Čarnohurec

V sobotu 24. augusta sa konal 5. ročník MTB pretekov s názvom Čarnohurec v obci Brezovica (okres Sabinov) na východe Slovenska.

Na tejto akcii som ešte nepretekal, buď sa mi to krylo s Kubínskou časovkou, alebo mi to proste nevyšlo, takže ma čakala premiéra. Na výber boli 2 trate, dlhá 44 km s prevýšením necelých 1 700 metrov a krátka 29 km s prevýšením okolo tisícky. Čiže slušné parametre. Program bol pripravený aj pre malých bikerov, ktorí mali k dispozícií trať v areáli pretekov.

Z Kežmarku to je okolo 70 km. Ale všetko po cestách 3. triedy. Ja auto síce nemám, no mám dosť parťákov, čo tiež chodia po pretekoch, a tak zhruba o pol 8 vyrážame 3 členná posádka, ja a kamarát s jeho otcom (mimochodom 5. krát po sebe najstarší účastník podujatia, ale k tomu sa ešte dostanem). Zázemie pretekov je v areáli základnej školy v Brezovici. Miesta na parkovanie je tu dostatok. Prezentácia prebehla pomerne rýchlo, keďže sa jednalo o menšie podujatie.

Štart a prvé kilometre

Štart bol naplánovaný o 10:00 pre obe trate, nakoniec sa nás na štart postavilo 66 pretekárov, z toho na dlhej 21. Úvod klasika ako na každých pretekoch za sprievodným vozidlom cez dedinu a hurá do kopca, krátko po asfalte ponad dedinu a po možno 200 m sa napojíme na lúčnu cestu. Držím sa v úvodnej skupinke, tempo udáva Michal Lami. Prvé stúpanie nás dovedie pod kopec Čierna hora. Zhruba 6 km dlhé stúpanie, po úvodnom lúčnom stúpaní je to trochu hore-dole, potom vbehneme do lesa, kde sa to poriadne zdvihne a už tlačíme.

Strmo hore, strmo dole

Ak sa dlho a strmo stúpa, je jasné, že sa pôjde aj strmo dole, klesáme lesom do obce Tichý Potok, niektoré padáky dávajú poriadne zabrať, zjazdy neboli nikdy moja silná stránka, a tak mi úvodná skupinka, v ktorej som sa držal v prvom kopci, pekne utiekla. V dedine prechod rómskou osadou, domáci pekne povzbudzujú, hlavne deti mali radosť po prejazde pretekárov.

Z Tichého Potoka sa opäť začíname štverať do výšky nad 1000 m n.m. k chate Javorinka. Úvod je po štrkovej zvážnici, stúpa to mierne, a tak na to trochu viac dupnem, nech doženiem stratu. V závere pred chatou sa to opäť riadne dvihne, predbieham tlačiacich z krátkej trate. V závere stúpania sa doťahujem na cca 5. miesto, kamoš Miro sa čuduje, kde som sa tu vzal, keď mi v zjazde do Tichého Potoka ušiel minimálne o vyše kilometer a ešte sa dostanem aj pred neho.

Ešte cca pol km stúpania na vrch Spišská, kde nás čaká občerstvovačka. Je slnečno a teplo, tak dávam do seba 2 poháre vody a pokračujem ďalej. Za ňou krátky blatistý úsek a na lúke za ňou sa napájame na okruh, ktorý pôjdeme ešte raz.

Okruh

Taký hore-dole úsek, s jedným dlhším singlom. Nato, že bol vytvorený len pre preteky, tak celkom zjazdný. V závere okruhu nás opäť čakalo stúpanie k chate Javorinka a na Spišskú. Kopce si viem doslova vychutnať, no tu som ich mal niekedy aj dosť, nemám rád kopce, kde treba tlačiť len kvôli tomu, že je na povrchu priveľa nepríjemných kameňov a úsek je nevyjazdený, jazdilo sa v peknej divočine, ale k hodnoteniu trate sa ešte dostanem. Po absolvovaní úseku prichádzame na Bišar a pokračujeme hrebeňovkou po červenej TZ. Hrebeň asi najlepšie zjazdný. Posledná občerstvovačka, ale len s vodou, aj to stačí, voda je základ.

Brod na záver

Záverečné kilometre sa šli už len väčšinou dole, teda ešte sedlo Strieborná hora, a potom už len klesanie smerom k Brezovici. Pred dedinou ešte brod cez potok, dala sa použiť aj lávka, ale neskoro som si všimol, kde sa začína, tak som to strihol cez potok, trochu vody v tretrách nezaškodí.

Prichádzame do obce na asfaltku. Po asfaltke do cieľa? No určite, pekne okolo domu ešte hore na kopec, po lúke, lúčny zjazd a okolo zástavby úzkym chodníkom do cieľa, kde s časom 3:11:16 končím na 8. mieste. Dlhú trať vyhral Michal Lami a kompletné výsledky nájdete na FB stránke Brezovice.

Záverečná zhodnotenie

Poďme najprv k jedlu, po dojazde do cieľa bolo k dispozícií občerstvenie v podobe vody a nejaké to ovocie melón, banán. Za lístok na obed bolo na výber až 8 druhov jedál - guláš, bryndzové pirohy, pirohy na sladko, palacinky, klobása, halušky, kapustové halušky, plnená zemiaková placka. Čiže bohatý jedálny lístok.


Vyhlasovanie výsledkov a tombola prebiehali pomerne rýchlo. Po vyhlásení klasických kategórií boli ešte ocenení zvlášť domáci pretekári, najvzdialenejší účastník (Poľsko) a najstarší účastník, bedňa nikomu z nás nevyšla, tak aspoň takéto ocenenie. Tombola bola plná zaujímavých cien a hlavnou cenou bol televízor.


A čo na záver k samotným pretekom? Východné Levočské vrchy sú iné ako tie z levočskej, prípadne kežmarskej strany. Žiadne holoruby, ale miestami lesná divočina, príroda pekná. Len je škoda, že oblasť je veľmi málo využívaná a jazdená, cyklotrasy tu tuším ani nie sú. Trať je pripravená len pre preteky, prejsť si ju celú mimo podujatia je asi nemožné. V hustom lese by ste sa viac nachodili ako jazdili.


Pred pretekmi je to aspoň vyčistené a zjazdné, aj keď niektoré stojky po zvážniciach v zlom stave inak ako peši nešlo zvládnuť. Myslím, že oblasť ak by bola viac navštevovaná, tak by to prilákalo aj viac ľudí na preteky.

Organizátori sú milí ľudia, ktorí sa snažia upraviť trať aby bola jazditeľná, no v týchto končinách je to o dosť ťažšie ako v oblastiach, kde je plno cyklotrás a sú frekventovane navštevované cyklistami.