Mondraker horský bicykel F-Podium Carbon, carbon / White / flame red, 2020

Celú uplynulú sezónu som strávil s hardtailom Podium RR a full mi za ten čas vôbec nechýbal, napriek tomu som sa na stretnutie s mladším súrodencom tešil. Podarí sa mu obhájiť reputáciu prvotriedneho pretekárskeho stroja?

Projekt „F“

Celoodpružený XC model doteraz v katalógu španielskeho výrobcu chýbal, čiže kompletizáciu portfólia týmto smerom možno považovať za logický krok. Kvitujem ich prístup zamerať sa hneď na tie najvyššie ciele a pekne od podlahy budovať stroj, pre čoraz širšiu skupinu výrazne športovo orientovaných jazdcov. Myslím, že pri hardtail verzii odviedli skvelú prácu a ani pri tomto novom projekte rozhodne nestúpili vedľa.


Prvé predstavy dali na papier už na jar v roku 2015 a prototyp schopný jazdy uzrel svetlo sveta o rok a pár mesiacov neskôr. Hneď na začiatku sezóny 2017 zažil ostrý test na XC okruhu svetového pohára v Novom Meste na Morave, vtedy ešte odetý do maskáčového polepu. Ďalší rok na ňom už jazdci teamu Primaflor Mondraker absolvovali celú sezónu a na základe ich odozvy inžinieri vykonali posledné úpravy a produkcia finálnej verzie tak konečne dostala zelenú.

V máji tohto roku sa už v plnofarebnom prevedení predviedol na svetovom pohári v nemeckom Albstadte. Úspech nenechal na seba dlho čakať a na MS v XCO v Mont-Sainte-Anne vyjazdila Rebeca McConnell najlepší výsledok svojej kariéry, prvé vavríny pre F-Podium v podobe výborného tretieho miesta. Po všetkom tom vynaloženom úsilí to bolo zadosťučinenie za dobre vykonanú prácu s príchuťou víťazstva.

Kde sa teda skrýva to tajomstvo úspechu?

Niekto by si mohol myslieť, že stačí zobrať rám z úspešného hardtailu a prilepiť k nemu overené zadné pruženie, nahádzať na to najlepšie dostupné komponenty a zázrak je na svete. Keď to však chcete urobiť poriadne, predsa len to také jednoduché nebude.

Celá rámová sada v duchu „Forward Geometry“, samozrejme, nezaprie DNA, ktorá je Mondrakeru vlastná, s tým, že je od začiatku navrhnutá výhradne pre jednoprevodník. Použitý materiál je opäť Stealth Air Carbon, ktorý je zárukou nízkej hmotnosti a výbornej tuhosti. Pri návrhoch a výrobe prototypov úzko spolupracovali s nemeckým výrobcom karbónových komponentov na použitie v F1 a letectve. Kvôli požiadavkám jazdcov na väčšiu variabilitu posedu upustili pri návrhu od vlastného IST integrovaného predstavca, ďalej však už pokračuje známa sploštená horná rámová rúrka s jasným zalomením a potom v čistej línii až celkom dozadu.

Hlavový uhol je oproti hardtailu viac podkopnutý a je prísľubom výborných zjazdárskych vlastností. Ďalej tu máme zaujímavo tvarovanú spodnú rámovú rúrku, ktorá je v prednej časti sploštená z bočných strán a postupne prechádza k stredovému zloženiu do sploštenia zhora a zdola. Predný rámový trojuholník je uzavretý sedlovou rúrkou pod uhlom 76,5°, ktorá je v spodnej časti otvorená priechodom pre tlmič.


Zadný rámový trojuholník tiež nesie tvarový rukopis svojich tvorcov, aj keď horné vzpery nie sú až tak výrazne sploštené, ale ako som už spomínal, jedna línia s hornou rámovou rúrkou je dodržaná. Krátke spodné vzpery s dĺžkou len 430 mm tlačia zadné koleso čo najviac k stredovému zloženiu a celé to uzatvára dvojica vertikálnych vzpier.


Mondrakerom patentovaný a overený Zero Suspension systém prepája prednú a zadnú karbónovú časť do jedného dobre fungujúceho celku. Samozrejme, že ho museli trošku upraviť oproti bikom s väčšími zdvihmi, kde bol doteraz používaný, aby ho bolo možné vtesnať do tejto XC rakety. Jedná sa vlastne o Dual-link systém, kde horné vahadlo je vyrobené z jedného kusu karbónu a spodné, schované za stredovým zložením, je hliníkový obrobok. Celý systém potom funguje tak, že tlmič je stláčaný medzi vahadlami zo spodnej aj vrchnej strany. V Mondrakeri to potom vyladili hlavne so zámerom, aby pedálovanie bolo čo najefektívnejšie a pritom zachovali požadované jazdné vlastnosti. Preto sa tento systém volá Zero suspension, žiadna vaša vynaložená energia by sa nemala strácať, ale všetka by sa mala premeniť na kinetickú energiu kolies, ktorá vás poženie dopredu. Táto rámová sada je použitá pre celý modelový rad, jednotlivé stroje sa líšia len grafikou a osadenými komponentmi.

Je si z čoho vyberať

V ponuke pre rok 2019 boli štyri varianty, základný F-Podium, mnou testovaný F-Podium R, potom vyššou špecifikáciou komponentov osadený F-Podium RR a špecialitka pre fajnšmekrov v podobe limitovanej špeciálnej 100-kusovej edície F-Podium RR SL. Pre nasledujúcu sezónu doplnili ešte dvoch tátošov s vyšším zdvihom a teleskopkou.


Hardtail ma presvedčil a začiatkom sezóny rozšíril môj „vozový“ park. Testovaný model mal v podstate rovnaké komponenty, navyše je, pochopiteľne, tlmič Fox Float DPS SV EVOL v úprave Kashima. Samozrejmosťou je potom Dual Lock, ktorý buď nechá celý tlmiaci systém odomknutý alebo úplne zamknutý pre prípadný ostrý šprint do úvodu pretekov. Zdá sa, že čítali môj test na Podium RR, alebo len logicky použili lepšie brzdy Sram Level TLM, ktoré v tomto prípade už poskytovali dostatočný brzdný výkon a vo všetkých podmienkach dokázali bezpečne ukočírovať let z kopca.


Základom kokpitu sú 760 mm „rajdy“ ONOFF Helium Carbon, ktorým sekunduje karbónová sedlovka s priemerom 31,6 mm. O pohon sa stará Sram X1 Carbon Eagle, kde je osadený 34-zubový prevodník X-Sync. Reťaz GX Eagle prenáša silu nôh na 12-rýchlostnú kazetu XG-1275 s rozsahom 10 - 50 zubov. Radenie GX Eagle mení prevody pomocou prehadzovačky Sram X01 Eagle. Celé je to namiešané na slušný výkon, s tým že pri servisnej výmene prievan v peňaženke nebude až taký markantný. Záverečným doplnkom sú overené kolesá DT Swiss XR1501, ktoré sú pri testovanom modeli dokonca farebne ladené k rámu a obuté na Maxxis Recon Race 2.25. Zhrnuté a podčiarknuté, 10,5 kila pri veľkosti M.

Bike, ktorý „sušiť“ doma nebudem

Je jasné, že komfortnú verziu pretekárskeho špeciálu si nezavesíte na stenu v obývačke a nebudete počas dlhých zimných večerov rozjímať o jeho kráse, ale okamžite ho beriete von vyskúšať, či je hodný svojho mena. U mňa to nebolo iné a pred prvým výjazdom som doma strávil asi toľko času ako formula v boxoch. Našťastie som si zobral náradie, lebo po úvodných metroch bolo nutné posed trošku doladiť, neskôr doma aj vidlicu a tlmič. Predstavec som už nemenil, aj keď mi pre rovnaký posed ako na HT chýbalo pár centimetrov. Pri krátkych jesenných výjazdoch po práci som to ako nevyhnutnosť nevidel a po pár dňoch, keď prišlo na rad aj nejaké to „Gran Fondo“, som tomu už nevenoval žiadnu pozornosť.


Už je to pekných pár rokov, čo som v zjazde so sebou nevozil pud sebazáchovy, tak ma celkom prekvapilo, že hneď pri prvom klesaní som opäť zažil obraz rozmazanej okolitej krajiny a pred sebou som mal len tunel, ktorým som sa rútil dolu. Pekne tichučko, len za zvukov okolitého lesa, tlmenie robilo to, na čo je určené a v technickom teréne som držal pre mňa nadštandardnú rýchlosť. Širšie plášte určite dopomohli k celkovému pohodliu, ale rozhodujúci bol samotný bike. Dolu, pri pohľade späť do lesa mnou opäť prebehli zimomriavky a túžba mať do ďalšieho zjazdu chrániče a integrálu, lebo chyba jazdca by v tom „švungu“ vedela na jeho tele nechať pár pamiatok. Chvalabohu, bike je osadený lepšími brzdami, tie z Podia by tu už ozaj nestačili.


Ako sa hovorí, v zjazde na pretekoch toho veľmi nezískate, ale stratiť môžete poriadne. F-Podium je v klesaní skutočne doma, rozhodne nezaprie korene zástupcov disciplín, z ktorých v Mondrakeri vyrástol. Na XC stroj mu veru ide jazda v trailoch excelentne, o porovnaní s HT ani nehovorím. Pred tým som kamarátov na fulloch púšťal dopredu, nech sa im nemotám, teraz som ich čakával dole a stíhal fotiť ich dojazd . Nebol som nijak vytrasený, strnulý, skrátka nám to spolu išlo, takpovediac, inštinktívne dobre a ešte som si užil poriadnu porciu zábavy. Dôkazom ozaj skvelých jazdných vlastností v smere dolu je aj to, že som si v každom zjazde v okolí na F-podiu „strihol“ osobný rekord, a to niektoré „osobáky“ už boli celkom bradaté.


Očakáva sa, že celoodpružený bike pôjde z kopca lepšie, a to aj vtedy, ak by to malo byť na úkor výkonnosti smerom hore. Lenže stúpanie nie je len o muších váhach a nekompromisnej tuhosti. Je to aj o udržiavaní kontaktu s členitým terénom, bez toho, aby ste svojou drahocennou energiou plytvali zbytočným preklzovaním kolesa alebo pohupovaním pri pedálovaní. Tu stačí dobre nastaviť tlmič na vašu hmotnosť, aby kompenzoval sily, ktoré šliapaním spôsobíte a je to. Keď som sa do toho oprel, tak žiadnu stratu vynaloženého úsilia som nezaznamenal, bike krásne išiel za pedálom a pritom dokonale kopíroval terén, nech sa mu do cesty postavili akékoľvek prekážky. Mám pocit, že to ich Zero nebude ďaleko od pravdy a pritom chrbtica netrpela ani pri dlhších výjazdoch. OK, smerom hore to KOMy neboli, ale nie pre bike, ale skôr vďaka tomu, že na konci sezóny ma stehná pália, ešte len keď sa na kopec pozriem. Aj tak sa chalani čudovali, ako môžem stále strmé stojky dávať bez tlačenia, napriek tomu, že už sme mali takmer stovku v nohách – skrátka to šlo.


Čo ma veľmi nemrzí, že sme si spolu nevyskúšali mokré a blatisté podmienky. Tlmič je chránený krytkou, ktorá má za úlohu brániť fŕkajúcim nečistotám bezpečne pristáť na piestnici, čo v podstate funguje, ale prach sa tam pri dole uloženom tlmiči dostane vždy. Aj keď servisáci tvrdia, že nikto pred jazdou vidlu a tlmič neošetruje, aj tak by som bol radšej, keby spomínaná krytka bola odnímateľná a umožnila tak prístup na očistenie a premazanie.

Plusy

• Zero Suspension
• Jazdné vlastnosti
• Prepracovaná konštrukcia a celkový dizajn

Mínusy

• Horšia denná údržba tlmiča

XC okruhy či miestne singletraily?

Myslím, že je to ďalší podarený kúsok z horúceho Alicante, ktorý v rukách, či skôr pod nohami ambiciózneho pretekára ešte dá o sebe vedieť nielen na tratiach svetového pohára. Určite sa nestratí, ako veľmi rýchly trailový bike, už len pre ten pocit z jazdy.

MOC testovacieho modelu je 6 199 €, pre slovenský trh je platná akciová cena cca 4 824 €, nakoľko Mondraker má pre tunajšie trhy odlišnú cenovú politiku, kde je veľká časť modelov po celý rok v akciovej cene. Kompletnú špecifikáciu nájdete na tomto odkaze.

Foto: mondraker.com, Džanka, Rado