ŠKODA Maratón Marikovskou dolinou - 2. kolo

Ešte pred pár rokmi som si myslel že Maríková je miesto, kde líšky dávajú dobrú noc. To bolo dovtedy než sa usporiadatelia z Finančného Centra rozhodli v tejto oblasti vytvoriť zaujímavý pretek. Takže po pár ročníkoch si už Maríkovú môžem konečne s niečím konkrétnym spojiť .

Oproti minulému roku sa „areál“ štartu presunul z Dolnej Maríkovej na spodný koniec doliny bližšie k Udiči a nespočetné množstvo rôznych bannerov a stanov od ŠKODA dávalo najavo, že sme určite správne. Na čerstvo pokosenú lúku prichádzame s Tomášom (Katkom) niečo pred deviatou.


Registrácia a všetko ostatné prebehlo bez problémov a ja prvýkrát v tomto roku vyťahujem ochranný krém proti slnku. Žiadna kosa ani severák, jednoducho iba obyčajná modrá obloha a slnko. Akurát smola, že pred pár dňami sa cez túto oblasť prehnali prívalové dažde a po minuloročnej skúsenosti už mám menšiu predstavu, čo sa v lese skrýva... Reportáž: ŠKODA FC maratón Maríkovskou dolinou 2014.


Autor fotografie: Ján Meliche

Vďaka faktu, že dlhá trať nemá až také maratónske parametre (64 km, 1800 m) zišiel sa celkom slušný počet štartujúcich a aj mená, ktoré väčšinou vídam na štarte kratších tratí. Po prelete vrtuľníka ponad naše hlavy sa dvihla poriadna vlna peľu z čoho musel mať nejeden alergik veľkú radosť . O 10:00 teda vyrážame za sprievodným autom, keďže ostrý štart nasleduje až po 2 km dlhom presune po hlavnej ceste.



Aspoň sa ide do mierneho stúpania a nie ako minule z kopca, čo trochu zmierňuje nebezpečné situácie a boje o pozície v balíku . Auto už stojí pri krajnici a fučíme po úzkej asfaltke cez Klieštinú. Onedlho sa už pred nami otvorí „slávne“ úvodné stúpanie po lúke. Maríkovský maratón je známi svojimi lesnými chodníčkami a množstvom singlov, ktoré začínajú už kúsok po štarte a ak sa v nich človek nechce nechať zavrieť, musí byť viac vpredu. Ani neviem ako a idem cez svoj limit dúfajúc, že to neskôr rozdýcham . Vbieham do lesa a nastáva pravé dejavu z minulého roku v podobe lepivého Maríkovského blata. Všade je to samý listnatý strom a íl takže sa veľmi ľahko stane, že točíte pedálmi a nič. Akurát z 29 palcového kolesa mám razom 32 palcové. Našťastie tento úsek nie je až taký dlhý, ale je to predzvesť toho, čo nás na trati ešte čaká. Miestami to krásne pláva a ja len ďakujem sám sebe, že som dal dopredu ostrejší vzor a nižší tlak. Samozrejme s prstom v nose to nie je a treba byť v strehu. Paradoxne najlepšie to ide, ak sa uvoľním a nechám pod sebou bike pracovať. Okamžite ako sa začnem viac „snažiť“ už vyrábam somariny a vybieham zo stopy. Naopak prvý dlhý singel ponad Nimnicu je parádny a vďaka rýchlejšiemu úvodu si ho vychutnávam bez toho, aby som sa musel s niekým tlačiť.


Za prvým bufetom nasleduje trošku dlhšie stúpanie, kde už trochu cítim, že ten úvod nebude bez odozvy . Ale na to ešte zabudnem keď opäť vbieham do lesíka a bojujem s klzkým blatom. Nie sú to žiadne galeje, ale človek sa celkom narobí a ide ledva krokom . O niekoľko sto metrov už sa zase práši. Práve také lokálne úseky s večným blatom asi najviac ublížili trati a vyvolali diskusiu aj v téme na našom fóre. Z môjho pohľadu trochu utrpel, ako sa hovorí medzi hustými bikermi, flow . Prebíjanie sa cez lepivé blato na niektorých úsekoch rozbilo radosť z nasledujúceho krásneho singla. Ale nechcem, aby to bolo brané ako vyplakávanie sa. Taký je jednoducho miestny terén a verím, že organizátor si dal poriadnu robotu, čo bolo aj vidno. Ako sme s Katkom neskôr usúdili v aute –najlepší určite nefrflali a prispôsobili sa . Stále to nesiaha ani po členky niektorým pamätným maratónom, čo sa množstva blata týka...

Už začínam uzatvárať prvú slučku a po hrebeni mierim k úvodnej lúke, kde je aj bufet. Opäť je na rade lepivý lesík no po prejazde borcov z krátkej je to ešte horšie ako v prvom kole a kolesá mám už 36 palcové . Potom sa odpájam smerom na Maríkovú, ale blato pokračuje. V týchto miestach je ho asi najviac a mne sa navyše podarí zaseknúť reťaz medzi stredom a kľukami. Samozrejme než ju vytrhnem nadávam ako pohan, ale našťastie nikto naokolo. Za chvíľu ma obieha ako blesk Patrik Kuril čo je jasný signál, že niekde zablúdil pretože za normálnych okolností by si obzeral miestnu krajinu niekde vpredu s Karlom Hartlom .


Pravdepodobné miesto zlého odbočenia, ktoré sa riešilo na fóre - odkaz na príspevok s popisom.

Po peknom zjazde a trochu nudnom presune po rovine popri potoku cez Maríkovskú dolinu nasleduje druhá slučka, ktorá je extra oproti krátkej verzii.


Začínam stúpať, ale akonáhle viac zaberiem, tak cítim ako mi vystreľuje bolesť v slabinách na pravej nohe a ťahá mi nohu do kŕča. V piatok v robote som dáko naprd sedel vykrútený na stoličke a večer to už cítil. Ráno vyzeralo všetko OK, ale tie úvodné 2 hod na max odhalia každý slabý článok reťaze . Nedá sa nič robiť a zastavujem. Ako takto postávam obiehajú ma ďalší a ďalší, prehodíme pár slov a medzi nimi aj kopec takých, čo už boli predo mnou takže Patrik Kuril nebol zďaleka jediný kto zablúdil. (na vine bola jedna odbočka v lese ktorú pri jazde v skupine chalani prestrelili, ja som krížiky aj šípky videl). Jednému borcovi požičiavam imbus na sedlovku a neskôr už vo výletnom tempe pokračujem.


V blate už viac tlačím ako jazdím, čo mi aspoň pomáha na nohu . Kolega ten zámok asi poriadne utiahol keďže ho v zjazde dobieham a už žiadnu sedlovku nemá. Pýta sa ma koľko do cieľa, prevráti očami a bojuje ďalej . Za nejaký čas ma dobieha Katko, namažeme pískajúce reťaze a pokračujeme vo dvojici. Trochu nadáva na miestny terén, ale záverečná časť trate s peknými switchbackmi a pojazdom v  lese navodí lepšiu náladu . Navyše vo dvojici sa lepšie ventiluje nahromadená únava a taktiež prípadná nutnosť tlačenia, keď to opäť preklzuje . Na dlhej hrboľatej lúke nechápem, že som to šiel minulý rok na „full HT“. Ale výhodou zase bolo ďaleko menšie nabaľovanie blata a to pred rokom pršalo ešte aj na štarte...


To už s Katkom mierime priamo do cieľa a po menšej motanici v dedine finišujeme za 3:58 hod na nejakom 35.fleku. Tradične zvíťazil Karel Hartl v čase 3:06 hod a medzi ženami Andrea Juhásová za 4:03 hod. Celkovo dokončilo dlhú trať 132 pretekárov - kompletné výsledky.


Treba priznať, že hneď po dojazde som mal trochu rozpačitý dojem. Niektoré miesta s množstvom lepivého bahna vedia človeka otráviť. Na druhej strane dlhé single v okolí Nimnice a Púchova a taktiež pojazd po lese v druhej slučke sa mi naozaj pozdávali a s odstupom času určite vyhráva pozitívny dojem. Veď správny biker sa musí prispôsobiť terénu a aj vtedy keď to moc „nejde“. Navyše akcia bola skutočne výborne zorganizovaná a musím dodať, že zázemie ktoré pomáha vytvoriť ŠKODA dáva tomu celému naozaj pekný rámec. Takže o rok opäť rád prídem a nech už sa konečne práši .

ŠKODA Maratón Marikovskou dolinou bol 2. kolom série ŠKODA BIKE OPEN TOUR 2015 s ďalším kolom 20.6 v Súľove - AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly.

PS: Ako by to asi vyzeralo s blatom, keby sa ide maratón v Maríkovej tento víkend?

Fotogalérie

http://www.mtbiker.sk/clanky/7667/fotogaleria-skoda-maraton-marikovskou-dolinou-viac-ako-555-fotografii-ktore-ste-este-nevideli.html

http://www.mtbiker.sk/clanky/7665/fotogaleria-skoda-maraton-marikovskou-dolinou-krasne-singlace-a-trosku-blata.html