Vcerajsia skusenost s vodicom dvojkolesoveho nemotoroveho vozidla, ked som siel na bajku domov:
Idem najprv bocnou ulicou, neskor prechadzam na chodnik vedla frekventovanej stvorprudovky. Krizom cez 4 pruhy sa sikmo napajana ku mne na chodnik typek na bajku. Slape na uplne brutalne tazke prevody, obieham ho a ostavam stat pred prechodom, aby som pustil auta, ktore dostali 200 metrov nizsie zelenu. Typek obzera auta a takmer ma zrazi, no usami aj ocami to ubrzdi 10cm odomna. Cakame spolu, od krizovatky ide dlhocizna kolona, ked sa zrazu typek rozhodne ist cez prechod tesne pred poslednym autom kolony. Auto musi samozrejme flekovat na
brzdy a takmer vyleti von z cesty.
Ked sa sofer spameta, dava prednost preventivne uz aj mne, nech kludne prejdem na druhu stranu. Hanbim sa ako pes, ze ma spaja s tym pripadom...
Typka nestiham dobehnut, ale o 100 metrov dalej sa uz ani nesnazi brzdit a vleti na prechod rovno medzi pomaly sa posuvajuce auta priebezne vychadzajuce na hlavnu cestu. Autobus v druhom pruhu to LTT ubrzdi pred typkom, co stoji na ceste ako vystrasena srnka a cumi do svetiel autobusu... V tej chvili uz zosada z bajku a poklusom ho pretlaci znova na chodnik. Medzitym prichadzam k prechodu aj ja, samozrejme vo svetle danej situacie dostavam automaticky prednost
Typek medzitym nasadol na
bajk a znova chodnikom pokracuje v jazde. Nase cesty sa rozchadzaju, kedze odbocujem na kopec. Na moje prekvapenie dotycneho stretavam o 2 minuty, ako nesie
bicykel hore schodmi veducimi na hornu ulicu...
Premyslam ci mal daco v sebe, alebo proste mu len nevysiel den, ze za necele 2 minuty takmer sposobil 3 nehody.