Začínam v Číne

Marli, ale dáš spacak do spacaka a máš viac adidas

.

Skús tu,možno ťa nejaký model zaujme:
https://a.aliexpress.com/_EIgiEUM

Oct 20, 2025
Public

82. deň tripu - kosaaa
Ráno som chcel spať dlho. Začal však bubnovať dážď. Tak som sa švihom vyšvihol, vyhádzal veci a zbalil stan, nech je čím menej mokrý. Asi to vyšlo. Po piatich km na pumpe som doriešil kávu, hygienu atď. Začalo stúpanie. Dnes to malo byť len jedno. Cestou dokopca som bol ešte v režime spánku. Zjazd som si celkom užil, potom ďalšie stúpanie, kde sa vzalo, na mape deň predtým nebolo... Toto stúpanie som dal tiež tak nejak bez emócií. Keď sa prevalilo do klesania cítil som sa silný, keďže to boli kopce nad 2000mnm, aj nad 2300mnm. Začal som uvažovať, že keď z Číny to mám už kúsok, tak to kolečko dotočím naspäť do Xi'Anu a vážne som začal na chvíľu rozmýšľať ako to urobiť (samozrejme prejsť to bicyklom je to najmenej, tam sú iné zádrhely). Potom bolo mesto Çat, tam som skočil do lekárne, kúpiť niečo na tú moju pakistanskú pamiatku. Všade deti, asi skončila škola. Pýtali sa odkiaľ som. Asi päťdesiatkrát. Vbehol som do obchodu ešte, neodolal som zemiakovému šalátu. A čokoládu. Za mestom v kľude a tichu som to zbaštil. Potom zasa stúpanie. Cítil som sa už unavene. Asi za to môže tá kombinácia jedla. Už som sa necítil na cestu okolo sveta ale, že si stopnem prvý kamión. Tak ale aspoň viem, čo môžem a čo nie. Od začiatku išli dva kombajny akoby som mnou, predbehli ma, a asi niekde ostali a po čase ma zasa predbehli, opakovalo sa to štyrikrát minimálne. Nejak som vyšliapal aj tento kopec, vrchol mal v 23xx mnm. Potom zjazd zasa, dlhý, boli nejaké hupy ale to už len minimálne. Stále som pozeral dozadu, či ma už nebude dobiehať Austrálčan, s ktorým sme sa v Gruzínsku rozdelili, chcel ísť silou mocou cez Batumi a Šarp. V zjazde začalo snežiť, nižšie to už bol dážď. Na kamionistickom parkovisku som sa zastavil zohriať sa. Čaj a polievka mi padli. Oni tu dávajú k polievke aj zeleninu na tanieri. Už som začal ak rozmýšľať, že by som to zapichol ale pršalo a v tom studenom daždi sa mi nechcelo rozkladať stan. Keď som vyšiel von z reštiky, nepršalo. Povedal som si, že to dám po Karliovu, bolo to ešte 10km z kopca, na pumpe dokúpim plyn a potom nájdem niekde flek. Na pumpe plyn nemali, znova sa rozpršalo a ujo ani nebol na predajni ale sedel v kancelárii, kde si kuril. Kývol, nech idem dnu. Ponúkol mi čaj a trochu sme konverzovali cez prekladač. Bolo mi nejak hlúpo sa pýtať, či nemôžem ostať celú noc tak keď prestalo pršať vybral som sa dolu, smer Bingöl. Hneď za mestom som videl také vyrovnané pozemky, len som zišiel z cesty a postavil stan. Nebolo to ani nejak veľmi mokré.

Núdzovo by som skúsil pridať aspoň nejakú izotermickú fóliu, tepelný štít, podložku. Večer uvariť fľašu horúceho čaju a šup s ňou tiež do spacáku. A možno pridať na jedálniček fazuľu 😂
Držím palce.

Keď je zima spím oblečený. Dosť to pomáha. A deku dan na karimatku. Tá je dosť studená, ale prospešné je, že síce tepelný komfort spacáku nezvýšim, moje tepelné nároky sa znižujú, rozširujem komfortnú zónu ?

Dnes v noci riadne zlialo. Stan je vyskúšaný konečne 😀 ostal som suchý

Oct 21, 2025
Public

83. deň tripu - vyčasilo sa
V noci prišiel dážď. Chvíľu začali bubnovať kvapky na plachtu stanu, lenže tentoraz som si dal fest záležať na napnutí, takže som spal v kľude. O chvíľu začalo riadne liať, to nebolo bubnovanie ale súvislý prúd vody. Len som nahmatal, či je sucho a spal som ďalej. Ráno som sa zobudil do jasného počasia. Urobil som praženicu, potom kávu, k nej som zjedol sušienky, celý dvesto gramový pakel a začal som baliť veci. Najprv som roztriedil na mokré (čo som mal včera na sebe) a suché. Totiž, keď som večer kutral brašne tak som urobil bordel. Ťažko sa mi to robilo, v hlave mi vírilo všetko možné, nevedel som sa sústrediť. Už bolo snáď aj deväť hodín, keď som začal baliť stan. Našťastie ten bol suchý, čo ešte večer nebol, lebo deň predtým som ho zbalil mokrý. Už mala byť cesta len z kopca. Väčšinou bola. Cestou boli pekné výhľady a mal som aj jeden pass ešte, ale len nejak 1500+mnm. V meste Bingöl som sa zastavil na pumpe nabiť mobil. Bol som asi hodinu, nabil som na 100%. Potom som pokračoval v ceste, bola už tma a začal som už aj byť hladný, ráno mi vajcia dali dobrú dávku energie, keď až ku večeru som cítil hlad. Ešte jeden pass bol cestou. Úplne hore sa dalo odbočiť z cesty, vytlačiť bajk na lúku a tu, tiež rovinka, som zamkol bajk o elektrickýstĺp a postavil stan. Uvaril som rezance ešte z druhej návštevy Číny, tie so mnou prešli Pamir aj Pakistan, l tomu dve vajcia. Uvaril som čaj, zjedol k tomu sušienky. Tak bolo teplo, že som váhal, či sa oplatí nafúknuť Anču ale nakoniec som nafúkol, nech sa vyspím

Oct 22, 2025
Public

84. deň tripu - skončil fiaskom
Zobudí som sa do pekného dňa, ráno som urobil vajcia a chlieb vo vajci. Potom čaj, potom kávu, potom som ďalej naťahoval čas, kým stan nevyschne zvnútra, zarosený plášť. Zbalil som veci a vyrazil smer Dyarbakir. Mal som v pláne doraziť pred mesto a tam čakať do ďalšieho dňa, kým mi prídu objednávky do balikoboxu. Vôbec som sa neponáhľal a išlo to celkom v pohode, málo stúpaní a viac klesania. Sem tam niekto kývol, autá, čo trúbili, akože chceli pozdraviť, mi už začali liezť na nervy ako každý deň. Po jednom klesaní na mňa kývol chlap z druhej strany cesty, pozrel som dopredu, dosť stúpanie, tak som za ním išiel. Niečo hovoril, potom som zapol prekladač. Zavtipkovali sme, potom, že nech si dám čaj. Dal som si, potom som už chcel ísť ale ešte, že obed. Ok, priniesli. Super. Potom som už fakt išiel. V stúpaní po pár stovkách metrov stálo auto a tiež sa mi chceli prihovoriť. Po anglicky. Tak to už áno, zastavil som a pýtali sa ma odkiaľ idem a okolnosti mojej cesty. Keď som im povedal, že som bol v Pakistane podskočili všetci traja. Tak som im povedal, že v Karáči a vraj aj oni sú z Karáči a sú tu na dovolenke. Svet je malý. Dali mi dva balíky čipsov a vodu. Potom som šiel ďalej, občas nejaké trochu stúpanie ale väčšinou klesania. Uvidel som búrku, no nevedel som odhadnúť akým smerom ide. Pokračoval som a mrak sa blížil ku mne. Akurát začalo, keď som išiel okolo pumpy, tak som sa tam zastavil, že sa tam skryjem a keď prejde búrka pôjdem ďalej. Mali akurát v kancelárii plný stôl jedla, večeru. Že sa mám najesť. Nechcel som vypadať veľmi nenažrato, tak som zjedol len tak s mierou, potom mi dali čaj. Medzitým prestalo pršať, chcel som ísť ďalej a oni, že vzadu je mešita, nech sa tam idem vyspať. 40km od Dyarbakir. Waw. Nečakal by som... Vošiel som, miestnosť mala na zemi koberce a v rohu stolík, na ňom korány. Jednu knihu som si zobral a začal som cez prekladač čítať. Začiatok skoro ako biblia. Prišiel jeden z hostiteľov, urobil ten moslimský rituál a vraj toto je hriech, chytať do rúk korán, keď som si zámerne pred tým neumyl ruky. Dal som mu ho, on ho odložil a vraj mám len spať...