Nedá mi...
keď som začínala jazdiť, ozdobila som si koňa všelijakými tými taštičkami, brašničkami a blbosťami, tak, ako si len laik môže naplniť svoju predstavu o "horskej cyklistike".
Bajčík pekne pribral na váhe, komfort bol stále inde, len nie u mňa a nechuť jazdiť stále väčšia. Ale precitnutie po dvojročnom absolútnom diskomforte prišlo, ajaj
prvá letela taštička do rámu, potom zadný oválik, potom nosič, potom blatník, potom....
Teraz má každý z mojich koníkov len držiak na bidón a bidón,
svetlo a blikačku nahadzujem podľa potreby,
tachometer mám zatiaľ iba na jednom, druhý je "v očakávaní". ŽIADNA zbytočná záťaž, ktorá vypláva na povrch práve vtedy, keď ju človek najmenej potrebuje. Ale to som sa musela dlho učiť a chyby ťažko odtrpieť.