sranki sakkra dobre ze hovoris, to ma ani nenapadlo - skusime zmenu 
joko tretry si cem kupit teraz niekedy, zatial mam klasiku
joko tretry si cem kupit teraz niekedy, zatial mam klasiku
ja som zacal jazdit na bajku do lesa este len tento rok.na moj prvy vyjazd nezabudnem.iba o vode.samozrejme som dosiel v krcoch.hned som zmenil taktiku na radu stareho bajkera.takze lahsie prevody na zaciatok ,vela tekutin a hlavne jontak.vsetko ide teraz ok aj pri dlhych a ostrejsich vyjazdoch 
No neviem, či ti ionťák pomôže proti kŕčom... Ja ho nepijem a kŕče som ešte nemal (ak nepočítam jeden pár sekundový na minuloročnom Súľove, kedy som zle zoskočil z biku a auá). Pijem čaj (pokiaľ mi vystačí z domu, ináč čapujem vodu v studničkách, príp. iné náhrady), no napr. na pretekoch na občerstvovačkách radšej hodím aj ionťák z kelímka, keďže jazdím len s fľaškou (už mám vcelku odsledované, ako často a koľko môžem upíjať, aby mi na danej vzdialenosti čaj vystačil). Avšak stáva sa mi, že je mi potom z ionťáku zle, na záchod ma ťahá (pred týždňom v Brne to bolo dosť zlé, posledných cca 5-7km som myslel, že sa poseriem ). No je to asi len vec zvyku...
). No je to asi len vec zvyku...No... 
tak aj odo mňa troška do mlyna...
Keď som sa pred časom rozhodla, že sa budem cyklistike venovať čo možno v najväčšom meradle (okrem bežných takmer každodenných výjazdov čo možno najviac dostupných akcií), začala som hltať cykločasopisy, literatúru a všemožné informácie ohľadom tréningov. Tiež som absolvovala kompletné záťažové testy. Veľa vecí sa mi už podarilo vychytať, výjazdy aj akcie sú čoraz väčší pôžitok. Však vzhľadom na fakt, že pred pár rokmi mi bol diagnostikovaný LIS (lumbo-ischiatický syndróm, u mňa sa prejavuje častými veľkými bolesťami v krížovej časti chrbta+tlačí na nervové zakončenia a spôsobuje pocit ťažkého a skŕčovatelého lýtka), dobrotu neporobila ani zlomenina kostrče (asi tri roky dozadu). Ale bojujem všetkými dostupnými prostriedkami, aby som "telu uľahčila" - tzn. kompletná zmena jedálnička a celkového životného štýlu, výmena sedadiel za tie také špeciálne skosené po bokoch, veľa cvičenia (výborný je strečing), naučiť sa zvládať stres, masáže (zatiaľ mám v rozpočte vyhradené prostriedky na dve do mesiaca)+vhodné doplnky výživy. Ale keď sa mi stane, že som na akcii a ľavá noha predsa začne zatŕpať...osvedčilo sa mi nachvíľu zliezť, pohýbať nohou, natiahnuť chrbát - a frčím ďalej. Taktiež používam prírodné "uvoľňovadlá" - koncentrované bylinné oleje, nakladaný kostihoj alebo Polárneho medveďa (používajú sa "zvonka"). Iba keď je už bolesť veľmi neznesiteľná, uchýlim sa s ťažkým srdcom k užitiu jedného Panadolu...
Ale ináč som krásna a nič mi k šťastiu nechýba.
tak aj odo mňa troška do mlyna...Keď som sa pred časom rozhodla, že sa budem cyklistike venovať čo možno v najväčšom meradle (okrem bežných takmer každodenných výjazdov čo možno najviac dostupných akcií), začala som hltať cykločasopisy, literatúru a všemožné informácie ohľadom tréningov. Tiež som absolvovala kompletné záťažové testy. Veľa vecí sa mi už podarilo vychytať, výjazdy aj akcie sú čoraz väčší pôžitok. Však vzhľadom na fakt, že pred pár rokmi mi bol diagnostikovaný LIS (lumbo-ischiatický syndróm, u mňa sa prejavuje častými veľkými bolesťami v krížovej časti chrbta+tlačí na nervové zakončenia a spôsobuje pocit ťažkého a skŕčovatelého lýtka), dobrotu neporobila ani zlomenina kostrče (asi tri roky dozadu). Ale bojujem všetkými dostupnými prostriedkami, aby som "telu uľahčila" - tzn. kompletná zmena jedálnička a celkového životného štýlu, výmena sedadiel za tie také špeciálne skosené po bokoch, veľa cvičenia (výborný je strečing), naučiť sa zvládať stres, masáže (zatiaľ mám v rozpočte vyhradené prostriedky na dve do mesiaca)+vhodné doplnky výživy. Ale keď sa mi stane, že som na akcii a ľavá noha predsa začne zatŕpať...osvedčilo sa mi nachvíľu zliezť, pohýbať nohou, natiahnuť chrbát - a frčím ďalej. Taktiež používam prírodné "uvoľňovadlá" - koncentrované bylinné oleje, nakladaný kostihoj alebo Polárneho medveďa (používajú sa "zvonka").
Iba keď je už bolesť veľmi neznesiteľná, uchýlim sa s ťažkým srdcom k užitiu jedného Panadolu... Ale ináč som krásna a nič mi k šťastiu nechýba.
Ako prežiť XC maratón ?
Prežiť sa dá vždy záleží to ale od toho s akým zámerom človek nastúpi na štart. Ak je to iba o pocite "zajazdiť si so štartovým číslom na riadítkach" užiť si atmosféru, občerstvovačky tak tam je to jasné. Jazdiť si svoje tempo, nenechať sa strhnúť atmosférou a musí to byť v pohode.
Ak to má byť ale o hocijakom umiestní, tak základom musí byť aspoň minimalna miera prípravy, ktorá určite nespočíva v umytí biku pred pretekom, ale v cieľavedomom tréningu, ktorý simuluje závodné podmienky. Ak sa nepripravený biker nechá uniesť davom hneď po štarte ( takých je veľa ) väčšinou zhasne už pri prvom náročnejšom stúpaní. Na trénovanie mne osobne veľmi pomáha pulzmeter. Aj počas trénovania aj počas preteku sa snažím držať sa svojho tepu, ktorý mi vyhovuje. Samozrejme tep mi vyletí smerom hore keď príde náročnejšie stúpanie ( stojky ) ale v tom svojom dokážem maratón absolvovať bez problému. Krče som ešte nemal, počas preteku pijem jonťák, na občerstvovačkách vodu a samozrejme niečo zjem aby som nemal prázdny žalúdok. Spálené cukry priebežne dopľňam gelom ( málokedy som spotreboval celý ). Neviem či toto niekomu pomôže, ale na základe tohto všetkého som každý pretek prežil bez ujmy na zdraví.
TO Zani :
Prežiť sa dá vždy
záleží to ale od toho s akým zámerom človek nastúpi na štart. Ak je to iba o pocite "zajazdiť si so štartovým číslom na riadítkach" užiť si atmosféru, občerstvovačky tak tam je to jasné. Jazdiť si svoje tempo, nenechať sa strhnúť atmosférou a musí to byť v pohode.Ak to má byť ale o hocijakom umiestní, tak základom musí byť aspoň minimalna miera prípravy, ktorá určite nespočíva v umytí biku pred pretekom, ale v cieľavedomom tréningu, ktorý simuluje závodné podmienky. Ak sa nepripravený biker nechá uniesť davom hneď po štarte ( takých je veľa ) väčšinou zhasne už pri prvom náročnejšom stúpaní. Na trénovanie mne osobne veľmi pomáha pulzmeter. Aj počas trénovania aj počas preteku sa snažím držať sa svojho tepu, ktorý mi vyhovuje. Samozrejme tep mi vyletí smerom hore keď príde náročnejšie stúpanie ( stojky ) ale v tom svojom dokážem maratón absolvovať bez problému. Krče som ešte nemal, počas preteku pijem jonťák, na občerstvovačkách vodu a samozrejme niečo zjem aby som nemal prázdny žalúdok. Spálené cukry priebežne dopľňam gelom ( málokedy som spotreboval celý ). Neviem či toto niekomu pomôže, ale na základe tohto všetkého som každý pretek prežil bez ujmy na zdraví.
TO Zani :
Hlavne sa nesnažiť hneď na prvý krát vyhrať 
