JARNÝ ŠPRINT -MTB časovka

Čo mi napadne pri slove šprint do kopca? Nie, žiadne rozloženie síl ako na dlhom maratóne, žiadny oddych v zjazde či na občerstovačke...nič také, len ja proti kopcu a časomiere lapajúc po dychu od prvého metra až po cieľovú pásku! Toto predsa vonkoncom neznášam...

Ale predsa som tu, je sobota 24.4.2010, námestie v Bystričke pri Martine. Prezentácia bez problémov, prihlásený som bol vopred, 52-ka znamená štart cca o 10:25. Ľubo za compom diriguje svoj organizačný tím, bikerov pribúda...

Idem sa prezliecť, vďaka teplému slnečnému počasiu prvý krát tohto roku obliekam krátke gate. Máme so žigom (Martin) ešte tak hodinku do štartu, treba sa trochu zahriať a prejsť si trať, aby sme potom zbytočne nenadávali, že to nemá konca kraja...
Úvodnú polovicu po panelovej ceste dôverne poznám z každoročnej jesennej žilinskej akcie Okolo Martinských holí, je to rýchle, hore-dole, ale vietor si dnes povedal, že nám to nedá zadarmo a tak fúka pekne do tváre. Po zhruba 5 kilometroch odbočíme z panelky na zvážnicu, všetko pekne označené, zablúdiť nie je možné...Teraz príde tá ťažšia časť šprintu, už to bude len hore, našťastie terén je suchý, blatko len na dvoch – troch miestach...Zhruba po pol hodinke som hore v cieli, všetko pekne nachystané na príchod prvých pretekárov. Je akurát 10:00, takže prvý štartujúci už sa vydal na trať. Žigo prichádza chvíľu po mne, rýchlo sa vraciame na štart, aby sme to stihli, skratka lesom „popri puklici“ nás opäť privádza na panelku.
Do štartu ostáva už len asi 5 minút. Pred nami štartuje asi 5 dievčat z okolitých lyžiarskych klubov. Za koho sa ja len v tom kopci zavesím?


Je odštartované, dievčatá predbieham kúsok za poslednými domami Bystričky, márne hľadám nejakého bikera, ktorého by som aspoň očami dotiahol. No nič, makám po panelke, na moje prekvapenie to celkom ide, to rozjazdenie pred štartom bolo fajn. Prichádzam k odbočke na zvážnicu, opatrne vyberám zákrutu, je tu dosť šutrov a nerád by som si ustlal. Konečne niekto nadohľad, hneď sa ide lepšie. Obieham mladého Pala Meliša, vravím mu, zaves sa za mňa, potiahnem ťa aspoň...Chvíľu to ide, ale vzápätí nás obieha chalan s 55kou a tak ešte pridám a snažím sa ho držať, čo znamená koniec Palových nádejí...Do cieľa už to nie je ďaleko, mám odstup zhruba 30 metrov, toto som potreboval skôr...Záverečné metre pred cieľom dovoľujú zaradiť aj na „hrubú“ placku, ešte trochu blata pred páskou a je to za mnou...


Dostávam teplú deku a čaj, dnes to však ani nie je treba, je naozaj príjemne teplo. Domáci matador a spoluorganizátor Rasťo okamžite vyzvedá ako sa mi páčilo, vravím, všetko ok, super trať, určite neľutujem, že som prišiel. Po krátkom oddychu sa vraciame na štart, niektorí ešte čakajú na svoju chvíľu. Je to neuveriteľné, ale na prvý ročník prišlo takmer 200 ľudí...Postupne prichádzajú ďalší a ďalší bikeri do priestoru štartu pred obecným úradom, niečo po 12-tej už je komplet dobojované, Ľubo sa úpenlivo snaží čo najskôr dať dokopy výsledky. Nad vytlačenou výsledkovou listinou sa okamžite vytvorí hlúčik a vzápätí je to jasné....absolútnym víťazom sa stáva už spomínaný spoluorganizátor Rasťo Balko o 4 sekundy pred Radom Bírošom a Jurom Machálkom, ktorý stratil zhruba minútku. Poháre a medaily pre najlepších sú rozdané, v tombole sa opäť raz šťastie usmialo na niekoho iného, ale kvôli tomu som sem predsa nešiel. Chalani, odviedli ste naozaj skvelú robotu! Ďakujeme!

Foto by Skicool