, keď sa z toho špuntu rozbieha tá motorka s fotografom akú dostane delovku po prilbe od nejakého
diváka.
A do tretice. Kto má posledné týždne lepší kurz na učenie sa slovinskej hymny než Remco.
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
