Old Spice Afrika Expedícia - report #4

Ďalšie famózne zážitky účastníkov Old Spice Africa Expedition sú tu pre vás. Širšie časové obdobie - od 30. marca do 22. mája prinieslo množstvo zážitkov, problémov a výziev. Jednou z nich bolo aj zdolanie najvyššej hory Afriky - Kilimandžára. Viac už v reporte

30. marec
Včera sme sa doplavili do Windhoeku, hlavného mesta Namíbie. Mesto postavili Nemci, zostalo tu niekoľko budov z čias nemeckej kolonizácie, ale prevládajú moderné budovy. Je dôležité zmieniť sa o prvej strednej škole bývalej kolónie, Kaiserliche Realschulle, a v eklektickom štýle postavenom Christuskirche. Windhoek leží 1 700 m nad morom.

31. marec
Dvestotisícové obyvateľstvo Windhoeku (Vindhúku) je etnicky neuveriteľne rôzne, tvorí ho akýsi best of všetkých kmeňov a národnostných skupín krajiny. Majiteľmi jedální a obchodov, podobne ako aj v Swakopmunde, sú Nemci a Afrikáni.
Himbovia sú pastieri kráv a ovcí na severe krajiny, ktorí majú zachovaný prirodzený životný štýl a kultúru. U nich sa ženy preháňajú hore bez, ale žiaľ v hlavnom meste ich portréty nepredávali. S himbami súvisiacu skutočnú lahôdku som našiel v Jürgenovom obchode so suvenírmi. Na niekoľkých pohľadniciach boli modelkami tieto dievčatá. Musel som si kúpiť tieto pedofilné pohľadnice, lebo takéto čosi je v pseudoprudérnej spoločnosti západného sveta nepredstaviteľné: Jürgena by už dávno odsúdili na doživotie, mňa by zase donútili na psychiatrické liečenie, kvôli pedofílii.
V centre mesta sme našli Fidel Castro Street. Myslím si, že okrem Kuby sa málo krajín pýši takýmto názvom ulice.
V posledný deň mesiaca sme zažili prvý africký dážď. Bol akýsi iný. Napriek tomu, že je obdobie dažďov, všetko je suché, možeme to pripísať na účet globálneho otepľovania sa. Naším nocľahom je „backpackers lodge“. Spíme na poschodových posteliach, môžeme sa osprchovať a je tu aj práčka!, plaváreň a aj bar, ktorý sme v noci párkrát preklínali... My sme prišli oddychovať, ale backpackeri si naplno užívali. Odpočinok sa odkladá...
Nórske sestričky, ktoré sa s nami delili o nocľaháreň, nám povedali, že napriek tomu, že je mesto v noci tiché, do nemocnice za noc privezú 8 – 10 ranených po bodnutí nožom.
Napriek tomu, že v meste nie je hromadná doprava (z okolitých usadlostí premáva ráno autobus do mesta, po práci z mesta), semafory sú zle nastavené. Pre chodcov svieti dve sekundy zelená, potom hneď naskočí červená a tvoj život je doslova v nebezpečí, kým neprejdeš cez cestu.


1. apríl
Bol by som hlúpy, keby som dnes športoval, veď zajtra sa opäť začína extrémny deň.

2. apríl
Dnešný deň bol super! Pali zariadil, aby sa tlačová konferencia o expedícii s uvítacím ceremoniálom uskutočnila v aule Windhoeku. Na počesť našej návštevy bol prítomný prednosta mesta a dokonca aj minister životného prostredia a turizmu. Paliho prejav som ja tlmočil. Poďakoval sa za milé privítanie a pochválil neskutočnú krásu Namíbie a jej kultúrnu mnohorakosť. Myslím, že sa mi tlmočenie podarilo, lebo kým som im vykoktal, aká prekrásna je ich krajina a akí sme radi, že tu môžeme byť, boli úplne dojatí. A ja tiež.
Na konci ceremónie sme všetci dostali osvedčenie od prednostu a ministra. Potom sme si pochutnávali na miestnych nápojoch, keksíkoch, zákuskoch a sušenom mäse. Z mesta nás odprevádzala policajná hliadka. Cítili sme sa ako VIP osoby.

Namíbia v skratke
Namíbia je druhá krajina na svete, čo sa týka ložísk drahokamov.V juhozápadnej časti krajiny vyčlenili miesto o rozlohe Slovenska, na banské ciele.
Hustota obyvateľstva je 2,2/km², čím sa zaraďuje na druhé miesto po Mongolsku.
Namíbiu do roku 1990 riadila JAR na základe mandátu ENS.

3. apríl
Chlapci sú úplne mimo. Niektorí nesexovali už dlhé mesiace. Jeden z nás (meno neprezradím) nám ráno porozprával svoj erotický sen: jeho prvé rande sa skončilo v kúpeľni...
Čo len s nami bude, kým sa dostaneme do Egypta?

Dnes sa k nám pridal Zoltán Jász, z RTL Klub Fókusu. Bude s nami dva týždne, asi okúsi naše každodenné trápenia.

Vzdialenosť: 161 km
Počet defektov: 4. Duše vymieňame rýchlo ani blesk.
Fauna: dnes to bol asi dvojmetrový hnedo – čierny had. Alebo čierna mamba, alebo jeho imitácia. Každopádne sme sa viacerí pokakali od strachu, keď sme ho uvideli.

4. apríl
Ako africkí objavitelia sme si cez hranice veselo pospevovali: „4. apríl je náš sviatok, lebo sme sa v tento deň dostali do Botswany.“ Už od malička som sa sem chcel dostať, presne od vtedy, ako som videl film „Bohovia padli na hlavu“, ktorý sa odohráva v púšti Kalahari.
Botswana je v tejto časti zelená. Husté kríky a roztrúsené stromy spestrujú krajinu.

Vzdialenosť: 101 km
Počet defektov: Na 25. deň som mal aj ja defekt.
Fauna: Videli sme stáda hovädzieho dobytka, kozy, ovce a kone. Pásli sa popri ceste. Divé zvieratá sme dnes nevideli, iba niekoľko veveričiek.


5. apríl
Na severe Botswany prekvitá hospodárstvo aj vďaka chovu hovädzieho dobytka. Je zaujímavé, že sme nevideli žiadne divé zviera. Podľa Sue sa vysokými plotmi pokúšajú ochrániť stádo pred šelmami a nimi prenášajúcimi chorobami.
Delta rieky Okawango: Okawango prameniaca v Angole netrafila do mora a tak okolo 18,5 miliardy cm3 vody ústi do púšte Kalahari na radosť rastlín, zvierat a turistov. Močiar o rozlohe 16 000 km2 je obľúbeným miestom zvierat ako sú zebry, žirafy, hrochy, antilopy a nespočetné množstvo vtákov. Kvôli nedostatku času sme žiaľ ráno pokračovali v ceste, ale dúfam, že v národnom parku Chobe uvidíme zopár extra zvierat.

6. apríl
Dnes sa kamiónom prevezieme až k národnému parku Chobe. Boli sme práve po obede, keď časť skupinky spala, iní čítali či počúvali hudbu a vtom Ukrajinec vykríkol : JELEFANT! Hneď sme všetci zbystrili pozornosť a siahli po fotoaparátoch. Tí smelší opustili kamión a prikradli sa k obrovskému slonu. Ten z nervozity začal triasť hlavou a my sme bežali späť ku kamiónu. Slony, keď sú nervózni, trasú sa a rozvíria prach. Vtedy sa potom buď stiahnu alebo napadnú nepriateľa. Našťastie tento sa stiahol do hustého krovia. Sue však spomínala, že ich kamión už napadol slon a pred dvoma rokmi aj ktosi zomrel, lebo bol smelý a prikradol sa k slonu príliš blízko. Potom sme ešte na dvoch miestach videli slony, asi mali vychádzku z Chobe parku.

Botswana v skratke
Vďaka nerastnému bohatstvu (drahokamy, meď, nikel, zlato) hospodárstvo rastie dlhé roky o 10% ročne. Pravdepodobne skôr prežiješ uštipnutie mamby čiernej ako uhryznutie botswanskej čiernej ženy. V Botswane je najviac HIV pozitívnych v celej Afrike, 39% obyvateľstva je nakazených.
Botswana je názov krajiny, Batswana Botswana je pomenovanie obyvateľov, Tswana Botswana je najľudnatejšia skupina obyvateľstva, Setswana Botswana je úradný jazyk popri anglickom, ktorým hovorí 90% obyvateľstva. Zapamätal si si to?

7. apríl
Nadránom sme sa vybrali k severozápadnému vchodu parku Chobe. Odchádzali sme ráno o piatej, viacerí sme boli ľahko oblečení, čo sme aj ľutovali, keďže Chris otvoreným safarimobilom uháňal päťdesiatkou. Nevedeli sme sa dočkať príchodu do parku.
Národný park Chobe: Keď sme z dvadsať metrovej vzdialenosti uvideli spoza kríkov prvú impalu, všetci sme boli v extáze. Celých päť minút sme ju fotili a filmovali, chceli sme ju aj prenasledovať, ale Chris nás schladil, vraj ich ešte aj sedemdesiattisíc uvidíme. Chuderka sa už začala tešiť, že bude známa star. Naše motto: buď impala alebo nič! Impala vie vyskočiť do trojmetrovej výšky a až do desaťmetrovej vzdialenosti. Potom sme zahliadli osamotené kudu. Kudu je druhý najväčší druh antilopy, je sivej farby s bielymi prúžkami.
Žirafy: podarilo sa nám ich vidieť niekoľko (chuderky ani sa nemali kam ukryť!). Srdce žirafy váži 12 kg, aby sa krv cez celý krk dostala až k hlave. Môže mať až tridsať centimetrov dlhý jazyk, ktorým vie „chytiť“ konáre stromov. Pri narodení mláďa padá z výšky asi 2 metre, čím sa jej pretrhne pupočná šnúra. Ťažký začiatok života ...
Lilac breasted roller: typický vták Botswany, keďže má zafarbenie ako jej zástava: biela – bledomodrá – čierna. Keď sa mu milo prihovoríš, v pozore dokonca aj hymnu zaspieva.
Krokodíl: Dorastá tu do dĺžky 5 – 6 m, ale v dnešný deň sme videli len 1 – 2 m mláďatá.
Bushbuck: antilopa nízkeho rastu, vraj je veľmi plachá, tak sa čudujeme, že sme sa k nej vedeli priblížiť.
Ako sme sa dozvedeli, štyrikrát denne sa začína trojhodinový vadle program a v parku sa viac ako tisíc návštevníkov nemôže zdržiavať. Keď na zaujímavom mieste spôsobilo 4 – 5 safarimobilov zápchu, na okamih sa nám rozplynul obraz o nedotknutej prírode.
Po návrate sme sa balili, trocha si oddýchli, naobedovali sa a potom odchádzali na poobedňajšie člnkovanie. Na rieke Chobe sme chceli vidieť život zvierat, ale okrem niekoľkých vtákov sme nič iné nevideli.

Choroba/nehoda: dvaja – traja zo skupinky majú stále hnačku. Slováka Tibora Alfödiho sme prihlásili do súťaže diarrhoea, lebo sa s hnačkou trápi mesiac.

8. apríl
Presne mesiac sme v Afrike. Zatiaľ je všetko v poriadku, som silný a smelý!
Brod cez rieku Zambezi: Tam, kde sa malá Chobe vlieva do Zambezi, sa stretávajú štyri krajiny (Botswana, Namíbia, Zambia a Zimbabwe). Takéhoto ďalšieho miesta na svete vari ani niet! (Keby niekto z Vás o niečom podobnom vedel, pozývam ho na pivo.) Na druhej strane, v Zambii, sme dostali víza, po krátkom oddychu sme nasadli na bicykle a pokračovali v ceste.
Rastlinstvo pozdĺž cesty sa podobalo na nami zvyknuté. Aj keď nie tie isté druhy tu rastú, ako u nás doma, vegetácia sa podobá na našu. Na obrobených pôdach je zasiata kukurica. Keď sme prechádzali dedinkami, prekvapili nás ľudia. Ženy na hlavách nosili košíky a fľaše z umelej hmoty, prali v kalužiach, deti sa hrali pri ceste, muži pri ceste predávali okoloidúcim drevené uhlie z vriec. Veľa šťastia nemali, hoci za vrece pýtali 3 doláre. Obsah vreca vystačí na varenie na pár dní. V každej dedine bol kostol (metodický alebo presbyteriálny) a základná škola (basic school). Všetko čo sme tu videli bolo iné ako v ostatných troch krajinách, lebo Botswana je akýmsi prechodom medzi západnou južnou Afrikou a Namíbiou a terajšou skutočnou Afrikou. Ľudia tu žijú presne tak, ako to my Európania vidíme – africky.

Vzdialenosť: 65 km
Malária: Po niekoľkých dňoch sme si už zvykli na spray vo fľaši, ktorý nás ochráni pred komármi a babami.


9. apríl
Voľný deň.
Livingstone Afrika je druhým centrom adrenalínového športu. 95 dolárov stojí vstupenka na Adrenalin package. Zoberú Ťa k Viktóriiným vodopádom, kde môžeš prejsť kaňónom na lane, môžeš sa z mosta hojdať v 110 m výške, potom môžeš zoskočiť na lane až k rieke. Keď ešte žiješ, môžeš si dať 110 m bungee. My sme si predplatili päťmesačný adrenalín, tak sme package vynechali, ale Ivan a Andrey si dali bungee.
Viktóriine vodopády sa nachádzajú asi v strede 2 600 km dlhej rieky Zambezi. Hoci to nie sú najvyššie a najširšie vodopády na svete, so 108 m výškou a šírkou 1,7 km sú prvé najväčšie „vodné záclony“ na svete. Dr. David Livingstone, slávny afrikovedec a misionár, ich ako prvý biely uvidel v roku 1855 a pomenoval ich podľa vtedajšej anglickej kráľovnej Viktórie Beckhamrovej.
Trh: Neďaleko našej ubytovne je suvenírový trh. Tu sa dá kúpiť doslova všetko.

10. apríl
Sme na dvojdňovom veslovaní na rieke Zambezi. Minibusom nás zobrali asi 50 km nad Livingstone a odtiaľ sme mali veslovať k vodopádom. Úlohu sme mali splniť za dva dni. Do člnov sme nasadali v jednej autentickej dedinke, počas prípravy sa na nás prišla pozrieť celá dedina. Predstavil som sa náčelníkovi a v rozpakoch som nevedel, či mám toho starého muža pobozkať na ruku či ústa. Povedal (napoly anglicky, napoly jazykom tonga), že dedina má 146 obyvateľov a venujú sa prevažne chovu zvierat. Väčšina mužov pracuje v Livingstone, preto sme videli len ženy a deti.
Vydali sme sa na cestu! Bernard, náš sprievodca, nás upozornil na krokodíly a hrochy s mláďatami, s ktorými sa môžeme stretnúť. A povedal ako sa máme správať pri stretnutí s nimi. Ani hodinu sme neboli na vode, keď rusko – ukrajinská a česko – slovenská posádka spadla do vody, nezvládli vodný vír. Voda tu bola hlboká a rieka rýchlo tiekla, tak sme sa nebáli, že ich napadnú krokodíly.

Vzdialenosť: 30 km
Fauna: Na brehu bola veľa hrochov, niektorí zahliadli aj krokodíly, ako na brehu cerili zuby.

11. apríl
Voda bola kľudnejšia ako včera.
Fauna: Ako sme usilovne veslovali, obzerali sme sa, aby čo najviac sme videli z okolitej prírody. Počuli sme hrochy, vreskot paviánov, videli sme piť impaly, zavýjali hyeny, nad nami krúžili supy a orly. Na poslednom kilometri česko – slovenskú posádku takmer napadol hroch. Chránil si svoje malé územie a oni sa k nemu veľmi priblížili.

Vzdialenosť: 20 km
Choroba/nehoda: Paliho napadol roj včiel. Poštípali mu oko a nos.

12. apríl
Ľutovali sme, že odchádzame z Livingstonu, lebo za tých pár dní nám dedina prirástla k srdcu. V skutočnosti táto veľká dedina pozostáva z jednej ulice, na nej sa nachádzajú všetky obchody, tu pulzuje život. Nocovali sme v starom dome so záhradkou, bola tu jedna malá špinavá plaváreň a taká zelená tráva, akú sme ešte v Zambii nevideli.
Na prvých 70 – 80 km trase bola cesta veľmi hrbolatá.

Vzdialenosť: 188 km!
Choroba/nehoda: Tibor na konci trasy spadol z bicykla, na vine bola vyčerpanosť.
Počet defektov: 0
Fauna: Nocujeme na farme, kde je veľa žiab.



13. apríl
My máme dnes na starosti prípravu raňajok, tak vstávame skoro, aby jedla skupinka čosi normálne. Počas cesty sme prechádzali mnohými malými dedinkami, ktorých obyvatelia celý deň sedeli pri hlavnej ceste a predávali svoj tovar. Sliepky, drevené uhlie, stoličky z dreva, hudobné nástroje, atď. Predávali aj ovocie a zeleninu: sladké zemiaky, zelené tekvice, zelené pomaranče, guavy a banány. Počas obedňajšej prestávky k nám podišla stará pani a ponúkala nám banány, kus za 1,50 Sk. Boli to malé hrubé banány a oveľa sladšie ako tie „naše“. Stará pani mala dobrý deň, nestačila nás prinášať banány.

Vzdialenosť: 116 km

14. apríl
Moja najobľúbenejšia kombinácia je, keď sa ide do kopca a oproti fúka vietor. Včerajší aj dnešný deň je taký.
Za 5 000 kwachov nás z kempu zobral nákladiak na breh rieky Kafue, kde sme obdivovali autentickú hudbu a tanec. Na nákladnom aute sme si všimli litrový obal Tetra Pak. Na naše veľké prekvapenie v ňom bolo pivo!

Vzdialenosť: 128 km
Fauna/malária: Nocujeme pri rieke Kafue. Použil som tri druhy repelentov na komáre, ale tie stále otravujú.

26. apríl
Dostali sme sa do Tanzánie, kde náš prvý zážitok, „čendžmany“, bol hneď negatívny. Chceli nás oklamať, lebo namiesto 25 000 šilingov nám típek chcel dať 2 500 a len potom, čo som mu nahlas vynásobil sumu, nám s úsmevom dával požadovanú čiastku.

Nehoda/choroba: okolo obeda ma veľmi začala bolieť hlava, chcel som, aby sme sa zastavili niekde v tieni. Lekár bol práve s nami, tak ma rýchlo ošetril: vymenoval som mu svoje sťažnosti, podal mi Panadol, na hlavu mi uviazal mokrú šatku a tam namieste mi dal vypiť pol litra vody. Vďaka môjmu záchrancovi som bol o desať minút na nohách (pedáloch) a išlo sa ďalej!

Miestne správy: Dnes je tomu 43 rokov, čo sa dve bývalé britské kolónie, Tanganika a Zanzibar spojili. O rok na to sa mladý štát premenoval na Tanzániu podľa začiatočných písmen spojencov.

29. apríl – jubilejný 50. deň
Za 50 dní sme prešli 6 650 km behom, na bicykli, kajakom a na presun sa použil aj kamión.
50 dní spím v spacáku
50 dní spím v stane (okrem: Swakopmund, Windhoek, Tukuyu)
50 dní som nesexoval
50 dní som sa nekúpal vo vani
50 dní som nemal hnačku
50 dní som nedávil
...... ale kde je ešte koniec!


30. apríl
Prišli sme do Meserani Snake Parku. V teráriu si možno pozrieť známe druhy hadov Afriky a Ázie. Najlacnejšie miesto na stanovanie sa nachádza v teráriu zelenej mamby. Kemping je asi 25 km od Arushy smerom na západ, na teritóriu masajov. Masajovia sú veľmi vysokí a chudí ľudia s prepichanými ušnými lalokmi. Na sebe majú nahodené šaty hlavne červenej, modrej, fialovej a oranžovej farby. Pôvodne to boli pastieri hovädzieho dobytka.

Odtiaľto sa vydáme na Mount Meru – túra sa začína v stredu ráno. Dovtedy oddychujeme.

Choroba/nehoda: Ivan má teplotu 39° C. Keď mu teplota do zajtra rána neklesne, lekár ho zoberie na odber krvi. Dúfame, že bude všetko v poriadku!

1. máj
Oddychový deň. Taxíkom sme išli do Arushe. Za 25 km trasu sme každý zvlášť zaplatili 500 šilingov (asi 0,40 USD). Hlavné je, že sa v 12 miestnom minibuse tlačíme asi dvadsiati. Cestom tam som z päť centimetrovej vzdialenosti voňal spotené telo masaja, kým cestou nazad som stál na jednej nohe, lebo nebol dostatok miesta pre nohu druhú. Arusha je štartovným miestom pre turistov, ktorí chcú zdolať Meru. V meste je veľa kancelárií ponúkajúcich safari, túry a horolezenie.

Vzdialenosť: 10 km
Výškový rozdiel: 1 000 m
Flóra: figovníky, rastliny žijúce na stromoch a paprade
Fauna: na začiatku cesty pri úpätí vrchu Meru sme videli mnoho štvornohých zvierat – zebry, žirafy, kaffer byvoly, slony. A aj safari mravce (safari ant).

2. máj
Ráno si po nás prišiel minibus cestovnej kancelárie, ktorá koordinovala náš výstup na Meru. Cestou k vrchu k nám nastúpil kuchár, nosiči a sprievodca, ďalej sa k nám pridalo aj zopár blondíniek s postavami modeliek, ktoré mali na starosti masáž. Potom sme kúpili potraviny a lieky (aspirín, paracetamol, dezinfekčný roztok na vodu).

Miestni chlapi naložili na minibus varič, nádoby na varenie, drevené uhlie, vlastne všetko, čo je potrebné na trojdňové puritánske stanovanie.

Skoro popoludní, z výšky 1 500 metrov z Momella Gate sme sa pustili na výstup vrchu, ktorý je v mojej mladej kariére alpinistu zatiaľ najvyšším vrchom. Ide o druhý najvyšší vrch Tanzánie, Meru (Mt. Meru), vysoký 4 566 m. Pri štarte nám do ruky strčili obed v papierovom vrecku, ktorý sme cestou k vrcholu aj zjedli. Dostali sme autentický rybí sendvič, autentický muffin, banán a čokoládu.

Na chrbte sme mali 20 litrový vak, ostatné veci mali na starosti nosiči. Využijúc silné chrbtové svaly nosičov som si ku kabátu, overalu, čiapke, šálu, rukaviciam, spacáku, keksíkom, čokoláde, cukríkom pribalil aj tri sušiče vlasov, stolitrové akvárium s obľúbenými rybičkami a samozrejme depilátor nosa, ktorý je v tomto veku neodmysliteľný. Medzi nosičmi bola aj jedna žena, ale keďže niesla vak o veľkosti menšej kabelky, myslím si, že ona bude mať prácu hlavne v noci ...

Naším sprievodcom je Alois. Meru zdolal asi stokrát, tak sme sa pri ňom cítili v bezpečí. Keďže naša trasa vedie cez Arusha národný park, sprevádza nás do 3 800 m výšky Joseph, poľovník. V rukách má pušku, s ktorou nás ochráni pred zdivenými Kaffer byvolmi.

Poobede sme dorazili na turistickú chatu Miriakam vo výške 2 514 m. Počas sezóny by tu vedelo prespať aj 72 osôb, ale vzhľadom na to, že je pred sezónou, na vrchu sme len my a každý môže spať v izbe sám. My však držíme spolu a spali sme v skupinkách po dvoch či troch.

3. máj
V noci som sa viackrát zobudil na to, že sa chvela zem. Alois nám vravel, že do tábora často zavítajú byvoly, čo keď uvidia niečo zaujímavé. Nadránom si jeden buffalo vyprázdnil črevá pod mojím oknom. Tak sme my videli ráno niečo zaujímavé.

Dnes je nocľaháreň vo výške 3 500 m, tak som si hore aj dole obliekol termo odev a čiapku som si nachystal do vrecka. Aj na rastlinstve sa dalo badať, že vzduch redne: husté lesy sú odrazu redšie, prevládajú kríky a ku koncu rastie len tráva.

Skoro poobede sme sa dostali do výšky 3 570 m, k Saddle Huth. Zložili sme si veci, napili čaju, zjedli čosi a vystúpili sme na Little Meru (3 820 m), aby sme sa lepšie aklimatizovali. Na jeho vrchole sme viacerí cítili tupú bolesť hlavy, viacerí mali závraty, Robi dávil. V tejto výške reaguje každý inak... Hneď ako sme sa z neho vrátili, prestala nás bolieť hlava, ale nezapieram, pár hodín popoludňajšieho spánku mi padlo veľmi dobre. Pred oddychom sme dostali delikatesu na olovrant: čerstvo pražené oriešky (sú vynikajúce!) a horúcu čokoládu.

Večera sa uskutočnila vďaka Maggi: slepačia krémová polievka, hovädzí perkelt, trochu pripálená ryža a varená zelenina.

Vzdialenosť: 10 km
Výškový rozdiel: 1 600 m (vrátane Little Meru)
Flóra: eriky a ihličnaté stromy
Fauna: výkal kaffer byvola na mojom okne, biela vrana (pied crow)


4. máj
O pol tretej nadránom sme začali výstup na druhý najvyšší vrch Tanzánie. Svit mesiaca nám pomohol v orientovaní sa, ledva som použil ručnú lampu. Skorý štart bol potrebný kvôli tomu, aby sme sa zo samého vrchola dívali na východ Slnka. Horúce nebeské teleso vychádza tesne za Kilimandžárom a poskytuje prekrásny pohľad.

Druhá polovica cesty na vrchol viedla po okraji krátera. Tu boli nadránom teploty pod nulou, preto som neoľutoval viacvrstvovú odev. Diktovali sme dosť rýchle tempo, tak sme sa dostali hore ešte pred východom Slnka. Na vrchole bolo povinné „emerikensmajl“ fotografovanie sa: pre rodinu, samých seba a sponzorov. Na viacerých miestach sú zachované prvky z bývalej socialistickej Tanzánie: vrchol Meru sa nazýva Socialista. Predtým, ako by sme primrzli k Marxovi a Engelsovi, sme sa vybrali späť.

Poobede z výšky 4 566 m sme sa dostali takmer k úpätiu vrchu, k Momella bráne. Nepopieram, na finiš sa tešili hlavne moje stehná a lýtka. Bol to veľmi dobrý pocit, zdolať o niečo menší vrch ako je Mont Blanc. Áfilgúd!!

Vzdialenosť: 20 km
Výškový rozdiel: 4 100 m
Fóra: akési druhy ericy a ako sme postupovali smerom nahor prevládali trsy trávy, nad 4 000 m boli len lišajníky
Fauna: opäť žirafy, kaffer byvoly

7. máj
Dnes sa chystáme na 5 895 m vysoký vrch, hrdý Kili. Ročne asi 15 000 ľudí odchádza lízať africký sneh, ale len 40% z nich sa dostane sa samý vrchol. Dúfame, že zlepšíme štatistiku...

Kilimandžáro bolo pomenované podľa suahélivského „kilima njaro“, čo znamená „lesknúci sa vrch“, predpokladám podľa večnej snehovej čiapky.

V roku 1889 Hans Meyer, Ludwig Purtscheller a Kinyala Lauwo ako prví zdolali najvyšší bod Afriky.

Ráno o deviatej sme odchádzali k Marangu bráne, čo je najpopulárnejšia trasa a Marangu Route je najslávnejším štartovacím bodom. Tu sme sa stretli s Aloisom a jeho verným Stewartom, ktorí nás na Meru úspešne „vytiahli“. Aloisovi sme okamžite dali obliecť červené tričko, aby pocítil „tímspirit“!

Po registrácii v kancelárii nám zmerali váhu batožiny. Podľa predpisov môže nosič niesť maximálne 15 kg batožinu. V prípade, že je batožina ťažšia, buď si najmeš ďalšieho nosiča, alebo si kilogramy navyše nesieš sám.

Ovešaný veľkými vakmi sme sa vydali na vrchol lesknúceho sa vrchu. Z 1 980 m umiestneného podtábora sme sa prvý deň dostali cez hustý les na 2 700 m, na turistickú chatu Mandara Huth. Podľa udržiavanej cesty, ktorá je dosť široká, predpokladám, že je tu viac turistov ako na Meru. Cestou na nás vrieskajú opice nežnejšieho pohlavia, asi ich vzrušuje vôňa nášho dezodorantu.

Turistická chata je pomerne nomádska, v kabínke nemáme ani elektrinu. Zriedkavým pokladom je aj pitná voda, o to si ju viac vážime! Ale napriek tomu bola večera bohatá a veľmi chutná. Boli tri chody: polievka, cestoviny a ovocie – menu na chudnutie.

Našťastie som si zobral hrubý spací vak a spal som zdravo s čiapkou na hlave. Takýto luxus nie je každému súdený. Petr Siskar Tuma - Čech - mal celú noc hnačku a keď si nevyprázdňoval črevá, šušťal mikroténovými sáčkami, aby ani náhodou spolubývajúci nespali. Po polhodinových pravidelných návštevách WC užil 10 tabletiek proti hnačke a pravdepodobne do konca expedície nebude mať problém so stolicou. O jeden problém menej...

Vzdialenosť: 7 km
Výškový rozdiel: 700 m
Flóra: figovníky, lišajníky a sadenice kávy
Fauna: modrá opica (blue monkey), farebné vtáky

8. máj
V porovnaní s predchádzajúcim dňom som sa pokúšal redukovať váhu batožiny, preto som z nej odstránil akvárium, sušičky na vlasy a chladiaci box plný piva. Lezenie mi išlo ľahšie, ale sťažujúcou okolnosťou bol stále redší vzduch. Dnes sme cez mosty prechádzali nad mnohými potokmi.

Dnešná nocľaháreň, Horombo Hut, je vo výške 3 720 m a rastlinstvo je tu už príliš riedke. Vo večerných hodinách sme poľovali na myš, lebo som si všimol, že mi tá potvora nahlodala vrecko kabáta a chcel som sa jej pomstiť. Bagančom som trafil vedľa, tak sme otvory v drevenej chatke zapchali kamienkami a vylúčili tak možnosť ďalšieho žúrovania.

Vzdialenosť: 11 km
Výškový rozdiel: 1 000 m
Choroba/nehoda: Petr vďaka včerajšej WC story prechladol. Možno povedať, že sa prehnačkoval k nádche. Dnešnú noc nám spestroval chrapľavým dychom a fúkaním si nosa.
Flóra: erica, protey
Fauna: vraj len v noci žúrujúci bushdog (videli sme len jeho výkaly), pruhovaná myš (Kilimandžáro vraždiaca myš v našej chalupe)


9. máj
Vstávanie ráno o ôsmej, o deviatej výstup ešte vyššie. Počasie je neuveriteľne premenlivé: takmer sa v minútových intervaloch strieda dážď/slnko/hmla. Preto sa neustále obliekame a vyzliekame.

Máme deň aklimatizácie, večer sa vrátime na turistickú chatu vo výške 3 700 m, ale pôjdeme do výšky 4 400 m, aby sme si zvykali na zlé podmienky. Vybrali sme sa na výlet k úpätiu Mawenzi, čo je druhým najvyšším vrchom horstva Kilimandžáro. V noci na Mawenzi snežilo, aj v popoludňajších hodinách vo výške nad 5 000 m snehová prikrývka len tak žiarila. Smerom na západ vidieť našu zajtrajšiu turistickú chatu, ktorá sa nachádza v úpätí Kibo – najvyššieho vrchu Kilimandžára.

Petrovi je stále horšie. Bolí ho hlava, má nádchu, kašle, je celý červený a má kruhy pod očami. Mám obavy, či to zvládne... Bol jediný, čo v popoludní prešiel cez skaly v jednom tričku. Ja som proti týmto elementom bojoval v štvorvrstvovom odeve. Večerný kamilkový a mentolový čaj mi dávajú silu a chránia zdravie.

Pri večeri sme sa stretli s poľským párom. Dnes sa vrátili z vrchola. Žena cestou hore päťkrát dávila, ale klobúk dole, že výstup napriek tomu zvládla. Jerzy vyhlásil, že to bolo kurwa ťažké, už si to v živote nikdy nezopakuje, navyše odhovorí aj svojich kamošov, lebo takýto zlý zážitok nikomu nepraje. Môžete si myslieť ako nás motivoval a už som sa nevedel dočkať toho dňa...

Vzdialenosť: 10 km
Výškový rozdiel: 1 400 m
Flóra: kvet Kilimanjarica
Skaly: vo veľkých množstvách tuf

10. máj
Ešte fakt nie je sezóna, lebo podobne ako na Meru, ani tu nie je veľa ľudí. Okrem nás je v tábore jeden Brit a dvaja japonský Američania. Cestou hore sme stretli aj niekoľko uchechtaných amerických kozmonautov. Nad 4 000 m mal každý tú istú otázku: „Are you guys climbing up?“ Na otázku bola vhodná nasledovná odpoveď – nie, ja len venčím psa...

Nad 4 000 m sme si všimli nápis na tabuli „Last water point“. Sľúbil som si, že si ešte viac budem večer vážiť vodu v akejkoľvek forme, lebo podľa všetkého od tohto bodu nám nosiči budú niesť aj vodu.

Kibo Hut je vo výške 4 750 m, je viac puritánsky v porovnaní s ostatnými turistickými chatami. Nenachádza sa tu shopping center, kaderníctvo ani kozmetický salón, ale v takejto výške je to ospravedlniteľné.

Flóru reprezentujú jeden – dva lišajníky a vítal nás málo lákajúci pustý kraj. Nedá sa povedať, že sme na mieste, kde ani vtáčika – letáčika niet, lebo vrany aj v tejto výške usilovne krákajú.

Poobede sme boli na prechádzke kvôli aklimatizácii (podľa Petrovho GPS sme vo výške 5 008 m).

Viacerí sme sa sťažovali na bolesti hlavy a závraty. Neboli to celkom nové pocity, veď Meru bol o necelých dvesto metrov nižší. To veru znamená, že mám nový výškový rekord! Nech žije nedostatok kyslíka!

Alois dal večere prezývku „kind of like goulash“, skutočne to bola hustá nechutná zeleninová polievka. Večer o siedmej sme si ľahli spať, veď o polnoci treba vstávať! Desiati sme spali v izbe s dvanástimi posteľami. Za päť hodín som spal max polhodinku, stále som sa prehadzoval a počúval ako sa spacie vaky spolubývajúcich otriasali vetrami z ich čriev a pomaly ale isto sa teplota v izbe zvyšovala. Vo výške 4 700 m je to povolené. Ani v tejto izbe nie je kúrenie, preto vetranie neprichádza do úvahy. Spomenul som si na staré príslovie: „V smrade ešte nikto nezamrzol.“ Tak som to pokojne toleroval. Ani tu nebolo viac ako 10° C, preto som v posteli ležal s čiapkou na hlave.

Vzdialenosť: 10 km
Výškový rozdiel: 1 000 m
Flora: tu hore nič nie je
Choroba/nehoda: Tibora bolí hrdlo, ale ani Alois nevyzerá dobre


11. máj
„Kili me 5 895“, čiže 14. hodina teroru

O polnoci budíček! Dal som si energetickú tyčinku, naplnil som si zásobník vody čerstvo dezinfikovanou horúcou vodou. Po prebdenej noci, nadránom o jednej, v snežení a silnom vetre a pravdaže v tme, s lampami sme sa vybrali jeden za druhým na samý vrchol. Bol to nádherný pocit... Bolo niekoľko stupňov pod nulou a fúkal studený vietor.

Vo výške nad 5 000 m bola bolesť mojej hlavy stále viac nepríjemnejšia, preto som spomalil tempo. Sústredil som sa vždy len na nasledujúci krok a všetky rušivé myšlienky som z hlavy vypustil. V silnom vetre a snežení sme sa dostali k jaskyni Hans Meyer (5 150 m). Je tu vyvesená pamätná tabuľa, ktorú sem v roku 1984 umiestnila skupina z Miškolcu. Tu sme sa už viacerí tackali z nedostatku kyslíka a prišlo nám zle, keď nám povedali, že sme len v polovici cesty a to najťažšie ešte len príde.

Bol som presvedčený, že teraz prežijeme všetky príznaky obáv z výšky. Obšťastňovalo nás trio bolesť hlavy, závraty a nutkanie na vracanie. Stále som pil, čo by podľa všetkého malo odstrániť tieto príznaky. Voda mi nerobila dobre a necítil som sa lepšie. Z vrecka som si vybral hroznový cukor a mysliac si, že spraví zázraky, po jednom som si ho dával do úst. Nedalo mi to silu, ale aspoň mi odľahčilo vrecká. Cesta bola stále strmšia, miestami sme museli preliezť veľké skaly. Ani počasie nám neprialo, zosilnel vietor. Cítil som, že mi začínajú mrznúť prsty v rukaviciach. Tu už cestu pokrývala tenká snehová prikrývka.

Konečne sme sa dostali na okraj krátera, na Gilman"s point (5 680 m). Potreboval som nosidlá a oxygénovú masku, ale pomoc neprichádzala a ja som musel pokračovať ďalej. Bolo tu veľa snehu, vrzgal mi pod nohami. Nachádzali sme sa na východnej strane krátera a vrchol je takmer najjužnejším bodom horstva. My sme obchádzali skaly a nás obchádzalo nutkanie na vracanie. Veľká časť cesty viedla na horskom hrebeni a z ľavej strany nám do tváre fúkal silný vietor. Neznesiteľne ma bolela hlava.

Asi po každých tridsiatich krokoch som sa musel zastaviť, naklonil som sa a lapal po dychu. Rýchlym dychom som skúšal nahradiť svojmu mozgu nedostatok kyslíka, hlava má stále bolela a zosilnelo aj nutkanie na vracanie. Naklonený dopredu s hlavou sklonenou k zemi, som oddychoval v tvare opačného L. Nemal som chuť do jedla, viem, že asi pred 7 hodinami som zjedol polovicu Twix tyčinky. Zobral som si zamrznutý Snickers a skúsil som ho po kúskoch zjesť. Nemyslel som si, že niekedy budem mať problém zjesť Snickers.

Postupovali sme ďalej a zdalo sa nám, že už nekonečne dlhý čas. Pali mi často prikazoval, aby som sa zastavil, predýchal to a napil vody. Teraz nastal ten okamih, keď voda vo fľaši zamrzla! Viedli ma Pavlove reflexy, postupoval som z nohy na nohu ako nejaký naprogramovaný robot. Všetko ma bolelo, nič ma však nezaujímalo. V hmle som zazrel vrchol!
Podarilo sa nám to!

Vzdialenosť: 18 km
Výškový rozdiel: 3 400 m

22. máj
Mýlil som sa, keď som si myslel, že sme boli včera na najhoršej ceste sveta. Skutočnosť je tá, že dnes sme šli po najhoršej ceste sveta. Hoci chýbali ležiaci policajti, ale nebolo ani asfaltu. Podľa mňa savanu zoral naposledy gróf Teleki, keď vrámci expedície v rokoch 1 887 – 1888 išiel smerom k jazeru Turkana (Rudolf). Ani si neviem predstaviť, aká by asi bola cesta, keby začalo pršať, čo nie je veľmi zriedkavé, veď je tu niekoľko mesiacov obdobie dažďov (našťastie to obdobie sa chýli ku koncu).

Krajina je neskutočne premenlivá: nadránom sme odchádzali z trávnatej savany, okolo obeda sme prechádzali výslovne pustou púštnou zónou a poobede, pred mestou Marsabit, nás vítala zelená krajina s hustým rastlinstvom.

Počet defektov: Ako sme prišli do mesta Marsabit, defekt mal kamión.
Bilancia defektov - bicykle:kamión, asi 100:1

Kompletná fotogaléria