Fatranský dvojboj - reportáž z Fatrana

Fatranský dvojboj - reportáž z Fatrana

Tento ročník Fatranského maratónu bol v znamení zmeny trasy. Štart sa presunul zo Stráňav pri Žiline do Rajeckých Teplíc. Do toho sľubovali domáci parádny singel Anakonda, i keď len na dlhej. Ale tak maratónska trať je len jedna, že áno. Na tejto trase boli vypísané aj MSR v maratóne...

Z BA sme vyrážali dosť skoro, ledva som si stihol spraviť syrovo-paprikové bagetky. Vzali sme to skratkou cez PB a Domanižu priamo do údolia Rajca. V Rajeckých sme však z tohto smeru nezaregistrovali žiadne tabule, trochu sme tápali, no prišli sme na parkovisku pri železnici. Tam nás už regulovčíci usmernili. Bolo kúsok pred 9. hodinou. Prezentácia prebehla dva-tri a mohla nastať kompletizácia bicyklov, osádzanie čipov a vymeriavanie správnej pozície čísla na rajdoch. Do toho pokec so známymi tvárami. A samozrejme odľahčenie na „dabljú-sí“. Cestou odtiaľ späť ku autu som si neodpustil vyjsť tie 4 schody z areálu ku bráničke. S prehľadom, avšak zadnému kolesu sa to až tak nepáčilo. Ráfik sa zoznámil so schodom, plášť získal peknú dierku a po pár sekundách som bol nie len bez duše, ale aj bez vzduchu. Do štartu 30 min. Ta nevadí, dolial som tam zvyšok Rubena tmelu (50-60 ml), lebo pôvodného toľko nebolo a po pár pokusoch sa diera zalepila. A držala. Vyrazil som teda na štart. Trochu ma prekvapilo, že sa nejde z areálu, ale treba sa presunúť na námestie. Ešte že som sa vybral skôr (cca 9:50). Námestie bolo plné, pripadal som si ako na štarte krátkej. Nastúpení tu boli ako favoriti (Lami, Barényi, Ondřej Fojtík, Ivanov, Haring, Hartl a mnoho ďalších), tak aj „bežní“ bikeri a medzi nimi fóristi z mtbikera, najmä domáci Žilinčania/Martinčania. Naozaj slušná účasť, dávno som nebol na maratóne, kde by bolo tak veľa skvelých bikerov.



Úvod z Teplíc bol obvyklý – asfalt. Štartoval som cca z polovice a nejako sa neponáhľal. Za Teplicami sa vybehlo na poľnú cestu, kde sa pneumatiky pekne oblepili blatom a dvojkolesové tátoše rapídne spomalili. Aj krátky 3-metrový výbeh do briežku bol. Na tomto začiatku, ako snáď na každom inom začiatku pretekov, som sa riadne trápil. Ale snažil som sa ísť. Pred Kunerádom na panelke fajne blatko odletovalo všade naokolo a cinkalo. Trochu ma prekvapilo, že som stále videl čelo približne 15-tich jazdcov. Čakal som, že pôjdu ostrejšie tempo hneď na začiatku. Z môjho pohľadu sa vyprofilovali 3 skupinky. V prvej boli „eliťáci“, druhú tvorili 3 jazdci (Haitl a dvaja zo Športservisu, ktorých som nepoznal) a v 3. bol aj domáci Rasťo Balko a ja. V klesaní ku Ďurčinej sme sa s Rasťom pripojili ku druhej skupinke. Nastalo tiahle stúpanie. Síce som trať nepoznal, ale nakoľko sa šlo z kopca smerom hore, bolo mi jasné, že to bude dlhšie. No a nech nie som povaľač, hneď som sa presunul na špicu, reku potiahnem teraz ja. Predtým som tam videl len Haitla. Tak nech sa trochu vystriedame... Po chvíli som sa však obrátil a za mnou diera ako na našich cestách. Do toho som pred sebou videl čelo. Normálne to vyzeralo, že ich idem dotiahnuť. Aj som sa priblížil na 100 m, ale nemal som na nich, tak som len udržoval rýchlosť a rozostup medzi mnou a štvoricou. Takto som došiel na najvyšší bod stúpania.



Mimochodom parádneho stúpania. Boli aj kamene, odvodňovacie žľaby, také mám rád, keď to má rozumný sklon, že netreba radiť malú. V Rajeckolesnianskej doline ma na občerstvovačke predbehli Športservisáci s Rasťom, ja som si vychutnal vodu a zjedol banán. Netreba sa ponáhľať. Celkovo som sa snažil pravidelne jesť, každých 20-30 min som stiahol jednu tyčinku, podľa okolností, kde to išlo. Na konci asfaltky som sa ku nim opäť pripojil. Nastalo druhé stúpanie na Úplaz. V ňom sme odpojili Rasťa. Chalani šli naozaj pekne, myslím, že sme udržiavali slušnú rýchlosť v tom stúpaní a striedali sa, keď mal niekto navrch a dokázal ísť rýchlejšie než zvyšní dvaja. V Sedle pod Úplazom jeden z nich zahlásil, že sme už hore. Prd makový! Ešte nás čakala stojka na Úplaz. Po korene sme šli v sedle, ale potom... Pravá-ľavá. Slušných 350 m dĺžkových od sedla po vrchol. Pred nami sme videli Milana Barényiho, ktorému sa nešlo nejako dobre. Zazreli sme ho aj predtým na asfaltke, ale vtedy sa rýchlo pripojil späť ku čelu. Myslel som, že si len dával gél... V krátkom zjazde mi kolegovia trochu odskočili, lebo som chytil blato do ľavého oka nejakou medzerou medzi tvárou a okuliarmi. Spojili sme sa na nasledujúcej občerstvovačke. Kúsok za ňou v zjazde chytil jeden z chalanov defekt. Už predtým vraveli, že má na ne šťastie, keď ide vpredu. Tak šiel na 2. pozícii, no tu šiel 1. Smola... Zákruta vľavo, zákruta vpravo. „Nejako mi ten predný plášť nedrží.“ Asi to oblo tým, že som šiel po ráfiku. Bolo dobojované. Športservisák ťahal z nás ako jediný ďalej. To sú tie duše... Vpredu som ju mal provizórne nahodenú, kým príde lepenie na plášte (prerezal som pred časom). Pritom zadný seknutý držal pekne, a to som v zjazdoch šiel opatrne, aby nedostával rázy... Na predok som nepomyslel. 44,53 km a 2:20 h tréningu. Trochu ma to aj mrzelo, lebo za občerstvovačkou nám pán Malárik hlásil 7 min na prvého...



Dal som sa teda do behu po trati. Postupne ma míňali Rasťo, Haitl, Roman, Iceman a Jaso. Zastavil pri mne, chytil akurát defekt na zadok. Tak sme pokecali, požičal som mu pumpu a šiel ďalej. Popri tom nás obehol defektový Športservisák s miernym úsmevom na tvári. Prečo asi. Bežím teda ďalej. Bzum, Imro, bzum, Katko, bzum, Šikmo,... Niekde nad Porubou boli regulovčíci spolu s Jarom. Núkali mi dušu, ale akosi som nemal chuť meniť. Však to nie je ďaleko. Zbehol som na lúky nad Kunerádom a keď sa trať odkláňala opäť hore, vzal som to poľnou cestou okolo vysielača priamo do Rajeckých. V cieli z toho bolo 11 km popri biku za hodinu a 2 min. Dá sa. Hneď som sa stretol s parťákom zo skupinky, ktorý ako jediný ťahal bez defektu ďalej. Vraj o niečo nižšie chytil konár do prehadzovača a bol jasný. Mali sme smolu všetci 3, hoci defektový prišiel, ale so stratou. Celkovo dnes pretekárom neprialo. Mišo Katuša to zabalil, že sa mu šlo zle a nevedel nohy rozbehnúť. Podobne Milan Barényi.



Nastal však menší „problém“. Nepredpokladal som, že budem tak skoro v cieli. Kľúče od auta boli niekde na trati a vyhliadky na ich príchod ružové neboli. Tak 3 hodiny. Tomáš mal našťastie peniaze u seba, tak sme hodili aspoň klobásku. Výbornú klobásku. Normálne ich nejem, ale táto bola naozaj suprová, mäsitá, jednoducho mňam. Čakanie som potom vyplnil aj umývaním bicykla. Umývanie... To patrilo jednoznačne ku slabinám podujatia. V podstate z mojej strany ku jedinej slabine. 3 hadice a 1 wapka boli dosť málo. Mne to síce nevadilo, lebo som len najväčšiu špinu kvôli prevozu opláchol, doma som chystal rozborku-zborku, ale viacerým sa to nepáčilo. Najmä tým, ktorí prišli neskoršie. Po príchode Milana s kľúčmi sme si hodili druhý chod. Bolo treba pár minút počkať, kým sa uvaria ďalšie klobásky, na čo sa objavilo zopár frfľošov. Vyhlásenie som nevidel, lebo už som sa aj tešil do sprchy. Kde som akosi nenašiel sľubovanú horúcu vodu... Nie že by bola studená, ale od horúcej mala ďaleko. Minula sa asi. Stále lepšie, ako ľadová po Dubnici 2010.



Majstrami sa stali Michal Lami a Michaela Maláriková. Zhrnuté a podčiarknuté, tento deň vyšiel (aj keď mne osobne úplne nie). Počasie prialo, mokro bolo primerane, spŕchlo trochu počas vyhlasovania výsledkov a tomboly, zlievak sa spustil počas nastupovania do auta. Nabudúce si snáď aj tú Anakondu strihnem. Inak dušu som doma lepil na 5-tich miestach.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Fatranský MTB maratón

calendar_today 02.06.2012
format_list_numbered 5. kolo - Cyklomaratónska séria
format_list_numbered 2. kolo - Slovenský pohár XCM
label MTB - maratón
place Rajecké Teplice (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up0thumb_down comments 7 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Prvá júlová nedeľa v Dolomitoch po dvoch rokoch opäť patrila cyklistom a mne sa podarilo byť pri tom.
Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

To fakt je majstrák sveta v bike maratóne „starých chrenov“? A kde to bude? Tieto otázky som položil Tomášovi Hauserovi na maratóne v Raji, keď sa ma pýtal, či sa chcem zúčastniť.
Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Perfektné počasie, kvalitná konkurencia a najmä ja, Moravák a Janka Keseg Števková, taký bol môj záver sezóny v Bratislave.
keyboard_arrow_up