dobry zazitok
Zážizok som mal ja včera, tak idem nato. Ráno o 8smej sme vyštartovali na hlásenie "Houston štart povolený". Smerom na Mokroluh, protivietor po celej ceste pričom hlásili severný
. Pred stúpaním do Obručného som sa zchuti zasmial keď som videl auto az v "oblakoch"
, vychutnali si výhľad a davaj ho ďalej. Dole sme mrzli a mrzli. Prišli sme na rázcestie na Čirč, ale my sme si ešte chceli pozriež jazero pri dedine Andrejovka. Prv sme prišli ku rieke, tak pozerám že to je to za vtip, keď zrazu z koľajníc nás volajú asi 15ti pracovnící ktorí "pracovali" o dušu
. Prišli sme k nim a vravia že jazero je tadiaľ. So smiechom v tvári pýtali € za prechod cez koľajnice
, doteraz neviem ako vedeli že chceme ísť tam. Cez tú rieku ku jazeru viedol starý zhrdzavený most, ktorý škrípal (mám aj foto). Prídeme ku jazeru. Pocity zvláštne, zmiešané po chvíli sklamanie
. Tak ideme naspäť smerom do Čirča. Hľadáme pekné miesto na svačinku. Nakoniec sme jedli až na "čistinke" kde pri záplavach vymilo asi 10 metrov pobrežia. Pokračujeme po asfaltke po zelenej aj keď značka bola asi 2x
. Tak prišiel problém, križovatka troch ciest a značky nikde. Začali sme prehľadávať z prava, nič nič nič. Až na poslednej úplne vľavo sme zahliadli zelenú, len bol jeden problém niekoľko metrová priepasť medzi chodníkmi (bude foto
). Nejako sme ju preleteli a ideme hore. Ideme po zvačnici keď zrazu zelená je husto v lese. Tak davaj po nej, prišli sme ku chate Minčol. Tak sme išli ďalej a zistili že zvažnica a zelená sa spoja čiže po zelenej zbytočná obchádzka. Tak sme troška poblúdili, lebo sa to stále delilo na 3 - 4 zvažnice, no našli sme. Prichádzame na Uhlisko (kamarátovi kričím Uhlisko! a on: "Hulisko, dal by som si"
, od tej chvíle je to aj pre mňa Hulisko
. Čiže od Huliska je to krásny singlík až tesne pod Kríž. Boli tam asi 4ria zberači čučoriedok, ktoré som ani ja neodmietol a nazbieral si za 2 hrste, mňam. Tešiac sa vydávame po modrej, že si užijeme tie single. Za 50 minút od štartu od Kríža sme boli v
sedle Priehyby. Mal som pocit, že sme to prešli za 20 minút tak ma to bavilo
. Začína stúpanie na Horošovík, dlhé nekončiace stúpanie. Na vrchole žiadna smerník. A tak skoro so slzamy v očiach vidíme smerovník, kde sa ale naštastie píše Solisko, niekde tam sme našli aj dve bedľe vysoké, a veru boli vysoké
. Tak mi došlo jedlo, ale vďaka bohu vidím kríčky s čučoriedkami kde som ozbíjal opäť za 2 hrste, zasítil som sa. Tak nasledoval krásny korenistý singlík posypaný ihličím a šuškami ako bonus
. Ďalej na Veľkej Javorine mi došla voda (pritom som mal dokopy 2,5 litra). V zjazde sme zahliadli 4och turistov. Na Chochuľke sme si troška obzreli odbočku na Bukový vrch, začiatok vyzeral sľubne. Teraz neviem či pred Chochuľkou alebo za bol chodník očividne zničený po ťažbe dreva, mladé brezy okolo chodníka mali "ošklbanú" kôru, asi sa traktor nevedel vojsť
. Pod Čergovom obehujeme turistov, mali pekelné tempo
. Na Čergove som si schutili zavýskal ako v ľudovečkách a davaj ho zjazdnúť to na chatu. Dole kopcom nám už tečú sliny na chladné osvieženie, keď nám úsmev až zmrzol. Chata zatvorená. Celý sklamaný ideme do Hertníka, ale ešte sa zastavíme pri studničke Solisko doplniť vodu. Pri jazerierku v Hertníku vidíme čosi nezvyčajné, otvorený podnik. Tak chytro si niečo dať, áá zahasili sme smäd a už len do Bardejova. Doma som si dal Penco AA, vyčistil Camel a hurá dať foto do PC. Na tahometriku ukázalo necelých 84 km. Ďalší krásny prázdninový deň