Fotka od seda mys z 29.11.2009

Späť na fotky

1487

seda mys • 29. novembra 2009 o 09:15

v téme La Ruta de los Conquistadores

Prerušenie v stúpaní na sopku Irazú

La Ruta Stage 3 Tres Rios - Turrialba
Na štarte sme sa správali trochu hlúpo. Neodolali sme pokušeniu a požiadal som ikonu Canonndalu – Tinkera Juareza o foto s Katkou. Je to príjemný pán, nechová sa ako hviezda. Stretli sme sa už toho roku na Cape Epic kde bol sólo a tu jazdil s tímom Cannondale Mojavie. Katka sa hambí ísť s kožou na trh na internet, tak som foto trochu orezal. Ako je zrejmé z priloženej mapky prevýšenia, tretia stage bola veľmi jednoduchá. Iba vyjsť na kopček a dolu. Kopček bol 3432 m vysoká sopka Irazú. Pustili nás do výšky 3024 m ( zhodovalo sa s Garminom) a najvyšší bod sme dosiahli dvomi súvislými stúpaniami po asfalte s jednou blatistou vložkou. Tie dva stupáky mali dokopy 36 km. Domáci doprovod sa mohol vyblázniť a okrem stravovania poskytol svojim jazdcom aj masáže. Od 2500 m vytrvalo mrholilo ale nebola príliš veľká zima, mne stačili návleky na ruky a tričko pod dresom. Zjazd som si predstavoval ako zvážnicu, po ktorej to jednoducho zbehnem a hotovo. Omyl. Začiatok zjazdu bol podľa mojich predstáv ale moc som kvalite môjho nalepenia prednej galusky neveril, takže som išiel opatrne. Po prvom kúsku zjazdu asi 10 km prišiel zdĺhavý traverz vo veľkej výške a v daždi a keď skončil traverz začal zjazd terénom, ktorý bol ako najhoršie zjazdy v Beskidy Trophy. Kamene, schody až do 70 cm blato, občas potok, všetko pekne rozbité. Ako som tým kľučkoval, zaznamenal som že mi šúcha zadné koleso o rám. Pomyslel som si, že sa uvoľnil rýchloupinák a tak som zastal, upol nanovo a pokračoval, šúchanie však neprestalo, dal som ešte jeden pokus z rychloupinákom a musel som zastaviť, prevrátiť bike a pozrieť sa čo sa deje. Pohľad na rám ma moc nepotešil. Ľavá spodná časť nohy sa uvoľnila z lepeného spoja a následne praskol spojovací mostík. Scalpel zrazu pružil vzadu oveľa viac. Do cieľa mi zostávalo 25 km, tak nasledoval známy scenár z prvého dňa, bike na chrbát a pochodom vchod. Keď sa terén upokojil skúsil som sa na tom zviezť. Keď som bajk v stoji naklonil asi 45 º na pravo, koleso sa odtiahlo od rámu natoľko, že šúchanie bolo znesiteľné. Neskôr som zistil, že sa tak dá jazdiť v sede, po rovine aj do kopca ale nastúpiť na ďalšiu etapu na prasknutom ráme som si už netrúfol. Po dojazde do cieľa som bike rozobral do prepravného kufra a ponoril som sa do smútku.
Stage 4 Turrialba – Limón išla cez banánové plantáže a po populárnych mostoch jednokoľajovej železničky na zvoz banánov. Celý deň pršalo a ja som sa mohol iba dívať.
Na záver by som zhodnotil tieto preteky ako úžasný zážitok hoci som nebol úspešný ani v mojom obvyklom priemere. Trópy boli niečim úplne novým a rád sa do karibskej oblasti vrátim. V Kostarike sa jazdí ešte jeden etapák údajne v prijateľnejších podmienkach ako La Ruta a štvordňovka sa jazdí aj v Guatemale. Všetky preteky na južnej pologuli majú pre nás absolútne nevýhodné termíny. Začínajú októbrom a končia marcom. Nedá mi nespomenúť si na silných ľudí takýchto pretekov. Nájdete ich skoro na každom známom závode. Na La Rute to bol Alejandro Reyes. Chlap išiel už tretiu La Rutu. Chýba mu pravá ruka od pleca. Nemal žiadnu protézu. Bol tam ešte jeden bez nohy, protéza od stehna ale toho som noc nevidel, lebo jazdil špicu v nejakom závodnom týme. V roku 2007 išiel s nami Crocodile Trophy ochrnutý Marc Heereman na hadnbiku a na Trans Rockies 2008 som videl chlapa bez ruky od lakťa a ďalšieho bez chodidla, obaja mali protézu. Keď si na nich pomyslím, tak je jazdenie nás, relatívne zdravých ľudí, akokoľvek akýmkoľvek extrémnym terénom prechádzka ružovou záhradou. Objektívny popis pretekov , fotodokumentáciu a rôzne iné informácie nájdete na webových stránkach preteku http://www.larutadelosconquistadores.com