Test: Canyon Stoic 4 – v jednoduchosti je krása
Záujem, ktorý počas minulého roka vyvolalo predstavenie modelu Stoic, zodpovedal naladeniu jazdcov pre technickejšie jazdenie. V najvyššej verzii Stoic 4 sme ho dostali aj my do redakčného testu.
Počas uplynulých rokov mnohým dozaista neunikol trend produkcie hravejších bicyklov – tak v rámci celoodpružených, ako aj hardtailov. Aj keď sa môže zdať, že druhá spomínaná kategória sa v technickejších disciplínach stráca a nemá tu svoje miesto, osobne hovorím, že tomu tak nie je. Hardtail je jednoducho, jednoduchý horský bicykel, vybavený modernými technológiami, geometriou, za prijateľnejšie peniaze a s kopou potenciálu – teda v prípade, ak cyklista chce byť aktívnym účastníkom jazdenia. Na prvý pohľad sa teda zdá, že účelom Stoic-a je priblížiť korenie horskej cyklistiky širšiemu spektru jazdcov, predovšetkým však tým, ktorí sa neboja tmy. Ako sa to hovorí: kto sa bojí tmy, nech nechodí do lesa.Ak sa pozriete do ponuky Canyon, nájdete v ňom obľúbený Grand Canyon na 29“ kolesách so 120 mm vidlicou, teleskopickou sedlovkou a až 67,5 stupňovým hlavovým uhlom. Načo teda Stoic? Nuž, Stoic je ešte o čosi „ďalej“, a to doslovne a takmer v každom ohľade – teda ak ide o technicky náročnejšie jazdenie. Jednoducho povedané, ak sa vám zdá, že Grand Canyon sa ešte prílišne podobá na klasické „XC“, Stoic je ekvivalentom modernej podkategórie „downcountry“ – v retrográdnom slovníku cyklistických výrazov by sa povedalo All-Mountain. Vyvstáva tak základná otázka: má hardtail v tejto disciplíne ešte svoje miesto, alebo je to iba komerčný ťah?
Rám, geometria a veci súvisiace
Hádam nikoho neprekvapí, že materiálom, ktorý bol pri výrobe rámu použitý, sa stal bezkonkurenčne hliník. Čo sa týka spracovania, tu je potrebné zváračov z Canyon pochváliť – čisté línie, hladké krivky, a to aj v miestach, kde sú pridané dodatočné výstuže – ako napríklad v oblasti sedlovej rúrky. Svoj účel určite plní aj dlhšie paralelné vedenie hornej a spodnej rámovej rúrky smerom od hlavovej oblasti. Povrchová úprava je matná v príjemne sa prezentujúcej zelenej farbe.Ak ide o vedenie laniek, Canyon to urobil svojsky, ale dozaista nie v negatívnom zmysle. Zatiaľ čo radiace a lanko od teleskopickej sedlovky putuje spodnou rámovou rúrkou, zadná brzda je prichytená zvonku. Výhoda tohto prístupu je v prípade, keď budete potrebovať brzdu dať dole. Z pohľadu technológií rám disponuje Boostovými osami, vpredu s rýchloupínakom. Nechýba ani tapered rozmer hl. rúrky a možnosť osadiť jeden košík. Naopak, nedisponuje návarkom ISCG pre vodítko reťaze alebo pre niekoho podstatnými horizontálnymi zadnými pätkami.
Pri rozhodovaní bude jednou z najpodstatnejších vecí určite geometria. Ako sme už povedali, tá je o niečo agresívnejšia, než v prípade Grand Canyon. Konkrétne ide o 140 mm zdvihu (od 2XS až po XL) – čo je celkom prekvapujúce, keďže táto hodnota v takejto škále rozmerov má odlišný vplyv na celkové správanie bicykla. Ak ide o kolesá, tu platí zaužívané delenie – 27,5“ po S, od M je to 29“. Jednotný je predovšetkým hlavový uhol a to na hodnote 65 stupňov, čo je už ekvivalent solídneho endura. K tomu sa pridáva strmší, 75 stupňový sedlový uhol, ktorý prispieva predovšetkým vo výšľapoch.
Pri jazde v kopcoch oceníte kratšiu dĺžku hlavovej rúrky – v mojom prípade to bolo 100 mm. V kombinácii so 140 mm zdvihu tak eliminuje príliš vysoko umiestnené riadidlá a súčasne maximalizuje efektívne využitie tohto priestoru odpružením. Stoic je celkovo „dlhý“ – rázvor dosahuje až 1 222 mm (L). Je dobré vedieť, že zadná stavba má príjemným 428 mm. Naopak, horizontálna vzdialenosť hornej rámovej rúrky je úctyhodných 650 mm, čo je prínosom pri vyšších rýchlostiach, kedy potrebujete najmä stabilitu, v utiahnutých zákrutách to až také terno nie je. V technických úsekoch sa taktiež osvedčil aj výrazný sloping hornej rámovej rúrky. Dodáva totiž „extra“ priestor pre pohyb nad bicyklom.
Potešujúcou skutočnosťou pri nasadnutí na Stoic je zvolená vidlica. Predsa len, Pike v prevedení Select RC s DebonAir vzduchovou komorou (ktorá aspoň čiastočne prinavracia éru DualAir) je vidlicou z vyšších priečok. Využitý model má navyše predĺžený, 51 mm offset. Nechýba možnosť nastavenia nízkorýchlostnej kompresie na vrchu ľavej nohy a odskoku s 15 polohami. Osobne som využíval strednú polohu, teda -7 „klikov“ s tlakom 90 psi. Vidlica sa prejavovala hladkým, kontinuálnym chodom, možno až príliš lineárnym. V tomto prípade by som odporučil pridanie niekoľkých tokenov. Plusom, a to doslovným, je vzdialenosť nôh vidlice.
Aby sme pokračovali na vlne pozitív, v tomto ohľade je potrebné vyzdvihnúť výber plášťov. Kombinácia Schwalbe Magic Mary 29x2,4“ a Hans Dampf 29x2,35“ v Super Trail Addix mäkkej zmesi mali nemalý vplyv na jazdné vlastnosti bicykla. Vysoké štuple v tvare kocky boli prínosné tak v mäkšom teréne, vo výšľapoch, ako aj v odklopených, koreňových úsekoch. Pri vhodnom tlaku (u mňa 1,6 barov vzadu, 1,4 barov vpredu), suplujú funkciu tlmenia nárazov – a to v značnej miere. Nečudo, že je táto identická kombinácia výberom mnohých svetových jazdcov EWS. Hmotnosť plášťov je výsledkom všetkých týchto skutočností, za istotu sa totiž platí „gramárska“ cena: Magic Mary má 1 200 g, zatiaľ čo Hans Dampf je na hodnote 1 050 g.
Plášte sú osadené na 30 mm ráfikoch Alexrims s Boostovými „noname“ nábojmi (ide o náboje z produkcie KT Group). Počas testu sa kolesá prejavovali bezproblémovo, samotná šírka ráfikov bola prínosná predovšetkým vo výslednej šírke plášťov – Magic Mary mal 60,5 mm, Hans Dampf 61,5 mm. Jedno je ale isté, hmotnosť sa pri nich nešetrila. To pocíti jazdec vždy, keď potrebuje zrýchliť či prekonávať gravitačnú tiaž v stúpaní.
Canyon (ako aj mnoho iných výrobcov) svoje modely osádza v kombináciách Fox/Shimano alebo RockShox/Sram. V tomto prípade išlo o 12-rýchlostnú sadu Sram NX Eagle s kľukami Truvativ. Keď sa pozrieme na počty zubov, vzhľadom na využitie bicykla nikoho asi neprekvapí 30 zubový prevodník s SX kazetou 11-50. Sprvu som mal obavy, či tých 30 zubov nebude málo, ale ak plánujete jazdiť predovšetkým traily, nemusíte sa obávať zásadných nedostatkov. Prekvapenie pre mňa predstavovala dĺžka kľúk. 170 mm vo všetkých veľkostiach (aj XL) je citeľná, predovšetkým pre „veľkých“ chlapov. Avšak, spolu s prevodníkom umožňujú lepšiu priechodnosť terénom.
Radenie je uchytené priamo na brzde. Na jednej strane je to esteticky aj priestorovo ekonomickejšie, avšak problém nastáva, ak chcete brzdy posunúť do horizontálnejšej polohy (kvôli strmším zjazdom). Posun bŕzd tak znamená posun radenia a v konečnom dôsledku aj obtiažnejšiu manipuláciu pri radení. Celkovo v prípade NX môžete podraďovať až o 4 stupne, avšak preradiť na „ťažší“ pastorok je umožnené iba po jednom. Najmä pri členitom profile trailu to môže byť otravné. Sada si po naladení niekedy neposlušného preradzovania ale svoju funkciu plní efektívne.
Spomínali sme už aj brzdy. Canyon sa rozhodol osadiť bicykel 4-piestikovými Sram Guide T. Aby ešte navýšil brzdný výkon, použité boli kotúče s priemerom 203 a 180 mm. Osobne mi prekážala dlhšia a menej ergonomická páčka, ktorá v kombinácii s prvotne voľnejším chodom pôsobí trochu nepredvídavo. Pri agresívnom brzdení ale pocítite dostatočne výkonný prejav. Vzhľadom na to, že ide o 4-piestikové brzdy, sa mi však nezdalo, že by ponúkali násobne väčší prílev sily, než v porovnaní s 2-piestikovými konkurentmi.
Potešujúcou správou, ktorá je už asi v tejto kategórii nevyhnutnou samozrejmosťou, bola prítomnosť teleskopickej sedlovky. Ide o Iridium Dropper s až 170 mm zdvihom. Niekto by ho mohol vidieť ako prestrelený, ale pri manipulácii s bicyklom v technickom teréne ho určite oceníte. Nie je tajomstvom, že tento model teleskopky je základným prevedením, ktoré sa predáva aj pod inými menovkami iných výrobcov (napr. Brand-X). Prevedenie je ale „user-friendly“, teda, jednoduché na servis a obsluhu. Lanko je ukryté v ráme, zatiaľ čo jednoduché, ale bezproblémové prevedenie páčky plní svoju funkciu na 100 %. Pre nových užívateľov teleskopiek jedna informácia: vôľa vysunutej časti je bežným javom, netreba sa preto znepokojovať. Čo sa týka sedla, keďže ide o osobnostné preferencie každého jazdca, nemožno ho jednoznačne hodnotiť. Z môjho pohľadu príliš úzke a krátke, takže bolo vymenené po prvej jazde.
S označením Canyon sa stretnete predovšetkým v prípade kokpitu. Mohutný predstavec v primeranej dĺžke 40 mm sekundoval až 780 mm riadidlám s 30 mm posunom nahor, tzv. rise. Týmto komponentom nie je čo vytknúť, jedine ak dĺžku riadidiel. V úzkych „medzistromových“ pasážach som mal často obavu o to, či sa medzi ne vojdem. Gripy Canyon G5 sú z mäkšej gumy s vnútorným vyvýšeným zakončením, ktoré dodáva istotu úchopu.
Keď sa teraz presunieme do oblasti praktických dojmov, zdá sa, že Canyon Stoic je poplatný všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam. Po nasadnutí naň získavate značnú mieru komfortu a pocit, akoby ste sa viezli na malom „tanku“. Celková pozícia v mojom prípade bola príjemne vyvážená – ani vzpriamená ani natiahnutá. V zásade je vhodné iba pochváliť spracovanie geometrie, ktoré pri klasickom šliapaní nekladie jazdcovi žiadne prekážky alebo nepríjemné jazdné pocity. Ako už bolo spomenuté, citeľná je dĺžka kľúk, rovnako ako aj šírka riadidiel – v tomto prípade ide o citlivosť ovládania a zmeny smeru.
Pri zdolávaní stúpaní so sklonom v prijateľnej miere, kedy nie je potrebné prílišne bojovať s nerovným povrchom, nie je Stoic-u čo vytknúť. Stopu drží isto a súčasne sa nemusíte nijako dodatočne prispôsobovať zmene ťažiska. Robustné plášte s nadbytkom gripu sa prejavujú najmä v rozbitejších alebo koreňových sekciách. Vtedy ide o skutočne veľké plus oproti klasickému poňatiu hardtailov. Predovšetkým preto, lebo nemusíte brať na zreteľ každú nerovnosť, cez ktorú sa zadné koleso musí prevaliť. Nižší tlak a väčšia styčná plocha zohrávajú kľúčovú rolu. Rozdiel prichádza v strmších úsekoch. Tu je cítiť kratšiu zadná stavba, krátky predstavec a nejaký ten milimeter zdvihu navyše. Ešte stále síce máte oporu v profile zadného plášťa, no nevyhnete sa presunu na špičku sedla. Pri výšľapoch sa prejaví aj vyššia rotačná hmotnosť kolies, ktorú jednoducho neoklamete.
Miestom, kde je Stoic doma, je predovšetkým cesta nadol. Aj keď so 140 mm sa nedá hovoriť o výslovnom zjazďáku, kombinácia 65 stupňového hl. uhla a ďalšími špecifikami sa prejavuje práve v tejto disciplíne. Snáď najideálnejším miestom pre Stoic sú tiahle a strmé single, na ktorých sa pozitívne prejaví dĺžka bicykla. Naopak, utiahnuté zákruty vedia často potrápiť schopnosť jazdca odhadnúť správnu stopu. Ako už bolo spomínané, plášte spolu s citlivou vidlicou dokážu cyklistu odbremeniť od prílišných nárazov a sústrediť sa na smerovanie stopy. Pre menej skúseného jazdca bude spracovanie Stoic-a prínosným pre jeho sebavedomie aj v oblasti skákania – od menších terénnych vĺn k bežným dropom, tu všade je Stoic doma.
Čo teda dodať na záver? Stoic je výslovne špecifický typ bicykla: na jednej strane ašpiruje na to byť zaradený do „tvrdšej“ kategórie, avšak stále si ponecháva neodmysliteľné prvky trailového hardtailu. Vhodný bude pre tých, ktorí majú radi živú jazdu, preferujú primárne traily a nové výzvy ich jazdeckých schopností, avšak súčasne neašpirujú na KOM-y. Dá sa povedať, že si ho môžu bez problémov obľúbiť aj pohodoví jazdci, ktorým na pridanom kile nezáleží, ale ocenia pohodlie a istotu, ktorú získajú v podobe plášťov a pod. Naopak tí, ktorí síce obľubujú traily, ale nechcú sa vzdať celodenných výjazdov pestrými profilmi terénov a občas vyrazia aj na asfalt, pre tých je vhodnejší Grand Canyon. Celková hmotnosť bicykla bola vo veľkosti L s SPD pedálmi na hodnote 14,5 kg.
Plusy
- spracovanie rámu, geometria
- vidlica
- robustné plášte s mäkkou zmesou
- celkový dojem
- cena
Mínusy
- ergonómia bŕzd/radenia
- sedlo
- pohon s častejším dolaďovaním
- citeľná hmotnosť pri stúpaní (na hardtail)
Ako už bolo spomenuté v iných recenziách, a to nielen v prípade Stoic-u, Canyon stále dokáže na trh priniesť dostupné a rozumne navrhnuté koncepty pre rôzne disciplíny. Cena testovaného modelu sa pohybuje okolo 1 699 € a viac informácií získate na tomto odkaze.