Rano vstanem a vidim vonku slnko. Hned po ranajkach (10.45
) nahadzujem "pichliacove" gumy a pod ho smer Finticke sedlo, pripadne dalej, podla toho, ako bude. A bolo ... kosa jak svina, posledny znamy udaj teplomera predtym, ako mi celkom zmrzol, bol -11°C. To sa este dychalo celkom dobre, ale ked som sa dostal do doliny s kaplickou krytej z juhu, zacali sa mi lepit nosne dierky pri dychani. Odhadujem na -15°C. Cesta uz bola uvolnena po polome, ale videl som, ze lesaci zvazaju drevo aj z cesticky, po ktorej sa od kaplicky pokracuje dalej na Kapusansky hrad. Tu som sa otocil a siel naspat.
Mozem konstatovat, ze sa slapalo dost tazko, odpor premrznuteho snehu je dost velky, dokonca aj v stope po aute. Dalsi poznatok je, ze pichliacove
plaste drzia ovela istejsie ako letne aj na neudupanom snehu, kedy sa viac "zakusia" do premrznuteho podkladu, ktory inak ma tendenciu smykat. Da sa s nime bezpecne ist priamo aj po cistom lade (zatacat som neskusal), zadne
koleso nepreklzne ani v zabere do kopca. Brzdenie na lade je mozne s citom, inak sa koleso utrhne a smykne (pichliace skriabu ryhy do ladu, ale na udrzanie smeru to uz nestaci). Zajtra ma byt este chladnejsie, asi budem sediet doma (ak zase nevyjde slnko
), alebo pojdem peso.