Na lepšom cyklo podujatí som ešte neštartoval - L'Etape Czech Republic 2022

Čím si ma česká verzia L'Etape získala, prečo som dal túto akciu pre cestných cyklistov na pomyselný vrchol svojho rebríčka?

Nerád dávam superlatívy do nadpisov, ale po x minutách rozmýšľania, ako nazvať tento článok, mi neprišlo nič výstižnejšie. Na druhú stranu, ani pražské podujatie, ktoré sa konalo 11. 6. 2022 na Strahovskom štadióne, nebolo úplne bez chybičiek a tiež priznávam, že porovnávam len s podujatiami najmä z našich končín, na veľkých zahraničných amatérskych podnikoch som nemal šťastie ešte štartovať. Každopádne, keď to všetko spočítam a zhrniem, český L´Etape ma chytil za srdiečko, našiel som tam všetky tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Na úvod opíšem stručne priebeh sobotnej jazdy, potom vymenujem plusy aj mínusy a na záver, keď dostanete chuť si niečo podobné vyskúšať, dám zopár praktických tipov.

Piatková cesta a registrácia

Teoreticky by sa dalo otočiť Prahu v jeden deň, my sme však stavili na istotu a pohodlie a cestovali deň dopredu. Keď som videl kolóny v opačnom smere, som rád, že sme neriskovali meškanie a stres, ak by sme cestovali v deň akcie. V piatok sme prišli do štartovej dediny, kde bolo zázemie pretekov, stanová dedinka nebola otvorená niekoľko dní ako v Bratislave, ale len v piatok a v deň štartu.

Vyzdvihli sme si balíčky, kde boli čísla s čipmi a nejaké darčeky, nikde sa nerobili žiadne rady, pozreli sme si zopár stánkov, dali kávu a utekali na hotel. Večera v meste bola príjemná, v Prahe to opäť vyzerá ako spred 2 rokov, všade samí turisti, ale nemal som z toho zlý pocit, skôr som si v duchu hovoril, konečne staré dobré časy. Večer ešte pred spaním nalepiť na bicykle čísla, ráno sa stačí obliecť, naraňajkovať a vyraziť.

Deň štartu

...no proste ako malý fanúšik, keď stretne veľkú hviezdu

Z hotela smerom na Strahovský štadión sme vyrazili s predstihom, lebo sme nevedeli, či nás budú radiť na štart podľa čísel, alebo kto kedy príde. Nanešťastie to bolo podľa čísel, takže hrozilo, že pred nami na štarte bude 900 cyklistov, to by mohol byť problém, keď sme chceli natočiť aj čelo pretekov. Možno by sme Štybara ani nevideli, ale o tom za chvíľu. Po krátkom rozhovore na informáciách sa ukázalo, že je tu oficiálna možnosť, ako sa dostať viacej dopredu, spomeniem to na záver v praktických radách, my sme sa dokázali posunúť do tretej rady, štartovné čísla 300+.


Po štarte bola menšia tlačenica, ale nič tragické, letmý štart následoval asi po 5 km od slávnostného, klaksón zaznel z červenej Škody, ako majú rozhodcovia na Tour. S kamošom Romanom, ktorému som namontoval kameru pod sedlo, sme sa držali kvôli bezpečnosti vpredu, prvé desiatky kilometrov boli v znamení oťukávania sa. Ja som si českých súperov vyskúšal na jar aj v českom Hlohovci a presne ako tam, ani tu som nevedel, kto je aký silný súper, teda okrem jedného.

Zdeněk Štybar

V úvode píšem, že L´Etape sa trafil presne do môjho gusta, pre mňa osobne je viacej jazdiť vedľa Štybara, ako to, že je bohatší sprievodný program, alebo iné „kudrlinky”. Ale toto záleží od konkrétneho cyklistu, kto tam ide s rodinou, alebo to berie ako poznávačku okolia Prahy, bude vyzdvihovať iné veci, ja to opisujem očami zapáleného amatéra.

Zdeněk bol v balíku v pohode, nad vecou, kecal, ťahal, užíval si jazdu. Mne stačilo, že som mu mohol ísť v háku, pozerať sa z blízka na jeho bike, oblečenie, no proste ako malý fanúšik, keď stretne veľkú hviezdu.

Ach, kopce

Tento rok mám super nohy, cítil som to aj v Prahe, v kľude som si išiel svoje, papal a pil tak, ako treba na takto dlhom podujatí. Zmena nastala až v prvom vážnejšom kopci asi na päťdesiatom kilometri za obcou Lány, v segmente sv. Alžběta som investoval skoro 4 minúty cez 400 W, pokračovali sme za obcou Pustověty, tam ďalšie 4 minúty cez 400w, to už nasledoval bufet za obcou Lašovice. Na čelo som už niečo strácal, našťastie som využil hák Štybara, ktorý sa tiež vracal do prvej skupiny, ale určite z iných dôvodov ako ja.

Křivoklát

Blbé je, že na spamätanie som mal asi 10 km, cítil som, že v top kopci celých pretekov Křivoklát nebudem úplne OK, aby som sa pokúsil uvisieť najlepších. Mám vyskúšané, že 400 W držať 10 minút dokážem, ale iné to je v strede dlhého podujatia. A aj tak bolo, prvý kilák po kockách má cez 10 %, ja si idem svoje, neprepaľujem to, ako sa ukáže neskôr, kopec súperov, ktorí ma v tomto momente predbiehali, ešte raz uvidím. Segment s dĺžkou 2,2 km má priemer 7,2 % a ja som si dal tempomat na 360 W.

Spoznať naj ženu

Zdalo sa mi, že po Křivokláte som sa nachádzal okolo päťdesiateho miesta, toľko ľudí išlo v kopci cezo mňa. Po chvíľke sme sa pozbierali asi piati cyklisti, spoznal som Martinu Sáblikovú, ktorá mala krásnu podporu fanúšikov a inak aj ženskú kategóriu na L´Etape vyhrala.


Ale tejto skupine aj s Martinou som nechtiac utiekol v zjazde, horšie bolo, že nikoho predo mnou som nevidel. Asi až po 10 km som zazrel malú skupinku, už mi to kričali aj ľudia, že ich dobieham a tak som sa zaťal a skutočne si ich dorazil. Podľa tepov vidím, že ich dobieham na 110. km, to mi aplikácia ukazuje, že konečne klesli pod 160.

Finiš na parádu

Do cieľa bolo 26 zvlnených kilometrov, pred záverom už priamo v Prahe boli ešte dva klasikárske brdky. Chlapi v mojej skupine išli super, pán na červenom Spešli odťahal stúpania v rovnomernom tempe, za to mu ďakujem. V kopci pod Strahovom sa asi 10-členná skupina rozpadla, zostali sme traja, prvý „hupák" idem 350 W a posledný kratší 400 W.

Asi kilák do cieľa za bránou do štadióna nastúpim, nohy prekvapivo berú a ja si tak sám prídem do cieľa, ovácie publika, ako keby som vyhral etapu na Tour. Príjemne som prekvapený z 22. miesta celkovo, nad 40 rokov mi patrí 8. flek, že cyklisti sú ako víno, vidieť na rokoch narodenia najlepších, skoro polovica prvej dvadsiatky je 40+.

Veľmi vysoký štandard akcie

Čo sa mi na L´Etape Czech Republic 2022 páčilo, hovorím vo videu,

A hlavne, cyklista získava silný zážitok, je jedno, či sú ambície na výsledok, alebo to bude pokus o zdolanie ťažkej trate...

tam to je autentické aj pre endorfíny tesne po dojazde. Ak by som chcel spomenúť nejaké chybičky krásy, tak sú to len detaily, ktoré neboli zásadné. Niekomu nemusí vyhovovať, že aj krátka trasa má 90 km a je dosť náročná a zopár zákrut by si zaslúžilo pozametať a už mi vlastne ani nič nenapadá. Z pozitív, ktoré som vo videu nespomínal, vyzdvihnem usmievavý personál, či pri registrácii alebo na štarte, super bola zadarmo cisterna s pitnou vodou a luxusne vyzerajú aj žlté ponožky zo štartovného balíčka, príjemný materiál a sú super vysoké, ako to mám rád. Jedny vo veľkosti 40 mi ostali, tak ich môžem niekomu darovať, sledujte náš Instagram, tam pod postom k videoreportu ohlásime súťaž, heslo je #letapczechrepublic.

Zopár praktických

Ešte som dlžný praktické tipy. Kto máte dobré nohy a chcete štartovať vpredu a pobiť sa o poradie, čím skôr si zakúpite štartovné na rok 2023, tým nižšie budete mať číslo a tým pádom lepšiu pozíciu na štarte. Požiadať sa dá o divokú kartu, že vás posunú dopredu dodatočne, ale je to risk, je ich málo a kritériá nepoznám.

Spoľahnúť sa dá na podávanie vody v bufetoch, ja som si fľaše Škoda prelieval do svojich Camelbak a prázdne ich hádzal divákom pri trati, nech majú pamiatku. Jedlo som mal len svoje, vpredu na bufetoch nikto zastavovať nebude.

Do Prahy si spravte výlet, my sme ostali od piatku do nedele, bývali sme 5 km od štartu, 2 km do centra, takže po pretekoch pekne na „pešáka" na večeru a sladkú odmenu. V nedeľu ráno po prázdnych cestách v kľude domov.

Svetové preteky doma

Ak rozmýšľate, či výška štartovného za to stojí, tak podľa mňa áno, dopriať si jednu top akciu do roka, to sa dá nejako vymyslieť, vlastne dve akcie, lebo to platí aj pre L´Etape Slovakia. A hlavne, cyklista získava silný zážitok, je jedno, či sú ambície na výsledok, alebo to bude pokus o zdolanie ťažkej trate, za cenu rodinného nákupu alebo tankovania do väčšieho auta máte parádne spomienky. Jasné, že porovnávať so zahraničím nemá cenu, tam sa všetko ešte predraží, toto máme svetovú kvalitu za ešte naše ceny.

Ale pri peniazoch nechcem skončiť, hovoril som to vo videu a napíšem to aj tu. Fanúšikovia, čo ste stáli pri trati, boli ste neskutoční, aj vďaka vám si budem L´Etape dlho pamätať. Ďakujem za všetkých cyklistov, ktorých ste v sobotu povzbudzovali.

Foto: L´Etape Czech Republic a Matěj Třešňák/L´Etape Czech Republic