directions_bike"Kapurkový": RK - LM - Žiarska chata - LM - Partizánska Ľupča - sedlo Prievalec - RK 🚴‍♂️ 🌞 🏔 🤪 🔝

Hotovo. Októbrový výjazd na Žiarsku chatu už niekoľko rokov ukončuje moju hlavnú cyklistickú sezónu (marec - október). Teší ma, že aj keď bol ten môj október z pohľadu cyklistiky a stavu kondičky veľmi kostrbatý, využil som ponúknutú šancu a ukončil sezónu tak ako sa patrí - poriadnou nakladačkou. Nočný posun času mi trochu pomohol a ranná teplota s prvými slnečnými lúčmi stúpala závratnou rýchlosťou. Na začiatku výletu, hneď po výjazde z mesta, sa v prvom kratšom a veľmi miernom stúpaní ozvali nohy so svojou námietkou: "Hej, Majky, kamarát. Čo robíš! Neboli sme náhodou aj včera na výlete?!? Málo ti bolo? Zabudni na to čo chceš urobiť, okamžite sa otoč a choď domov! Rozumieš?!?" Uffff. Čože? Milé moje paličky-nožičky, dnes vás čaká prekvapenie. Dnes nerozhodujete vy, dnes je šéfom hlava. Takže, koniec držkovania, a šup-šup do práce. Veď nejdeme na preteky, ideme na výlet. Áááále, trochu sa zapotíme. 😃 Cesta do LM bola dosť rozkúskovaná. Po včerajšom doobedňajšom výjazde a neplánovanej poobedňajšej spolupráci pri príprave zabíjačkových dobrôt bolo nielen prasiatko, ale aj moje kríže pekne "na kašu". Takže som musel udržovať pomalé tempo, občas zastať a rozhýbať sa. Preto mi cesta do LM trvala nezvykle dlho. Tam sa to akosi zvrtlo (k lepšiemu) a z Podbrezín som už začal stúpať relatívne fit. Skoro. Keby nefúkal vietor, resp. protivietor. Protivný protivietor. 🌬 Neviem, o čo mu dnes išlo, ale pekne si so mnou zahrával. Fúkalo mi do ksichtu keď som šiel do LM, aj keď som šiel z LM, keď som ťahal na chatu, aj keď som sa viezol späť dole. Paráááda. Čo už. Kvôli tomu som mal aj viacero módnych prehliadok. Bunda dole, zateplený dres hore, legíny dole, kraťasy hore. Ale ... . Na chatu som v pohode vyšiel v kraťasoch a zateplenom drese. Trochu divne po mne pozerali, ale to mne nevadí. Okrem tempa ma hrial aj dobrý pocit, a radosť z krásnej prírody. Hmmm, zaujímalo by ma, čo sa stalo s tou asfaltovou cestou na chatu? Nejako sa skrátila! Či? 🤔 Ťahal som si len tak lážo-plážo, dával si prestávky na fotenie a smrkanie, a aj tak som vyšiel hore raz-dva (PR). Keby tam nebolo tak veľa turistov, vykrútil by som si to ešte raz. Super kopec. Relatívne krátky, ani nie strmý, nádhera. 👏 💣 Na budúci rok tam zavítam častejšie - len nie cez víkend. A čo cesta dole? Hadájte. Na graveli! Aká asi. Riadna masáž rúk aj pozadia, ramená si môžem dať rovno vymeniť za titánové. Vytrasený ako detvanec. Auu. Domov som sa vracal po opačnej strane Liptovskej Mary. Až na pár úsekov je cesta skoro dokončená, radosť krútiť. Tu sa gravel ukázal ako dobrý ťah pri výbere dnešného povozu. Enduro by ma síce rozmaznalo cestou z chaty, no zvyšok výjazdu by som drel ako blázon. A trpel. Pri Partizánskej Ľupči som pozrel na stav kilometrov. Hmmm. 🤔 Toto bude také celé nemastné-nestané. Vlečiem sa ako slimák, vyšiel som iba na jeden kopec a idem domov. Riadna nuda. 🥱 Upažujem ľavú ruku = "vyhadzujem blinker". Jupííí. Budú kopčeky! 👍 Tak som si ako malú kultúrnu vložku zaradil ešte krátku cca 40 (či 50?) kilometrovú zachádzku. Účel to splnilo, na vrchole v sedle Prievalec som bol na šrot. Teplota klesá na 10°C. Po dlhom a celkom mrazivom zjazde som bezpečne dokrútil do RK. Keďže v prípade dostatku času zvyknem zaokrúhľovať výjazdy na celé čísla, tých niekoľko kilometrov som ešte dozbieral po mestských uliciach. Hotovo - je dobojované! Misia splnená! Síce s odretými ušami, ale podarilo sa mi dokončiť aj 600-vkovú výzvu na Strave. Od novembra (do konca februára) na bajk(y) nezanevrem, ale už budem krúžiť len tu po okolí a kochať sa peknou prírodou. Je čas zahájiť zimnú prípravu. 😉 🚴‍♂️ ⛰ 😍