Aké technológie priniesol rok 2024 v segmente gravity bicyklov? (2. časť)

Tlmiče naviac, nastavenie tuhosti rámu, ale aj elektronika! To je technologický rok 2024.

Už som písal, že som si myslel, že vo svete gravity bicyklov (enduro, zjazd) ma už nič nemôže prekvapiť. Že všetko je už vymyslené, čo viac sa dá ešte spraviť? No a ono sa dá. Ide sa pritom do veľkých detailov. Bicykle sa prispôsobujú konkrétnej trati či dokonca konkrétnym segmentom trate. V minulom diele sme si povedali o tom, ako si jazdci pridávajú závažia na rám, dnes si predstavíme ďalšie vychytávky. Poďme na to.

O dva tlmiče viac

Na celoodpruženom biku máte dva tlmiče – vidlicu a zadný tlmič. Zaisťujú nám to, že pri prejazde cez prekážku sa kolesá dokážu voči rámu relatívne hýbať. Tým pádom je jazda plynulejšia, pri prechode cez prekážky sa hýbu kolesá a v menšej miere rám a my s ním.

Tlmič, tak ako ho nazývame my, má však z pohľadu „klasickej mechaniky“ dve funkcie (napr. každá noha vidlice plní inú funkciu). Prvou je funkcia pružiny. Myslí sa tým akumulácia energie tým, ako veľmi pružinu stlačím (áno, aj vzduchová komora je pružina). Druhou je tlmenie – to určuje, ako rýchlo sa pružina stláča a vysúva naspäť. V pružine dochádza k akumulácii energie, tlmenie ju, naopak, marí. Určite ste si všimli, že občas máte po dlhom zjazde teplý tlmič, a to je presne ono.

Ak by nebolo tlmenie, pružina by sa stláčala a vysúvala naozaj rýchlo, respektíve tak rýchlo, ako rýchlo by na ňu smeroval náraz. My tú naakumulovanú energiu nechceme využívať, ani proti nej bojovať, chceme ju presunúť niekde preč (energiu z nárazov zmeniť na teplo).

Celý systém odpruženia a pohybu bicykla pri jazde je celkom dynamický a komplexný jav. Aj napriek rôznym možnostiam nastavenia tlmičov neexistuje ideálne riešenie pre všetky typy tratí a prekážok. Na každý typ a množstvo prekážok je ale vhodné len isté nastavenie tlmičov. Takto sa môže stať, že na niektorých segmentoch trate sa bude bicykel chovať nevhodne. Svoje o tom vedia zjazdári na svetovej úrovni.

Spolupracujú s výrobcami tlmičov a hľadajú správne nastavenie cez telemetriu a iné pokročilé technológie. Ich cieľom je bicykel čo najviac „zatlmiť“ tak, aby pri prejazde cez prekážky bol čo najviac stabilný a neprenášal nárazy na jazdca, ktorému toto robí diskomfort.

V roku 2024 sme si mohli na svetovom pohári v zjazde všimnúť tímy, ktoré na vidlicu a na zadnú stavbu začali montovať dodatočné tlmiče. Hovorí sa im aj hmotový tlmič (mass damper). Ide o jednoduché zariadenie, keď je teliesko vnútri rúrky upevnené na každej strane pomocou pružín. Pri nárazoch alebo vibráciách sa táto hmotnosť pohybuje opačným smerom voči silám, ktoré spôsobujú vibrácie alebo nárazy.

Tento „protipohyb“ pomáha eliminovať nárazy, ktoré by inak prenikali do rámu bicykla a spôsobovali nepríjemné vibrácie či iné nežiadúce pohyby rámu. Hlavným princípom, ktorý sa tu využíva, je rezonancia – tlmič rezonuje s určitou frekvenciou nárazov, čím tieto nárazy kompenzuje. To, ako veľmi bude tlmič fungovať na nárazy či vibrácie, určuje tuhosť využitých pružín a aj hmotnosť samotného tlmiča.

V jednoduchosti, tlmič využíva impulzy z prednej vidlice či zadnej stavby na vytvorenie protiakcie, ktorá sa prenáša do rámu a efektívne znižuje nárazy bez toho, aby ich jazdec musel absorbovať cez ruky. Toto pomáha eliminovať nadmerné napätie, takzvaný death grip - pevné držanie riadidiel pri vysokom napätí, ktoré vedie k únave rúk. Takýto systém má nasledovné výhody:

• Zvýšená kontrola nad bicyklom: Vďaka tlmeniu nárazov je možné lepšie ovládať bicykel pri prechádzaní cez náročné prekážky, ako sú skaly alebo korene stromov.
• Znížená únava jazdca: Menší počet priamych nárazov prenesených do riadidiel znamená, že jazdec nemusí mať ruky v neustálom napätí, čo znižuje únavu a zlepšuje celkový zážitok z jazdy. To isté platí aj pre nohy, ak je tlmič umiestnený na zadnom kolese.
• Zlepšená trakcia predného kolesa: Tlmič pomáha udržať predné koleso v kontakte so zemou, čo zvyšuje stabilitu a zlepšuje prejazdy v zákrutách.

No má to aj svoje nevýhody, najmä hmotnosť. Na to, aby tento tlmič fungoval, nejakú hmotnosť jednoducho musí mať. Celá táto sranda môže vážiť aj pol kila. Navyše máte na biku ďalšiu pohyblivú vec, o ktorú sa treba starať.

Viac o tejto téme si môžete prečítať na týchto odkazoch: FOX vyvíja hmotový tlmič pre horské bicykle, Prvý pohľad, Video.

Ako veľmi chceš poddajný rám? Nastav si

No, o tuhosti a pevnosti rámu som už písal. Písal som, že existujú rámy bicyklov, ktoré nemajú jeden čap a namiesto neho využívajú svoju poddajnosť – teda ohyb rámu, aby systém pruženia fungoval. Tento systém môžeme vidieť najmä na XC bicykloch, kde skôr ako o trend ide už o pravidlo.

Takýto systém bez čapu dokonca majú aj niektoré enduro bicykle, napríklad Merida či iné špeciály. No v segmente zjazdových bicyklov sa takéto systémy nevyužívajú. Je to zrejme preto, že na zjazdovom ráme sa čapy hýbu relatívne dosť, aby zabezpečili zdvih 200 mm a ohyb by musel byť veľký, aby takýto pohyb umožnil. Aj tak sa však s tuhosťou rámu kalkuluje.


Ja som si vždy myslel, že pri zjazde chcete jednoducho tuhý rám. Teda, že sa pri jazde neohýba, nekrúti alebo nič podobné. No viete ako, ak je rám príliš tuhý, môže sa stať, že jazda na ňom (aj keď máte tlmiče) bude ako jazda na zbíjačke. Preháňam, ale trochu poddajný rám môže mať svoje výhody.

S týmto kalkuloval tento rok tím Commencal Muc-Off, špeciálne jazdec Amaury Pierron, ktorý – ako iste viete – jazdí dosť rýchlo. Teda, šialene rýchlo, aby som to upresnil. Na svojom biku si vymenil reťazové vzpery z hliníkových za oceľové so špeciálnym tvarom.

Sú tak trochu ploché a tenké. V kombinácii s tým, že ide o CrMo (chróm-molybdenová oceľ), to zrejme umožňuje vyššiu flexibilitu zadnej stavby a reťazových vzpier, nakoľko práve tieto sú pri bočných nárazoch namáhané. Poddajnosť pri bočných nárazoch, teda v zákrutách, vám môže zvýšiť komfort. A komfort je rýchlosť, to vieme.

Niektoré tímy dokonca pridávajú alebo odstraňujú prvky na ráme, ktoré prepájajú pravú a ľavú stranu zadnej stavby, aby dosiahli vyššiu alebo nižšiu poddajnosť rámu. Ukazuje sa teda, že aj v zjazde chcete, aby bol rám trochu poddajný. O tomto tvrdení svedčí tiež to, že sa v dnešnej dobe kalkuluje aj s predpätím na výplete kolies. To dokonca riešim aj ja! Ľuboš Staňo mi takto nastavil výplety pre moju hmotnosť na prednom aj zadnom kolese. No a poviem vám, jazdí sa mi dobre. Nechajte si od neho poradiť.

Elektronicky nastaviteľné pruženie. Mód na každý trail

Azda poslednou vychytávkou, ktorú som postrehol, bolo využívanie elektronicky nastaviteľného pruženia aj pri zjazde a endure! Toto bolo väčšinou doménou XC jazdcov, keď sa im elektronika starala o to, že keď pedálujú, pruženie sa uzamkne, a keď idú cez nerovnosti, otvorí sa. Prečo sa však využíva v zjazde? Pozor, teraz ide o moju domnienku, tieto systémy sú len v štádiu testovania a využívajú ich len niektorí z jazdcov na svetovom pohári. Čo ale môžu priniesť?


Elektronicky riadené tlmenie sa využíva pre jeho schopnosť prispôsobiť sa okamžitým zmenám terénu a jazdným podmienkam. Umožňuje automatickú alebo manuálnu úpravu tlmenia a odskoku podľa nárokov terénu, čo zlepšuje stabilitu, trakciu a kontrolu nad bicyklom v reálnom čase. Konkrétne ide o tieto body:

• Automatické prispôsobenie terénu: Elektronické systémy dokážu v reálnom čase prispôsobiť úroveň tlmenia na základe snímačov, ktoré monitorujú rýchlosť, uhol náklonu a iné parametre.
• Zvýšená trakcia a kontrola: Vďaka možnosti automaticky zmäkčiť alebo stuhnúť pruženie na rôznych častiach trasy, elektronicky nastaviteľné systémy pomáhajú udržiavať optimálnu trakciu. Na nerovných povrchoch zlepšujú kontakt s terénom, čo zvyšuje stabilitu a umožňuje jazdcovi lepšiu kontrolu nad bicyklom.
• Efektívne využitie energie: Pri jazde na rôznych povrchoch systém znižuje energetickú náročnosť. Pri pedálovaní môže systém stuhnúť, čím sa minimalizuje strata energie, zatiaľ čo pri zjazde môže byť pruženie mäkšie pre pohodlie a bezpečnosť.
• Možnosť nastavenia podľa preferencií: Jazdci môžu pomocou aplikácií a diaľkových ovládačov (kuknite sa na riadidlá Loica Bruniho, aké tam má tlačidlá) nastaviť konkrétne parametre pruženia, ktoré zodpovedajú ich preferenciám, čím dosahujú lepší výkon v technicky náročných úsekoch.

Či by som to chcel aj ja? Čo ja viem, asi ostanem verný svojmu pocitu, ale ak by bol takýto systém vyvinutý tak, že by si nevyžadoval od jazdca priveľa špekulovania, možno by to šlo.


Áno, viem, tieto veci sú v štádiu testovania, a preto sa nechajme prekvapiť ďalší rok, ktoré z týchto technológií pretrvajú, alebo aké ďalšie sa objavia. Ja mám myseľ otvorenú. Stať sa môže hocičo.