Na Štedrý deň 2000 som v Mikuláši videl inzerát s fotkou. Utekal som domov, naškrabal som kde sa dalo a v ten deň som si kúpil cannondale. Od študenta, ktorý si ho kúpil na stáži v USA za 1200 dolárov vo výbave coda-lx-xt ešte v roku 1995. Nič mu nebolo a nič mu nie je ani po desiatich rokoch. Dal som zaň 23 tisíc. Moc som ho nevyužíval, ale tohto roku na cyklomaratónoch som ho preveril dostatočne. Je divný už na pohľad. Okrem toho
pedále má mimoriadne nízko, predná
vidla headshock péruje len zo 4-5 cm. Hoci servisná knižka je hrubá ako tá od auta, američania ju zabudli vytlačiť v slovenčine, nič mi nepomôže. Rozumiem v nej aspoň niektorým obrázkom, ale radšej do ničoho nevŕtam. Ani nie je treba. Zvykol som si a je to moja srdcovka. Je ľahký a spoľahlivý, Rám má síce extra hrubý priemer, ale škrupinka -na priehlbinku stačí málo. Chýbajúce dostatočné pruženie som najviac pocítil v zjazde na dlhej v Košiciach, keď okolo mňa prefrčal Jano Lachký na celoodpruženom špeciáli. A to som si myslel, že ako rýchlo jazdím. Zhrniem to: nedám naň dopustiť, ale to isté by som vravel i o ukraine, keby mala podobné kvality.