Co sa tyka bezpecnosti: v rakusku na akychkolvek pretekoch alebo maratonoch stoji pod kazdym prudsim zjazdom sanitka s otvorenymi dverami a vytiahnutymi nosidlami. Lahnes a ani nevies ako a mas na krku golierik
Netáraj...
Absolvoval som v Rakúsku skoro 20 maratónov. Nemôžem napísať, že by sa nestarali o bezpečnosť. Naopak, na väčšine sa držia hesla "Safety first". Ale aby pod každým prudším zjazdom stála sanitka, to teda nie... Za tie roky som videl lietať sanitky po trati, občas aj postávať pri trati. Len tak, alebo ošetrovať. Treba si uvedomiť, že mobilná komunikácia je vynikajúci vynález a zároveň, že náhoda je sviňa. Môže stáť sanitka pod každým klesaním a každej prudkej zákrute, ale nejaký pejo hodí vlnu a pošle na hubu pol skupiny, hoci pred ním aj za ním je 10 km roviny...
Mám vlastnú skúsenosť... Išiel som z kopca do križovatky z vedľajšej cesty, točilo sa doprava na hlavnú. Nebol som vpredu, ani blízko prvej skupiny, skôr bližšie k zberáku. Videl som, že na križovatke odstavuje policajt na hlavnej ceste autá a púšťa cyklistov z vedľajšej. Tak som ani moc nebrzdil. Lenže jeden aršloch idúci z pravej strany, namiesto toho, aby čo najrýchlejšie vypadol z križovatky, ostal stáť pred križovatkou a pozeral sa na cyklistov idúcich na neho... Musel som trochu prudšie už v náklone hamsnúť na brzdy, a už som aj zametal cestu... Kua, a žiadna sanitka s vytiahnutými nosidlami... Neostalo nič iné ako lišaje na nohe a ruke trochu poliať vodou z bidonu, narovnať
riadidlá (kormáň), brzdovú páku a pokračovať ďalej. Po 20 km bol bufet, kde sanitka stála...
Zašiel som za saniťákmi, ukázal im nohu a ruku a pýtal si zelenidlo. Samozrejme, po slovensky nerozumeli, po rakúsky som im nevedel vysvetliť čo chcem (nič grune fur desinfection nemali). Tak mi to aspoň niečím vydezinfikovali (trochu neskoro, už to bolo väčšinou obschnuté), zaviazali obväzom (žiadna sieťka) a opýtali sa, či ma majú odviezť do nemocnice. Poďakoval som a išiel ďalej. Takže pomoc je, ale nie na každom zjazde...