Ja mám celkom odlišné zistenie,ale fakt a nie štatistiku. Z 15 pozitivnych hráčov sa nakazila jedna jediná manželka dokonca ani
deti nie. Čiže v šatni bola infekcnost 88% a doma v byte 6%. Áno rýchly tep,pot, fyzický kontakt a podobne,ale
Aj tak je to zvláštne. Keď mali chalani horúčky manželky im menili obklady a dávali piť.
koresponduje to s tvrdeniami uvedenymi v tomto clanku
https://www.mtbiker.sk/forum/post1647939.html#p1647939Menšina infikuje väčšinu
V súvislosti s COVID-19 sa dlho hovorilo najmä o základnom reprodukčnom čísle (označovanom aj ako reprodukčný faktor, R0) a o efektívnom reprodukčnom čísle Rt.
Číslo vyjadruje priemerný počet nových infekcií od jednej infikovanej osoby. R0 platí vtedy, keď sa infekcia šíri voľne, Rt sa líši v čase a závisí od opatrení a správania ľudí.
Ak je Rt vyššie ako 1, nákaza sa šíri a epidémiu sa nedarí zastaviť. Ak má R0/Rt hodnotu 10, potom prvý človek nakazí 10 ľudí, z nich každý nakazí 10 ľudí, čo dáva 100 nových infikovaných, a tak ďalej.
Nevýhodou tohto čísla je, že pre daný región udáva nejakú priemernú hodnotu. Lenže priemerná hodnota je iba hrubý nástroj na opis vývoja epidémie COVID-19.
Príklad zo života? Ak do miestnosti vojdú dvaja ľudia, z nich jeden bude žobrák a druhý boháč, v priemere sa obaja majú dobre. No je to naozaj tak?
Problém s novým koronavírusom je, že ho šíria najmä superšíritelia a drvivá väčšina infikovaných ho neprenáša. Z údajov o šírení nákazy môžeme vypočítať priemernú hodnotu, koľko ľudí sa nakazí od jedného infikovaného, no potom hrozí, že nám uniknú najdôležitejšie prípady na okraji, kde sú v menšine zastúpení superšíritelia.
V článku, ktorý vyšiel minulý mesiac v časopise Nature Medicine, ukázali, že len 19 percent infikovaných v Hongkongu bolo zodpovedných až za 80 percent nákaz. 69 percent infikovaných pritom nenakazilo jediného človeka.
Ak by sme sa v tomto prípade zamerali len na reprodukčné číslo, uniklo by nám, že nový koronavírus rozšírilo zopár ľudí na okraji (superšíritelia), ktorí nakazili väčšinu.
Trasovať kontakty 69 percent infikovaných, ktorí nikoho nenakazili, sa spätne javí ako zbytočné.
Tento príklad teda ukazuje, že pri trasovaní kontaktov možno šetriť sily, ak sa správne vytypujú udalosti, kde mohlo nastať superšírenie, a zbytočne sa nezameriavame na tých, ktorí koronavírus nešíria. Zopakujme – nie je to len o prijatých opatreniach, ale aj o tom, ako ich zamerať na správny typ hrozby.
navigate_next
