Reportáž: BIKEMARATON DRÁSAL České spořitelny, alebo z úrazovky na maratón

25. výročie oslávil tento víkend najstarší MTB maratón v Česku - kultový BIKEMARATON DRÁSAL České spořitelny.

Navyše bol zaradený do celosvetovej UCI MTB marathon series, čo tomuto skvelému podujatiu dodalo ešte väčšiu prestíž a prilákalo sem silnú konkurenciu z viacerých krajín, bojujúcu o cenné body do svetového rebríčka.

Miesto konania bolo už tradične v moravskom Holešove. Štart na námestí Dr. E. Beneša a cieľ v zámockom parku. Trasy maratónu nás zaviedli do Hostýnskych vrchov. Prvý raz v histórii bolo drásalovské súťaženie rozdelené do dvoch dní. V sobotu bol štart Obra (208 km / 5 625 m) a Trasy A (117 km / 3 920 m), ktorá bola zaradená do UCI marathon series. V nedeľu štartovali potom ostatné “detské” trate s dĺžkami 55, 31 a 16 km. BIKEMARATON DRÁSAL České spořitelny bol opäť aj súčasťou série Kolo pro život, čiže celé zázemie a zabezpečenie od prezentácie, stravy, umývania bikov a oddychových priestorov bolo 100%-né.


Moja príprava vyvrcholila 12 dní pred štartom nešťastným pádom na biku, pri ktorom som si podvrtol koleno. To do rána poriadne opuchlo, čiže neostávalo nič iné, len navštíviť lekára a nasledovala mne už celkom známa punkcia kolena s osobným rekordom 100 ml krvi. Noha putovala do ortézy a nasledoval nedobrovoľný oddych. Z mojich predošlých skúseností s takýmto zranením som stále živil nádej, že by som dané preteky predsa len mohol ešte stihnúť. A dupľom aj preto, že sme si s rodinou naplánovali popri maratóne aj menšiu dovolenku na Morave.

V stredu pred maratónom som prvý raz skúsil sadnúť na bike v rámci rehabilitácie, ale s dcérou v sedačke nás po 2 kilometroch zahnal dážď. Následne vo štvrtok som už pár kilometrov pojazdil a koleno ma pri jazde veľmi nelimitovalo, takže hurá na "Drásala" . Prezentácia na Obra a Trasu A prebiehala len v piatok, čiže sme do Holešova vyrazili už v ten deň a cestou sme sa ešte zastavili v ZOO v Zlíne. V zámockom parku už bolo všetko pripravené na maratón a prezentácia v plnom prúde a bez výrazného čakania. Na rozdiel od slovenských maratónov, kde na dlhé trate vyštartuje doslova zopár bikerov, bol najväčší nával práve na Trasu A s dĺžkou 117 km, ktorú som si vybral aj ja. Na štart sa prihlásilo viac ako 500 jazdcov. Dokonca aj na Obra s dĺžkou 208 km vyštartovalo asi viac ľudí, ako na Slovensku na dlhej trati na dvoch maratónoch dohromady.


Sobotný štart bol naplánovaný na 7:45 hod. Štartový koridor bol rozdelený podľa “zásluh”, čiže mne bez bodov zo seriálu Kolo pro život a bez minuloročného štartu na "Drásalovi" pripadlo miesto až takmer na samom chvoste. Spolu so mnou sa na štart postavil aj kamarát a tímový kolega Vojta. Presne o 7:45 hod. prišlo “veľké bum”, ako nazvala moja dvojročná dcéra výstrel z dela, a pelotón o počte zhruba 500 kusov sa pohol vpred. Teda my vzadu stojaci sme sa pohli až po pekných pár desiatkach sekúnd, čo nás vlastne asi diskvalifikovalo z boja o víťazstvo . Úvodné metre cez mesto priniesli so sebou aj menšiu kolíziu, ktorej som sa našťastie vyhol. Poznáte to, v boji o pozíciu niekde v tretej stovke sa ide tvrdo lakeť na lakeť . Prvé stúpanie a aj prvý zjazd sa šli po širokej lesnej ceste, takže tu bol celkom dobrý priestor na predbiehanie. Mne celkom vyhovovalo tempo niekde v polovici štartového poľa, a tak som sa radšej veľmi dopredu nehnal.

Nasledovalo asfaltové stúpanie z Rusavy. Tu som si stihol vybaviť aj telefonát. Zavolal som späť manželke, ktorá sa mi zúfalo snažila dovolať. Zistil som, že som jej ušiel aj s kľúčami od auta. Našťastie si poradila, zohnala si auto od Vojtu, ktorý jej zveril kľúče od toho svojho a dohodli sme sa, že ma počká na Tesáku na občerstvovačke. Stúpanie na Tesák mi odsýpalo celkom dobre. Šli sme s Vojtom vo dvojici a na občerstvovačke ma už čakala manželka s dcérou. Stihli tu ešte čelo pretekov a urobili aj pár fotiek.


Z Tesáku sme pokračovali naďalej v stúpaní smerom na Kelčský Javorník. Keďže v rokoch 2014 a 2015 som sa už pretekov zúčastnil, dokonca som šiel po oba razy Obra, vedel som, čo ma čaká a že sa opäť nevyhnem turistickej vložke pred vrcholom. Inak, v roku 2015 na vrchole Kelčského Javorníka postavili 30 metrov vysokú rozhľadňu, z ktorej je fakt krásny výhľad. A doteraz nechápem, ako som si ju v priebehu maratónu dokázal nevšimnúť. V pondelok sme tu boli na túre a cez maratón som prechádzal maximálne 2 metre okolo nej. Z vrcholu Kelčského Javorníka nasledoval pekný technický zjazd do obce Rajnochovice. V zjazde som využil konečne naplno môj inak nie veľmi maratónsky trail bike Orbea OCCAM TR a získal som tu pekných pár miest.


To čo som získal v zjazde, som rýchlo stratil, pretože zhruba na 40. kilometri ma chytila celkom slušná kríza. 10 kilometrov som sa na trati doslova potácal. Navyše som stratil úplne prehľad, kde sa práve nachádzam. Neskôr som zistil, že od mojej poslednej účasti sa trať v druhej časti výrazne zmenila. Zmena nastala v duchu: “nevadí, že je viac výškových metrov, hlavne, že je náročnejší terén.” Zachránila ma až ďalšia občerstvovačka na Trojáku, kde som riadne “priložil do kotla” a doprial som si poriadny obed. Na občerstvovačke ma opäť dobehol aj Vojta, s ktorým sme už nasledujúce kilometre išli spolu. Energia sa mi po dobrom obede začala vracať a začalo sa mi ísť lepšie.


Nasledoval pre mňa nový úsek, ktorý vyvrcholil nad Semetínom v Bike aréne Vsetín. Ako predkrm sme si dali najprv menší trail s názvom Trpaslík a potom ako hlavný chod Červený trail smerujúci až do údolia. V polovici zjazdu som si spomenul, že mám na biku teleskopickú sedlovku. Prvý raz som ju teda aj na ostro vyskúšal. Bližšie info o Bike aréne Vsetín nájdete na tomto odkaze. V údolí bola aj ďalšia občerstvovačka, kde som sa opäť na chvíľku zastavil. Nasledovalo mierne stúpanie po asfalte, ktoré neskôr prešlo do nepríjemnej šotolinovej stojky, kde už aj prevod 32/50 bol pre mňa na hrane a kúsok som veru bike aj potlačil.

Po zvlnenom úseku po hrebeni nasledoval dlhý zjazd až do obce Držková, kde bola ďalšia občerstvovačka. Asfaltový úsek smerom nadol mi aj padol vhod a mohol som si aspoň trochu ponaťahovať chrbát, ktorý som začal už celkom cítiť. Na občerstvovačke ma už čakal môj podporný tím. Moja dcéra sa so mnou dokonca podelila o jej gumených medvedíkov a takto posilnený som sa mohol vydať na záverečných 30 kilometrov. Tie už boli pre mňa dosť náročné. Nohy išli už viac-menej na zotrvačnosť a chrbát sa začal ozývať čoraz viac. Predsa len, nie som zvyknutý byť na biku viac ako 6 hodín. Moje najdlhšie tohtoročné výjazdy ledva atakovali 3 hodiny. Ale aspoň koleno sa držalo celkom statočne. Na chodenie síce nič moc, ale na biku som ani nevedel, že som ho mal pár dní dozadu na kašu.

Posledné stúpania a kilometre som už len visel za Vojtom a odpočítaval záverečné kilometre. Na konci bol našťastie už len dlhý zjazd do Holešova prerušený jedným menším brdkom. Posledné skoro dva kilometre cez zámockú záhradu boli už za odmenu a s časom 7:35:23 som dorazil konečne do cieľa.


V medzinárodnej konkurencii ovládol tohtoročné preteky BIKEMARATON DRÁSAL České spořitelny asi najväčší favorit Pavel Boudný (Česká spořitelna - Accolade cycling) s časom 05:03:40. Spoločnosť na stupňoch víťazov mu robil na 2. mieste Robbert de Nijs z Holandska a tretí Filip Adel (Superior Suninvent Team). Obdivuhodné výkony sme mohli vidieť aj medzi ženami. Suverénnou víťazkou sa stala Slovinka Blaža Pintarič (Pintatim) s časom 05:52:29. Druhou najrýchlejšou ženou bola Jana Pichlíková (Erste Premier Petr Čech MTB Team) a tretia bola Kateřina Drhová (Česká spořitelna - Accolade cycling). Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.


Kto si chce dobre zajazdiť a porovnať svoju výkonnosť v konkurencii, akú na Slovensku nenájde, tak Drásal je skvelá voľba. Ja osobne si dám v Holešove určite ešte repete a možno zase raz natrénujem aj na Obra .