Ako 46-ročný som si kúpil downhill bicykel. Bola to chyba?

Zjazdové bicykle nie sú určené iba pre pretekárov či rýchlych mladých jazdcov.

Mať zjazďák je snom prevažne gravity orientovaných cyklistov, ktorí milujú jazdu v bikeparku. Má to však svoje nevýhody. Zjazdový bicykel je drahý, za jazdením do bikeparkov musíte cestovať a míňať financie aj tam. Oplatí sa teda kúpa zjazdového bicykla aj pre bežného smrteľníka?

Zjazdový bicykel a negatíva? To nejde dokopy.

Na názor som sa opýtal Milana, ktorý má za sebou svoju prvú sezónu na „zjazďáku“. Milan je milovník gravity disciplín a nadšenec do zjazdu, freeridu a jednoducho všetkého dvojkolesového, čo ide dole kopcom.


Ahoj Milan, pôjdem na to rovno zhurta. Prečo si si kúpil zjazdový bicykel a v akom veku si sa tak rozhodol?
Skôr, ako sa pustím do odpovedí na tvoje otázky, by som rád upozornil, že ide výlučne o moje subjektívne názory a skúsenosti, nie som odborník, ani pretekár a už vôbec nie výborný jazdec. Stále sa len učím jazdiť a nemám bohaté skúsenosti s rôznymi značkami či typmi bicyklov. Toto je môj prvý zjazdový bicykel, predtým som na DH-čku nikdy nejazdil. Nie som nikým sponzorovaný (žiaľ) a všetky bicykle, vrátane tohto, som si kúpil a zaplatil sám.


O zjazdovom bicykli som začal uvažovať vážnejšie až minulý rok (2022, pozn. red.). Teoreticky som sa o tento segment zaujímal už dlhšie. Zisťoval som si informácie, sledoval som rôzne videá, trendy, vyhľadával som skúsenosti dlhoročných majiteľov zjazdových bicyklov a podobne. Vo všetkých prípadoch sa opakoval jeden motív: že „zjazďáku“ sa v bikeparku nič nevyrovná a že pocit z jazdy na zjazdovom bicykli dole kopcom sa nedá na inom type bicykla replikovať. Samozrejme, záleží aj od tratí.

Za seba však môžem povedať, že ja sa na ňom dobre bavím aj na modrých „flowtrailoch“ a že sa s vyššie spomenutým názorom po necelom roku na DH-čku stotožňujem. Áno, aj ja si myslím, že „zjazďáku“ sa v bikeparku nič nevyrovná. Na ničom inom by som už jazdiť nechcel. Možno to znie z mojej strany príliš striktne a neskromne, mne osobne ale DH naozaj veľmi vyhovuje a teším sa z neho.


Ale späť k tvojej otázke. DH som si kúpil ako 46-ročný. Myslím si, že pravý fanúšik gravity disciplín by mal aspoň raz za život vlastniť nejaké DH-čko. Naskytla sa výhodná ponuka a bolo vymaľované. Tak som sa stal majiteľom tohto bicykla.


Aké sú negatíva kúpy zjazdového bicykla v tvojom prípade?
Jediné negatívum, ktoré mi napadlo, je, že sa mi ťažšie nakladá do auta kvôli „dvojkorunke” (predná vidlica). Inak tvojej otázke vôbec nerozumiem. Zjazdový bicykel a negatíva? To nejde dokopy. Ale teraz vážne. Vyššia hmotnosť? Za mňa určite nie, práve naopak. V jazde dole kopcom je to plus, bicykel je vďaka tomu pokojnejší a stabilnejší.


Aby som bol ale objektívny, ak berieme do úvahy faktory ako je geometria alebo primárne určenie zjazdových bicyklov (čierne DH trate), viem si predstaviť, že pre niekoho môže byť DH bicykel na menej náročných tratiach nemotorný. Treba na ňom viac pracovať, ak sa chce človek vojsť do uzatvorenejšej zákruty, alebo ak sa chce odlepiť od zeme. Zjazďáky vo všeobecnosti nie sú najlepšími „skokanmi”. Čo sa týka skákania na zjazdovom bicykli, ja osobne nemám pocit, že by to bolo na ňom náročnejšie. Všetky skoky, ktoré som skákal v minulosti na enduro bicykloch, zvládam rovnako aj na DH-čku a nijako ma v tomto neobmedzuje.


Možno to súvisí aj s tým, že môj predchádzajúci bicykel mal podobný prejav ako môj „zjazďák“ (Mondraker Superfoxy) a teda prechod nebol veľmi drastický.

Ak budem schopný udržať sa na bicykli napríklad v 70-tke, tak budem jazdiť na DH-čku aj v 70-tke.

Asi jediný rozdiel vnímam v uzatvorených zákrutách, tie nedokážem prejsť tak rýchlo ako na bicykli s kratším rozchodom kolies. Lenže tu sa musím čestne priznať, že väčší problém ako v bicykli je vo mne – zákruty sú moja slabina, musím sa v tomto smere ešte dosť zlepšovať. Poviem to takto: pri rýchlosti, ktorou zákruty prechádzam ja, nie je limitom dĺžka bicykla, ale moje technické zručnosti.


Možno by som ešte spomenul vyššiu obstarávaciu cenu. DH-čká sú o niečo drahšie ako enduro bicykle a nedajú sa až tak jednoducho zohnať. Niektorí výrobcovia ich prestali vyrábať. Mám však pocit, že sa to pomaly obracia a zašlá sláva „zjazďákov“ sa ešte vráti, teda aspoň dúfam. Tým, že ich nie je na trhu veľa, nemá si ich potenciálny záujemca kde vyskúšať alebo obzrieť.

Kamenné obchody ich veľmi na skladoch nemajú, takže jediná možnosť je objednať si ho a spoľahnúť sa na veľkostné tabuľky výrobcov. To môže byť problém pre ľudí, ktorí sa nachádzajú na pomedzí dvoch veľkostí.


Spomeniem ešte jednu vec, ktorá vadí mne. Okrem toho, že ponuka zjazdových bicyklov nie je veľká, aj z toho mála, čo sa dá zohnať, dnes už v ponuke dominujú mullety, pričom ja osobne preferujem 29" vpredu aj vzadu.

Myslíš si – ak by sme túto problematiku zovšeobecnili – že je to prípad každého bikera?
Určite sa to zovšeobecniť nedá. Každý z nás je iný, každý má iné jazdecké preferencie, jazdí iné trate, jazdí na inej úrovni, pristupuje k tomuto športu inak. Neodporučil by som „zjazďák“ niekomu, kto nemá možnosť chodievať pravidelne do bikeparkov. Určite mi dáš za pravdu, že horšie ako tlačiť DH-čko do kopca je už len šliapať na DH-čku do kopca (ale aj pedálovanie po rovine je na „zjazďáku“ osobitná disciplína ). Ak niekto pravidelne navštevuje bikeparky a situácia mu dovoľuje vlastniť viacero bicyklov, DH-čko stojí za zamyslenie.


Milan, stále sa zlepšuješ a zdokonaľuješ v technike a jazde z kopca. Prečo si si nekúpil hardtail? Veď ten by ťa „dal to laty“ a neodpustil by ti žiadnu chybu, tým pádom by si sa naučil techniku rýchlejšie.

Ja sa na zjazdovom bicykli v bikeparku pomalšie unavím, takže stihnem toho najazdiť viac.

Nemal by som kde toľko bicyklov skladovať, ale hlavný dôvod je komfort, ktorý celoodpružený bicykel ponúka. Nie som taký mladý, aby som si mohol dovoliť ničiť kĺby a chrbticu na hardtaili. Ja som „pán v najlepších rokoch“, pre mňa už pripadá do úvahy len celoodpružený bicykel. Možno keby som mal 20 rokov a telo pružné ako panter, tak by som mal vo svojej „flotile“ aj hardtail, ktorý má svoje výhody a viem si predstaviť, že pre mnohých bikerov má aj svoje čaro.


Ako dlho plánuješ mať svoj „zjazďák“?
Dúfam, že ešte veľmi veľmi dlho. Tak dlho, ako mi to zdravie, vek a možnosti dovolia. Ak budem schopný udržať sa na bicykli napríklad v 70-tke, tak budem jazdiť na DH-čku aj v 70-tke. Bez ohľadu na to, čo si o tom bude myslieť moje okolie.


Keby si mohol svojim rovesníkom poradiť, majú si takýto bicykel kúpiť alebo nie?
Ak ho budú mať kde využiť, za úvahu táto alternatíva určite stojí. Ocenia jeho jazdné vlastnosti. Za mňa je to predovšetkým jeho stabilita a vyššie zdvihy. Ja sa na zjazdovom bicykli v bikeparku pomalšie unavím, takže stihnem toho najazdiť viac. Zjazdový bike je výrazne lepší na „roletách“ a v rozbitých klopených zákrutách. Moje ruky by o tom vedeli rozprávať.


Poďme teraz na taký menší bikecheck. Aký model máš? A čo ročník? Komponenty? Čo všetko si na svojom downhill biku menil?
Mondraker Summum 29", ročník 2022. Je to veľkosť L (reach 475 mm). Všetky moje doterajšie enduro bicykle alebo ebike boli/sú vo veľkosti M. Jazdím celkový reach (súčet reachu rámu a dĺžky predstavca) okolo 500 mm. Môj Summum má predstavec dlhý 25 mm, čo dáva spolu spomínaných 500 mm.

Všetky parametre geometrie sú veľmi podobné s bicyklami, na ktorých som doteraz jazdil, s výnimkou rozchodu kolies. Ten má „zjazďák“ výrazne dlhší (+ 5 cm). Lenže to som chcel, keďže uprednostňujem stabilitu bicykla pred obratnosťou.


Menil som tiež brzdy. Od svojich bikerských začiatkov jazdím s brzdami Magura MT5 a tie som plánoval osadiť aj na tento bike. Pri montáži som však zistil, že brzdový strmeň MT5 sa nezmestí do rámu Summuma, takže som musel hľadať náhradu. Ako víťazné mi z toho vyšli brzdy TRP DH-R Evo. Podobne ako s Magurami, aj s týmito som veľmi spokojný. Ak by sa dali skombinovať výhody oboch značiek, vzišli by z toho brzdy snov.


Menil som aj kľuky. Na bicykli mám teraz model Hope Evo 155. A vysvetlím prečo práve tieto kľuky. Za normálnych okolností by som si nikdy nekúpil kľuky na oske 30 mm, ja som fanúšikom kľúk Shimano Hollowtech II, veľmi dobré skúsenosti mám aj so štandardom Sram DUB. Obaja títo výrobcovia však zaspali dobu, aktuálne nemajú v ponuke kľuky s dĺžkou 155 mm. Voľba preto padla na Hope, ktorý takéto kľuky už istý čas ponúka.

Semmering mi vždy nastaví zrkadlo a ukáže, aký som slabý biker a že vôbec neviem jazdiť.

Pedále mám buď Deity Deftrap alebo Tmac, toto už mám ustálené. Stále však experimentujem s gripmi. Overené mám gripy Ergon GFR1. Preferujem tenké gripy. Sú presnejšie na ovládanie a pomalšie sa mi na nich unavia ruky. Nevýhodou tenších gripov je, že viac prenášajú vibrácie a preto v poslednej dobe experimentujem s „push on“ gripmi, ktoré nemajú plastové jadro, takže by mali pri danej hrúbke lepšie filtrovať otrasy.


Okrem toho zvyknem meniť aj zadné koleso, kvôli náboju. Obľubujem náboje DT Swiss s ratchetom 18 zubov. Ľahko sa to servisuje a vyhovuje im oneskorenie záberu 18-zubového ratchetu. Má to svoju výhodu v jazde dole kopcom – menší „pedal kickback“ a teda aj menší vplyv na chod zadnej stavby. Nevýhodou je, ak napríklad jazdec potrebuje okamžite zrýchliť pri výjazde zo zákruty šliapaním.

Náboj s 18 zubmi je v tomto prípade pomalší ako napríklad s 54 zubmi alebo náboje s oveľa vyšším počtom „engagement points“, keďže začne zaberať s väčším oneskorením. Aktuálne mám koleso Mavic Deemax, ale inak je mojou voľbou DT Swiss FR 1950.


Pre mňa sú veľmi dôležité gripy, pedále, plášte a nastavenie kokpitu. Tieto komponenty ovplyvňujú moju jazdu viac ako napríklad typ tlmiacej patróny vo vidlici. Nie som taký vyjazdený, aby som vedel povedať v slepom teste, či mám vidlicu GRIP alebo GRIP 2, ale ak by si mi vymenil gripy, ktoré sú o milimeter hrubšie, to by som si určite všimol. A mám to naozaj overené. Ako som už povedal, stále experimentujem s gripmi a za posledný rok som ich vyskúšal okolo 15.


Aký je tvoj obľúbený bikepark, ktorý si s týmto bikom navštívil?
Chodievam len na jednodňové výjazdy, takže môj zoznam bikeparkov je veľmi oklieštený. Na tomto biku som jazdil len v Kálnici, v Semmeringu a na Wexli. Netrúfam si povedať, ktorý z nich je najlepší. Každý z nich má svoje pre aj proti. Kálnica je slovenský unikát, nasledovaniahodný projekt. Na takom malom kopci postaviť niečo také si zaslúži veľkú pochvalu. Chalanom v Kálnici držím prsty, nech to tam naďalej zveľaďujú a dúfam, že nezaspia na vavrínoch. Do tohto bikeparku sa budem vždy rád vracať.


Wexl by som uviedol ako príklad úspešného biznismodelu. Majú to tam všetko premyslené do detailov, všetko tam plní svoj účel. Trate stavali absolútni profesionáli a zajazdí si tam skvele úplne každý, bez ohľadu na vek a schopnosti bikera.

Semmering je trošku z iného súdka. Kálnica a Wexl sú predovšetkým o zábave, Semmering je v tomto smere podľa mňa iný.

DH-čko mi dáva väčší pocit istoty, pomáha mi kompenzovať moje technické a kondičné nedostatky...

Semmering mi vždy nastaví zrkadlo a ukáže, aký som slabý biker a že vôbec neviem jazdiť. Z týchto troch bikeparkov je najlepší, ak sa chce človek zlepšovať a posúvať svoje technické zručnosti. Ja som tam vždy prvé 2 hodiny absolútne frustrovaný zo svojej jazdeckej nemohúcnosti a pri každej jeho návšteve prvé 2 hodiny nadávam, preklínam to a hovorím si, že som v tom bikeparku poslednýkrát. Mohol by si o tom rozprávať.


Spomínaš, že si bol aj na Wexli a v Kálnici. Veď toto nie sú bikeparky pre zjazdové bicykle. Alebo sa mýlim?
Každý nech jazdí na tom, čo má. Ja som vymenil enduro za DH a nesťažujem sa. Aj v Kálnici, aj na Wexli si na DH-čku výborne zajazdím a baví ma to tam. Pre jazdca na mojej úrovni nie je typ bicykla najpodstatnejší.


Milan, ďakujem ti za rozhovor. Vedel by si mi ku koncu popísať ešte 3 pocity, ktoré ti dal zjazdový bicykel oproti napríklad klasickému enduru pri jazde dole kopcom?
Mám pocit, že na DH-čku som viac „cool“ a že sa za mnou viac obzerajú baby. Samozrejme žartujem. Už som to spomínal. DH-čko mi dáva väčší pocit istoty, pomáha mi kompenzovať moje technické a kondičné nedostatky a po dni strávenom v bikeparku nie som taký zničený ako na enduro bicykli.