Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Tohto roku sa konal výročný 20. ročník MTB Singletrack maratónu v Košiciach. Priblížim vám, ako som vnímal svoju druhú účasť na tomto najtrailovejšom maratóne sezóny až do posledných síl.

Koniec sezóny, dovolím si tvrdiť, pre mnohých z nás predstavuje najlepšie výkony a kondíciu. Vnímal som to podobne. Koncom augusta som si doprial čisto cyklo dovolenku v Slovinsku, asi v najznámejšej oblasti v okolí jazera Bled. Na Slovensku boli v tom čase dva dni sviatky, tak som to chcel patrične využiť. Plány trošku narušilo ochladenie, ktoré zasiahlo celú Európu, a niektorým oblastiam sa nevyhli ani silné búrky s krúpami. Toto leto je už také a na podobné zmeny počasia si, žiaľ, budeme musieť zvykať častejšie.

Príprava v Slovinsku

V deň príchodu a druhý deň som ešte stihol krásne slnečné a teplé počasie. Mohol som si splniť dávny sen, prejsť dve legendárne stúpania. A keďže som v tomto roku začal jazdiť na cesťáku, tak som sa o to viac tešil. Moja plánovaná trasa bola z Kranjskej Gory do Talianska, vyjsť na sedlo Mangart a odtiaľ sa spustiť na Bovec a vrátiť cez Vršič. Naozaj jedna z top trás, ktorá sa tu už v článkoch objavila. Môj záznam zo Stravy.

Ďalšie dni sa mi počasie začalo kaziť a nakoniec mi z celkových 5 dní 3 dni pršalo. Čo ma ale neodradilo a na cesťáku som si pojazdil aj v daždi, býval som priamo v Blede, takže možností bolo dosť. Ďalšiu krásnu trasu na ceste som urobil z Bledu k druhému známemu miestu, Bohinjsko jazero. A posledný deň sa na mňa usmialo šťastie a stúpanie na Vršič po dlažbových kockách som si mohol skúsiť aj na MTB, navyše pojazdiť okolie, kam sa na cesťáku nedostanem.


Slovinsko a Triglavský národný park je naozaj neopísateľná krása, krajšie sú pre mňa už len Dolomity. Príchod domov som si naplánoval tak, aby som stihol ešte krásny Snežnický maratón. Hoci som jazdil 7 dní po sebe, na tomto maratóne sa mi išlo super. Takže očakávania po týždni miernej regenerácie pred Košicami boli veľké. Po ochladení k nám opäť zavítalo neskoré leto a celý týždeň sme si užívali krásne slnečné počasie, ako to celé teda dopadlo?

Pozícia na štarte je tu dôležitá

Skočiť si nejakú tú lavicu a poriadne sa oprieť do klopky berie energiu, ale dodáva eufóriu.

Do Košíc prichádzam v piatok večer. Štart je v rezorte Jahodná, čo je z centra cca 30 min. autom. Dlhá aj stredná trať mala štart o 10:00 hod., čo je pre mňa na rannú rutinu dostatok času, aby som sa nemusel nikam ponáhľať. Po príchode sa idem registrovať. Dostávam tašku s tyčinkou, reflexné pásky, zľavový poukaz do miestneho pivovaru a aj samotné pivo.


Tak ako minulý rok som si zvolil to najťažšie a najkrajšie zároveň. Dlhú trať s parametrami 75 km/2 000 m, z toho viac ako 50 km po singloch. Stredná najobľúbenejšia trať mala 50 km/1 400 m a najľahšia krátka 22 km/600 m.


Ako hobby jazdec ešte úplne nepoznám tie najznámejšie mená z radu pretekárov, ale čo viem, zišla sa tu slušná konkurencia v zóne pre jazdcov s licenciou UCI, zároveň to bolo finále pre SP XCM.

Pred štartom som si dal kratších 15 min. rozjazd a postavil sa na štart, pár metrov za VIP zónou. Minulý rok som urobil chybu, že som tam prišiel neskoro. Keďže štartuje dlhá aj krátka trať spolu, tak nás tam je viac ako 300 bikerov pokope. Na tejto trati neexistuje žiadna jazda za sprievodným vozidlo, začína sa hneď stúpať južným smerom na Lajošku. Minulý rok som si tu šetril sily, čo sa mi vypomstilo.

Keď sme sa vrátili naspäť na Jahodnú a pokračovali na prvé single, už som bol v skupine pomalších jazdcov a viezol sa vo vláčiku. Poučený som si to teraz začal dupať a dral sa dopredu hneď od štartu. Výkon z celej sezóny bolo poznať a išlo sa mi výborne. Po výstupe sa prehupneme na druhú stranu kopca a zjazdujeme cez zvážnice na Jahodnú. Trať nie je taká suchá a prašná, dokonca sa miestami objavia aj mokré časti. Pri zjazde dobieham bikera predo mnou, na trati sa ale objavila jedna mláka. Ja som ho „zavrel" v ideálnej stope, tak mu neostalo nič iné, len to prebehnúť cez vodu a všetka voda z jeho kolies skončila na mne, karma.

Väčšina z nás, vrátane mňa, tu vynecháva prvý bufet, je ešte príliš skoro a na dlhej trati ich bude celkovo 5. Ocenia to hlavne pretekári s licenciou, že je tu aj niekoľko bufetov, kde majú pripravené bidóny s ionťákom.

Kopec pravdy

Pokračujeme singlom, ktorý nás privedie k prvému „vážnejšiemu" trailu Bedľa. Tým, že som sa dostal do dobrej skupiny jazdcov, tak až tak netrpím a slušne si to cez prekážky valím ďalej. Nasleduje stúpanie po lúke, kde sa nám naskytne aj pekný pohľad na Košice. Za ním nasleduje môj obľúbený Davidoff. Nejazdím tu prvýkrát, tak už ho ako-tak poznám a viem, čo môžem očakávať.

Zábavnejšie a rýchlejšie je ho jazdiť zhora dole, ale sme na maratóne, takže ideme stúpať.

Kto obľubuje mierne náročne traily, tak tu si príde doslova na svoje. Skočiť si nejakú tú lavicu a poriadne sa oprieť do klopky berie energiu, ale dodáva eufóriu. Zábava končí a my znovu stúpame od Bankova, kde nás čaká asi najznámejšia výzva na trati, kopec pravdy. Tesne pred ním si dávam gél a idem na to. Vymytý, neupravený rigol v najťažšom úseku dosahuje sklon 25 %. Hore už tradične počuť bubnovanie a mnoho divákov, ktorí povzbudzujú, toto je parádna atmosféra.

Minulý rok som ho tlačil, teraz sa dostávam do prvej tretiny, ale nepodarí sa mi stopa, tak som zastavil. Nevzdávam to, vďaka teleskopke dokážem aj v strmom kopci nasadnúť. Už to mám natrénované, cvakám tretry, zdvíham sedlo a presúvam sa na jeho samotnú špičku. S tepmi takmer 190 sa dostávam hore, silu v nohách je poznať, teším sa. Ešte pred kopcom pravdy mi vypadol wattmeter, čo je pre niekoho banalita a dá sa jazdiť aj bez neho. Mňa ale čísla bavia a chcel som mať nejaké výstupové hodnoty, tak obetujem 2-3 min. a skúsim vymeniť baterku. Alebo to bola len zámienka, ako sa vydýchať? Stojí ma to pár miest, ktoré musím v stúpaniach cez hupíky a Bedľu v protismere na Kamenný hrb dobehnúť, ale výmena ho oživila.

Nedá mi nespomenúť, že nás tu predbiehajú ebikeri, pre ktorých bola nesúťažne pripravená krátka trať. Ich správanie ma ale troška hnevá. Boli sme skupina, ktorá šliapala v stúpaní. Nejazdím síce maratóny dlho, ale už som si zvykol, že ak je nejaký pretekár rýchlejší, tak zakričí pravá, ľavá, stred alebo niečo, aby na seba upozornil. Ak vás obehne ebiker (a nie jeden), ktorý si to valí cez 20 km/h v kopci, kde všetci idete cca 8-12 km/h a obehne vás takmer na dotyk bez slova, to ma dokáže vytočiť. Česť výnimkám, ktorí zakričali.

„Usinglujeme“ sa do sýtosti

Ale späť k trati, ktorá ide po trase SNP a privedie nás k ďalšiemu trailu Jahoda. Viem, že tu bude, tak zaberiem a tesne pred ním predbehnem bikera, aby som do neho nabehol v čistej stope. Predsa len, pokiaľ aj idem za rýchlym jazdcom, nepoznám tie miesta naspamäť. Preto sa vždy snažím cez neho ako röntgen skenovať, čo je pred nami, aby som nebol zaskočený, keď sa prekážka vynorí spod jeho kolies. Ísť sám je lepší pocit.

Jahoda nás vypľuje doslova na ceste, za ktorou je bufet. Dopĺňam vodu, beriem ovocie a pokračujem. Čaká nás ešte jeden zábavný a mierne zarastený singel Miňonka. Jeho koniec je strmý, šikmo zarezaný zošup v hrabanke, minulý rok som si tu mierne „ľahol", teraz ho bez problémov zídem a ocitneme sa v Čermeľskej doline a asi najnudnejšej časti. Niekto to berie ako vydýchnutie, čaká nás dlhé stúpanie po Hrešnú. Tu už cítim všetku tú vynaloženú energiu na neustále rýchle zjazdy a rýchle stúpania.

...ľudia sa na pódium zbehli ako „supy", kto prvý prišiel, ten si mohol vybrať najlepší.

Našťastie je hore ďalší bufet, kde sa znovu dobijem, pretože nás čakajú parádne a obrovské klopky na traile Hriešny. Najprv ale k nemu vedie stúpanie po kameňoch. Z trailu a po rýchlom zjazde ideme opäť po slušnej stojke hore, aby sme len zišli dole k Alpinke. Na tejto trati je naozaj len zopár miest po asfalte, kde sa dá vydýchnuť, asi tak dve. Teraz prišlo jedno z nich a blížime sa do finále. Rozumej – ešte asi tak 15 km.

Domáci poklad na záver

Asfalt netrvá dlho a odbočujeme do lesa, kde sa dostaneme na najstarší tunajší singel, ktorý tvorí starý poľovnícky chodník a nesie názov Michalkov. Zábavnejšie a rýchlejšie je ho jazdiť zhora dole, ale sme na maratóne, takže ideme stúpať. Prostredie pripomína skôr malý prales, kde sa miešajú ihličnaté a listnaté stromy, toto prostredie je najkrajšou časťou trate.

Zbieram nejakú energiu a podarí sa mi predbehnúť zopár jazdcov. Michalkov skončí a nás čaká krátky zjazd, na ktorého konci je posledný bufet. Krátka zastávka a pokračujem na posledné stúpanie k Pánskemu lesu, kde sa trasa napojí na zjazd zo začiatku do Jahodnej. Pred finišom sa ešte premotáme cez mini lesík a prechádzam cieľovú rovinku s časom 4 hod 28 min.

Zhodnotenie

Minulý rok som mal na identickej trase čas 4 hod 53 min., medziročné zlepšenie takmer o 30 min., nebyť výmeny baterky... To beriem ako dobrý úspech, nakoľko som prišiel už aj ja s vybitou energiou. Škoda, že sa nedá tiež tak ľahko vymeniť.

Celkovým víťazom sa stal Matej Ulík s časom 3:08:56. Na dlhej trati pretekalo aj 8 žien, kde s časom 3:57:22 zvíťazila Janka Keseg Števková. Víťazi jednotlivých kategórií si zároveň odniesli aj majstrovské dresy. Všetky výsledky si môžete už štandardne pozrieť na tomto odkaze.

Organizácia na celej trati bola na jednotku, na žiadnom mieste som ani na chvíľu nezaváhal. V cieli bol pripravený ešte posledný bufet a taktiež sme dostali klasické jedlo v podobe chutného rizota a pitia. Kto bol rýchlejší, tak si stihol dať aj guláš.


Ja som najprv využil možnosť spŕch, kde som sa dal dokopy, zbalil bike do auta a následne sa zdržiaval v cieli a sledoval vyhlasovanie výsledkov, ktoré trvalo takmer 2,5 hod. Z výsledkov sa dozvedám, že kopec pravdy prekonalo niečo cez 120 pretekárov. Pre nich priniesol sponzor aj rôzne darčeky a ľudia sa na pódium zbehli ako „supy", kto prvý prišiel, ten si mohol vybrať najlepší. Mne sa tam nejak tlačiť nechcelo, na prvý pokus som ho aj tak nezdolal. Nakoniec vyhlásili tombolu a celé podujatie bolo ukončené.


Nakoľko sem cestujem viac ako 3,5 hodiny, bola by škoda ísť na druhý deň hneď domov. Preto som si urobil výlet na Kojšovskú hoľu, čo je pre mňa taká tradícia, keď som tu. Pojazdil som si ešte zopár domácich trailov, ktoré sú tu parádne vybudované v rámci združenia Kosičké cyklotraily allias KE.CY. Osobne sa mi veľmi páči Zlatoklopka a Lesmír. Tiež som si musel prejsť Michalkov v správnom smere.

Každý rok sa sem veľmi teším a verím, že sa takto vydarí aj budúci ročník.