Kráľovský MTB maratón

Kráľovský maratón nepatrí medzi najstaršie podujatie, ale medzi bikermi už má svoje meno. Zásluhu na tom má najmä snaha miestnych „trailbuilderov“ vytvoriť skutočné MTB, kde sa z kopca zapotíte rovnako ako smerom nahor. A niekedy treba len pustiť brzdy a dúfať, že to vydá...

Opäť po týždni ma teda čaká trochu skoršie vstávanie a dlhšia cesta. Spoločnosť mi tentoraz robí mama a pes . Aby to nebolo málo, pod Strečnom rúbu stromy, takže ma čaká Rallye Terchová. O 7:30 ale už parkujem na tradičnej lúke, vidím ako sa opeká býk - sme správne. Poprosil som Tomáša (Katka) nech ma pre istotu zaregistruje, takže mne ostáva sa už len obliecť. Je trošku chladno, ale to robí ten ranný vzduch. Čaká na nás skoro ideálna maratónske počasie. Ešte počas prezliekania sa na nás vyrúti stádo oviec, ale bača a psy nakoniec všetko usmernia správnym smerom .


Trať v dĺžke 88 km s prevýšením 3470 m doznala určité zmeny a mne aj každému naokolo bolo jasné, že určite nepribudli žiadne nové zvážnice. Tu na východe sa s tým totiž nepárajú a niektoré úseky by vôbec nebolo na škodu mať dopredu najazdené. Inak občas čaká nejedno prekvapenie . Na dlhú trať sa stavia približne 50 odvážlivcov a Česi opäť nechápu, prečo tu je tak málo ľudí...


O 8:30 začíname odkrajovať úvodné metre. Podobne ako na Horalovi sa nikto nikam netlačí a ide sa v relatívne pohodovom tempe. Samozrejme v prvých strmších pasážach sa pomaly delíme. Po minulotýždňovom Horal-tour sa cítim výborne a držím sa vpredu. O to viac ma naštve zistenie, že reťaz mi na najväčšom pastorku preskakuje, resp. strieľa ako guľomet. Nechápem čím to je, možno posunutý doraz alebo málo zajazdená reťaz - jednoducho na 40z nefunguje, nech robím čo chcem.


Strenki ako očitý svedok môže potvrdiť koľko nadávok ostalo v tom lese . Skúšam sa s tým párkrát aj pohrať, ale márne. Ostáva mi teda najľahší 32/36 čo je najmä v tých úvodných stojkách pekne na figu. Nadávať, ale môžem akurát tak sám sebe, že som to poriadne neotestoval cez týždeň a jazdil s inou kazetou...

Tí vpredu mi samozrejme zmizli, ale hovorím si, že sa netreba vzdávať a možno reťaz nakoniec naskočí. Nasleduje úvodný zjazd po novom singláči, ktorý je naozaj parádny. V následnom dlhšom štrkovom stúpaní vidím pred sebou aj čelo, ktoré sa evidentne stále nikam neženie. Chvíľu prášime po zvážnici a už sa znovu motáme po chodníčku. Treba si dávať pozor najmä na skaly, ktoré tu nie sú toľko „objazdené“ a pri troche nepozornosti, by vedeli pekne prerezať plášť. Parádny je tradičný zjazd v akomsi vymletom koryte potoka, ktorý tiež preverí techniku jazdy na voľných kameňoch. Ešte šťastie, že sa maratón koná takto neskôr, kedy už je človek celkom dobre vyjazdený . Okolo mňa sa stále míňa Véna Hornych, Lech Kawecki a  za nami je aj Peter Strenk (Strenki) ktorý slušne poladil formu .


Toho za nami nevidím až v stúpaniach za druhým bufetom. V stojkách teda len zamknem vidlu a snažím sa to vylámať. Nasleduje prvý z tzv. voľných pádov, čo je v reči Kráľovského maratónu strmý chodník vedúci rovno dole. Už ale viem, že dojazd je v pohode, takže nemám problém to pustiť. Následne vbiehame znovu do lesa na ďalší nový singel. Ten je ale poriadne zarezaný v stráni kopca a aj dosť strmý takže miestami treba tlačiť. Chvíľu rozmýšľam či ho nejdem náhodou opačne. Dole je to taktiež veselé a niektoré tie 180 stupňové točky ma celkom prekvapia. Každopádne som rád, že dopredu putoval trochu ostrejší vzor, ktorý zachraňoval moje prípadné chyby .


Potom už zjazd pokračuje klasicky, čo je ale taktiež výborná zábava a pred nami je bufet vo Vyšnom Slavkove. Môžeme teda začať dlhé stúpanie na Smrekovicu (1200 m) vedúce v úvode po šotolinovej ceste. Spoločnosť pre zmenu robí poriadny hustý roj múch viditeľný z diaľky okolo každého z nás. Asi nemusím spomínať, že to nebolo nič príjemné . Sem tam skúšam zaradiť najľahší, ale stále strieľa – takže záverečné strmšie úseky mi neostáva nič iné ako sa trochu prejsť. Úplný záver na Smrekovicu je samostatná kapitola, kde neostáva nič iné ako hodiť bike na chrbát. Kde inde máte smrtku na strome aj do kopca, a tak ako minulý rok opäť ľutujem svoje fajnové tretry . No a smerom dole ani nehovorím. Tentoraz sme boli pustený na legendárny „východniarsky“ trail s príznačným názvom Carbonkiller.


Jedine tento vrchný úsek mi príde trochu moc. Netvrdím, že sa to nedá, ale je iné ísť to na maratóne a ísť to po x-tý krát ako niekto domáci, prípadne na inom biku s integrálou a chráničmi. Alebo môžete byť „blázon“ ako Véna Hornych, ktorý si to údajne vychutnal . Dôvodom pre názov trailu sú najmä poriadne veľké ostré balvany, ktoré vedia rozbiť nielen karbón, ale určite aj kokos. Nižšie pasáže, kde už skál nie je toľko, si dávam na biku aj ja a celkom si užívam. Veselý úsek...

Napájame sa na trail, ktorý sme dnes už prešli, ale v opačnom smere, teda do kopca. Trochu nadávok, správneho „hecu“ a vyškriabem aj ten. Kúsok pred sebou vidím opäť skupinku, kde je aj Karel Hartl a Andrej Kubiš, ktorí tu trošku poblúdili. Za chvíľu už opäť obtáčam svoj bike okolo stromov a kríkov na úzkom chodníčku. Inak väčšina týchto úsekov sa ide aj na nedeľnom Enduro X-race. Oproti minulému roku výborná zmena, pretože sa aspoň nepletieme „endurákom“ na trati a opačne. Ako bonus mi medzitým skočí do tretry kamienok a poriadne tlačí pri šliapaní a v zjazde. Vtedy vybieham asi na jediný dlhší asfaltový úsek z kopca. Ideálny čas zahrať sa na profíka a za jazdy sa vyzuť, vyklepať tretru a obuť sa späť .


Motorest Branisko a ďalší bufet. Dopĺňam hlavne vodu a „hurá“ do druhého dlhého kopca na vrchol Sľubica (1129 m). Stúpanie ma relatívne príjemný sklon a môj posilňovací setup mi vystačí až na zopár úsekov. V závere sa opäť sklon dvíha, ale už mi to je fuk a idem na zotrvačnosť. Pomaly obieham aj jazdcov na kratšej trase. Sľubica, no žiadny oddych sa nekoná – hurá do ďalšej enduro vložky . Najlepší je tzv. druhý kolmý pád, ktorý som po minulé roky vždy radšej zbehol. Teraz už nemäknem a púšťam sa na biku. Už nie je cesta späť. Tesne pred koncom, keď sa už nedá nijako zastaviť a vletím do voľných skál mám pocit, že určite ľahnem. Tancujem pomedzi tie šutre a už ani neviem ako ostávam v sedle. Zvyšok dlhého singla si užívam s dobrým pocitom a ešte trochu stiahnutými polovičkami. Dlhšie stúpanie po zvážnici, zjazd a opäť civilizácia – dedina Dúbrava. Na bufete nestojím a začínam záverečné úseky po poliach a lúkach. V rýchlych zjazdoch sa parádne práši od kolies, max na poľnej ceste mi vyšiel na 69 km/h. Nasleduje séria kratších ale o to intenzívnejších stúpaní v okolí Spišského hradu. Odmenou je vždy nejaký pekný chodníček cestou dole. Každopádne posledné stúpanie popod hradby je fajná vizuálna morálovka – teda nekonečná, strmá a rovná lúka. Za mnou vidím modré číslo a znovu skúsim či si to moja reťaz medzičasom nerozmyslela. Kdeže...a tak len zamknem vidlicu, sklopím hlavu a na stojáka si „užívam“. Vidina cieľa robí ale svoje a už si konečné 7. miesto uhájim v čase 5:59 hod.


Ciel sa medzičasom už pekne zaplnil a panuje tu dobrá nálada. Na našej trase sa z víťazstva nakoniec radoval Karel Harltl v čase 5:22 hod a medzi ženami Zdeňka Němcová za 6:54 hod. Nastal čas dať sa trochu dokopy, vymeniť zážitky zo zjazdov a pochutnať si na fajnovom býkovi. Tento rok som totiž na podnet organizátora chybu s bezmäsitým výberom nespravil.


http://www.mtbiker.sk/shop

Nuž na záver musím poďakovať chalanom, že sa neustále snažia maratón zlepšovať a hľadajú stále nové možnosti, ako preveriť či na bikoch vieme aj jazdiť. Jediný úsek, ktorý mi moc nevoňal bol ten vrcholový úsek na Smrekovici, ktorý už je trošku moc, ale ostatné sa mi naozaj páčilo. Do budúcna ešte trošku dotiahnuť značenie na tom úseku, kde sa križujú cesty hore-dole. Tam to nebolo úplne jednoznačné. Inak veľký palec hore a už teraz sa teším, že si to o rok znovu pustím v dákom šialenom padáku.

Doplnenie

V nedeľu sa išlo ešte Kráľovské enduro - 3. kolo SCOTT ENDURO X RACE

Oproti minulému roku pribudlo na trase viacero zmien smerom k technickejšiemu jazdeniu po prírodných nenásilne upravených trailoch. Celkom 7 rýchlostných skúšok na 32 km. V Bachledke bolo samé blato, tu oblaky prachu. Najlepšie si s trasou poradil Jirka Fikejz aj napriek neplánovaný polet na poslednom úseku a uhájil víťazstvo pred Tomášom Kutínem.