L'Etape Czech Republic by Tour de France

Napriek tomu ako som tento rok dopadol, trvám na všetkých spomenutých veciach vo videu. Cyklista nemusí takéto podujatie vyhrať, hlavnou odmenou sú zážitky.

Už som sa tešil, ako budem v reporte z L´Etape Czech Republic by Tour de France 2023 (LECZ) rozoberať watty, čísla a svoje konečné umiestnenie, ale osud to chcel inak. Kto ma sleduje na Strave alebo Instagrame, už vie, že do cieľa som sa tento rok nedostal. V podstate sa mi nič špeciálne nestalo, moju púť ukončil obyčajný defekt.

Tento rok som do Prahy odchádzal s dobrým pocitom...

No to zábavné, netradičné a pre mňa nečakané sa dialo potom. Takýto záver som si nepredstavoval ani vo sne. V tomto reporte doplním aj informácie, ktoré vo videu chýbajú a vďaka nim si lepšie spravíte obraz o tom, čo sa v ten deň stalo. A budú aj watty.

Na úvod ešte všetkých ubezpečím, že vo videu z LECZ nebolo ublížené zvieratám a nikto nejazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu. A nadpis pochopí len ten, kto videl film „Maléry pána účetního”.

Cesta, príprava a zmeny

Do Prahy som odchádzal s dobrým pocitom, na všetkých pretekoch tento rok sa mi dobre jazdilo, mal som lepšie čísla ako v minulých sezónach. A bol som vyzbrojený aj lepšou technikou. Ako som si vylepšil katalógovú výbavu svojho BMC, spomínam vo videu.

...začiatok podujatia a presun na ostrý štart narušili len električkové koľajnice...

Do prípravy na podujatie môžem zahrnúť aj to, že som si dni pred štartom dal oddych. Ak som jazdil, tak to boli len krátke a nenáročné tréningy. Za posledné 2 týždne som absolvoval za 11 dní až 5 súťažných štartov, vrátane Trnava Tour s našou aj zahraničnou elitou. A už som to cítil.


Posun u mňa nastal aj po teoretickej stránke, po článku o sacharidoch som zmenil svoje stravovanie počas pretekov. Nikdy som detailne nepočítal celkový príjem, ako to robím teraz. A funguje to. Dobré pocity som mal aj z toho, že už som LECZ absolvoval minulý rok, a vedel som, ako vyzerá štart a čo nás čaká na trati, takže som bol pokojnejší.

Do Prahy sme cestovali už v piatok, asi by sa to dalo zvládnuť aj v sobotu ráno, ale nebolo by to ono. Dlhá trasa štartovala už 9:30, takže by to bolo na úkor spánku. Hotel sme mali kúsok od Strahova, preto sme si pre číslo išli na bicykloch. Chceli sme sa aj rozjazdiť, ale prehánky nesúhlasili. Dobre padlo „vypištolovanie” a „vyvalcovanie” nôh, toto je tiež zmena, ktorú som tento rok spravil. Keď som sa minulé sezóny takto „samomasíroval” raz za týždeň, teraz to robím takmer po každej jazde. Spomínam to aj v článku o regenerácii.

Koľajnice nepoznajú všetci

Pokojný začiatok podujatia a presun na ostrý štart narušili len električkové koľajnice. Asi tušíte, čo sa tam stalo. Nie každý má s nimi skúsenosti, počul som o viacerých pádoch na tomto mieste. Po štarte sa začalo svižne, veľkú zásluhu na tom mali „profíci", ktorých bolo na štarte viac ako minulý rok. Ich cieľom bolo vyselektovať štartové pole, v menšej skupine by sa im išlo lepšie a bezpečnejšie.

Zalepený od gélov, smädný a priznám sa, že aj sklamaný, som prijal pozvanie na jedno „chladené”.

Približne 20 ľudí utieklo asi na 26. kilometri, stúpanie s parametrami 1,7 km a 5 % som išiel presne 3 min. Priemerný výkon 461 W mi stačil na to, aby som zostal v druhej skupine, kde nás bolo asi 30. Ďalšie putovanie inak veľmi peknou krajinou charakterizovalo to, že o čo sa išlo pomalšie po rovine, o to viac sa makalo smerom hore. Pamätám si, ako som minulý rok „koníčkoval” v kopci za obcou Pustověty ešte pekne v pelotóne, tentokrát bolo cítiť formu a išiel som viac na pohodu. Presne 4 minúty som udržal výkon 401 W.


Pred obcou Roztoky som si „buchol" ešte kilometrový kopec s priemerom 348 W, všetci sme mali v hlave blížiace sa hlavné stúpanie. Ikonický, náročný a prudký úsek Křivoklát po dlažobných kockách, ktorý býva obsypaný divákmi. Sem som sa však už nedostal, navnivoč tak vyšiel Beta Fuel gel a nápoj, ktorý som si tesne pred tým naordinoval. Pri moste cez rieku Berounka som dostal rýchly defekt, nepomohol ani bezdušový tmel a fúkanie servisnou pumpou, ktorú tam jeden divák mal. Čo teraz?

Toto je koniec a aj začiatok

Po neúspešnej oprave som sa upokojil a začal rozmýšľať, ako sa dostanem na Strahov. Ak by som zohnal dušu s dosť dlhým ventilkom, pokračoval by som aj sám, keď aj medzi poslednými, hlavne som chcel dokončiť. Lenže nič také som na mieste nezohnal, miestny cykloobchod bol zavretý. Zostávalo mi teda len čakať na zberné auto. Za poslednými pretekármi mal ísť autobus a nešťastníkov, ako som bol ja, zbierať a doviesť do Prahy.


Prešli 2 hodiny a už odišli aj dobrovoľní hasiči, s ktorými som čakal pri trati,

...na obec Roztoky u Křivoklátu budem pamätať asi do smrti...

aby som mohol na autobus zamávať, ale stále nikto nechodil. Keď upratali zátarasy z križovatky, začal som zvažovať plán B. Náhodní okoloidúci mi požičali mobil a ja som zavolal kamarátovi, ktorý sa medzitým dostal už do ciela. S Petrom som sa dohodol, že ho počkám v miestnom pohostinstve. Zalepený od gélov, smädný a priznám sa, že aj sklamaný, som prijal pozvanie na jedno „chladené”, takto pekne sa o mňa postarali domáci borci. Nádej, že budem v tento deň ešte bicyklovať, som definitívne opustil.

Toto si budem pamätať roky

Už dlho mi nechutilo pivo tak, ako to bolo pri čakaní na odvoz do Prahy s mojimi novými kamarátmi. Asi to bola kombinácia viacerých faktorov. Zabrať mi dalo aj tých 90 km, ktoré sme prešli za 2.30 hod. so slušným priemerom 291 W. Zároveň mi odľahlo, že som už približne vedel, kedy príde pre mňa záchrana, a užíval som si aj nevšednú spoločnosť na neplánovanej zastávke.


Miestni chlapi ma odzbrojili svojou srdečnosťou. Bol som pre nich cudzí človek v divnom elastickom oblečení a oni mi bez mihnutia oka pomohli. Po krátkom zoznámení sme sa pri pivku bavili o živote, zaujímalo ich pretekanie a všetko okolo. Netrvalo dlho a okoloidúcim sa pyšne chválili, že s nimi sedí pretekár z úplného čela „závodu”. Ja som sa na oplátku dozvedel, že existuje hudobná skupina Brutus, ich hit „Hospody, hospody a restaurace” mi púšťali z mobilu. Proste atmosféra so všetkým, ako má byť. Nehovorte, že vy tú kapelu nepoznáte!

Bol to dobrý alebo zlý záver?

Ak by som si mohol vybrať, radšej by som LECZ dokončil a prišiel si do cieľa pre peknú účastnícku medailu. No ani takýto alternatívny záver mi neprekážal, na obec Roztoky u Křivoklátu budem pamätať asi do smrti. A hlavne na túto konkrétnu sobotu a mojich záchrancov. Vtipné mi to všetko príde aj preto, lebo som si pripadal ako cyklisti, ktorí preleteli v zákrute vo filme s Fantozzim a náhodou dopadli na svadbu, namiesto pretekania zostali oslavovať. Ja som to spravil lepšie, nemusel som kvôli tomu ani padať.


Na rok sa vyberiem na LECZ určite znova. Páči sa mi trasa, špičková organizácia a aj to, že si spravím výlet do Prahy. A som si úplne istý, že keď budem prechádzať cez križovatku, kde som sedel 2 hodiny, určite si na to dobre spomeniem a dúfam, že pri trati nájdem svojich nových „kamošov". Ak tam budú povzbudzovať, pozdravím ich tak hlasno, ako sa mi to len podarí: „Kopr, Špeku, Jirko, Venco... nazdááááááár!”


Kto má chuť v roku 2024 vyskúšať L´Etape Czech Republic by Tour de France, nová registrácia bude spustená každú chvíľu. Dlhá trasa sa vypredá vždy rýchlo.

Odkaz na jazdu nájdete vo Výjazdoch.