Hmm, ťažká diskusia, vidím že do nej vstupujem s krížom po funuse
V Malých Karpatoch sa v zime bežkovalo od pradávna, ešte skôr než boli vynájdené a skoštruované prvé horské bicykle. Existovali iba značky Favorit, Eska, Pionier ..
Svoje prvé kroky a sklzy na bežkách som uskutočnil práve tu. Voľakedy bol hrebeň Karpát doslova bežkárskym rajom. Prirodzene vyšliapaná stopa bola dosť kvalitná na to, aby sa v nej dala cibriť klasická technika behu. Sem-tam sa do nej "obuli" nejakí pešiaci, ktorí nám ju preorali, ale to sa ešte dalo prežiť. Aj občasné aktivity lesníkov a drevorubačov. Hrebeň Karpát bol až do začiatku 90-tych rokov prakticky súvisle zalesnený, aj na vrchole Somára bol krásny, hustý 100 ročný bukový les.. V prvých rokoch po revolúcii postupne prichádzala devastácia. V r. 1992 som si kúpil prvý bike, z dnešného pohľadu to bol šmejd, ale dalo sa na ňom krásne jazdiť. Lesné cesty a chodníčky boli väčšinou ešte v perfektnom stave, nebolo treba odpružené vidlice. Potom sa však za Mečiara začalo vo veľkom s drancovaním našich lesov, pribudli rozryté a rozbahnené terény, častokrát pokryté nahádzanými konármi.. V zime som s prekvapením začal vnímať množiace sa pokusy nadšencov na
bikoch jazdiť v bežeckej stope, pribudli aj motorkári a štvorkolkári
V súčasnosti už v Malých Karpatoch takmer nebežkujem. Keď aj napadne nejaký sneh a pár dní sa udrží, tak dobrá stopa vydrží iba pár hodín.. Začal som preto behávať na upravovaných okruhoch na Pezinskej Babe, z klasickej techniky som prešiel na skejt. Je mi úplne jasné, že z hrebeňa Malých Karpát sa nikdy nestane Panoramaloipe. Nie sú tu na to podmienky, aj kultúrna úroveň našinca je proklatě nízka..
Vo Fínsku napr. aj trojročné
dieťa vie, že do bežeckej stopy sa inak, ako s lyžami nevstupuje, ale čo už narobíme, na Slovensku to bude (ešte asi veľmi dlho..) stále tak