Reportáž: ŠKODA MTB cyklomaratón Topoľčianky - zábava v ideálnych podmienkach

Z môjho pohľadu ponúkajú Topoľčianky najzábavnejšiu a najtechnickejšiu trať z celej série ŠKODA BIKE OPEN TOUR, a to sa mi opäť potvrdilo.

V sobotu 24. júna sa konali v poradí už 4. preteky z tejto obľúbenej série. Kým na predošlých kolách (Svätý Jur, Slovenský raj) nás trápili podmienky plné dažďa alebo vody a jediné vyšli Rajecké Teplice, kde sme sa ale aj tak zašpinili na zvážniciach po ťažbe, tak teraz to konečne vyzeralo na ideálnu situáciu. Hoci týždeň pred pretekmi k nám konečne zavítalo pravé leto s tropickými horúčavami a dusným počasím, čo prinieslo masívne a silné búrky, v sobotu sa nám skokovo „ochladilo“ na príjemných 25 °C, ktoré ešte sprevádzal celkom silný vietor. Mať preteky na ceste, tak by som slušne nadával, ale na MTB maratón to snáď nemohlo byť lepšie.

Niekto tlačí, mne sa darí, hoci slimačou kadenciou šliapať hore.

V sobotu sa zobúdzam po dobrom spánku s nočným tepom 37 úderov za minútu, Garmin hlási „nabité baterky” - super, telo by malo byť kvalitne pripravené. Vo štvrtok som si dal ľahší rozjazd na cesťáku a bola to zrejme lepšia voľba ako minulý týždeň, keď som pred maratónom v Stupave išiel behať a v sobotu mal z toho ťažké nohy.

Balím veci do auta a vyrážam, po diaľnici to mám 45 minút cesty, takže sa nemusím extra ponáhľať. Pri Nitre na R1 bojujem so silným vetrom a pri nárazoch auto „naháňam” vo svojom pruhu, ale to je tu taká klasika.


Po príchode sme parkovali pri bežeckej dráhe pre koníky. Moja trať má štart o 10:00. Idem sa teda zaregistrovať. Všetko prebehlo hladko, dostávame celkom slušný balíček, ktorý obsahuje magnézium, fľašku, maces, 1,5 l fľašu vody a pre prvých 300 zaregistrovaných aj uterák. Omnoho lepšie ako balíček v Stupave. Idem si dať ešte kratší rozjazd a hurá na štart.

Na výber bolo už klasicky niekoľko tratí. ŠKODA family trať s dĺžkou 14 km, nasledovala krátka trať s proporciami 23 km/450 m, najobľúbenejšia stredná trať mala 46 km/1 150 m a pre najnáročnejších, ktorú som si zvolil aj ja, bola pripravená dlhá trať s proporciami 66 km/1 700 m.

Trať plná zábavy

Po vyštartovaní opúšťame plochu štadióna a po hlavnej ceste sa dostávame na jemné stúpanie cez krásny singel v lesíku. Táto trať ich bude plná. Vždy sa nechám strhnúť davom, ale teraz si pevne strážim watty a tepy a šliapem si podľa seba, keďže viem, že na tejto trati budem energiu ešte potrebovať. Človek si na nej veľmi nevydýchne. Pokračujeme asfaltkou popri výbehu pre koníky a vchádzame opäť do lesa, kde začína stúpanie na hrad Hrušov. Je to aj vrchárska prémia a najrýchlejší cyklista alebo cyklistka získava ocenenie kráľ/kráľovná Hrušova a môžu potom spolu vládnúť.

Tvoríme vláčik a posledné výškové metre pred hradom sú naozaj výživné. Zvyknem si tu držať taktiku, že idem za ostatnými a tesne pod hradom zaberám naplno, aby som sa dostal na čelo a nebol blokovaný bikermi v technickejšom zjazde, v ktorom som lepší ako vo výšľape. Je tu celkom dosť ľudí, ktorí povzbudzujú, takže ide sa o to lepšie.


Na dlhej trati nás toto stúpanie bude čakať ešte raz, zatiaľ sme pokračovali smerom na Skýcov a za krásnymi lúkami prichádza prvý bufet. Beriem ionťák a idem do relatívne rýchleho zjazdu. Prevody mi stačia, aby som šliapal tak do 43 km/h, sklopím teleskopku, prikrčím sa na bike a prekračujem 50 km/h bez námahy. Hodinka aj niečo je za mnou a ideme do druhého okruhu, kde sa po chvíli pripájajú jazdci zo strednej trate, ktorí mali štart o 11:00. Je to dlhšie asfaltové stúpanie, opäť si ľahnem lakťami na rajdy, kde síce neviem brzdiť, ale to teraz nepotrebujem. Človek by neveril, aká je fyzika fascinujúca a pri vyššom tempe hrá už spomínaná aerodynamika veľmi významnú úlohu.

Časovkári to na cesťáku veľmi dobre poznajú a nedávno si to overil aj Cepo v teste na cesťáku. Prichádza znova stúpanie na Hrušov, taktiku mám rovnakú. Ale je tu viac ľudí, takže do zjazdu sa aj tak dostávam vo vláčiku. V zjazde boli prvé pády, ale nič vážne. Lúkami sa druhýkrát dostávame na bufet, zjazd sa opakuje, ale už ideme smerom na Drieňovú.

Tu nás čaká za odmenu ďalší brod cez potok, ktorý už treba preletieť a čím rýchlejšie, tým je to predsa efektnejšie na fotke.

Tu nás čaká asi najstrmší výšľap k vysielaču, sklon presiahne 20 %. Niekto tlačí, mne sa darí, hoci slimačou kadenciou šliapať hore. Do cieľa stále ďaleko a nechcem to prepáliť ako minulý rok, to bola veľká chyba a neskôr ma chytali kŕče. Opäť nás čaká krásny úzky zjazdový singel, nie som ale na čele, a tak sa netrpezlivo veziem vzadu, predbiehať tu nie je kde. Vychádzame na lúku a tu už nebrzdím, pretože nás bude čakať opäť ďalší úzky singel a chcem byť na ňom prvý. Full je v tomto výhoda, bubny na lúke ma vyhadzujú do menších či väčších skokov a ja srším radosťou.

Posledný strmák a opäť samé single

Prevažná časť trate, až na minimum miest, je suchá a prašná, preto aj v nasledujúcich klopkách treba dávať pozor, aby to človeka nešmyklo. Zjazd je za mnou a stúpame asi kilometer k poslednému bufetu. Tí, ktorých som predbehol v zjazde, ma opäť predbiehajú v stúpaní, ale to sa mi deje stále.

Na bufete dopĺňam vodu, dávam ovocie so soľou, mne to na pretekoch dosť chutí a pokračujeme na posledné strmé stúpanie ku dvojkrížu. Minulý rok som tu bol nútený už tlačiť, teraz vyšliapem až hore. Paráda. Dostávame sa do poslednej tretiny, kde nás čakajú ešte miernejšie stúpania a ešte veľa jazdenia po úzkych chodníčkoch v lese. Kto má rád technickejšie jazdenie a nechce len dupať po zvážniciach hore a spustiť sa dole, tak na tejto trati si naozaj príde na svoje. Nohy nonstop poriadne makajú. Záťaž je tu vyššia ako na doterajších maratónoch a ja sa energiu snažím dopĺňať pravidelne každých cca 45 minút gélmi. Funguje to, ale sily v nohách už dochádzajú, trošku poľavím, lebo cítim, že v tomto tempe prídu kŕče.

Záver cez potoky

Schádzame do obce Hostie a čaká nás brod cez potok. Kto si netrúfa, dá sa prejsť cez mostík alebo prebrodiť. Volím druhú možnosť, troška vody v letnom počasí neuškodí.

Čaká nás ešte mierne, ale rýchle klesanie po lúke, za ktorým je posledný singel a začneme klesať už do Topoľčianok. Tu nás čaká za odmenu ďalší brod cez potok, ktorý už treba preletieť a čím rýchlejšie, tým je to predsa efektnejšie na fotke. Prichádzame na štadión, kde robíme ešte koliesko a pretíname cieľ. Ja konkrétne s časom 3 hod. 42 min. 45 s., čo je o 21 min. zlepšenie oproti minulému roku. Takže som spokojný.


Prvým na dlhej trati je Karel Hartl s časom 2:43:24. Prvou ženou je Erika Glajzová s časom 3:31:06. Celkové výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze a pripájam aj môj záznam zo Stravy.


Zázemie je už tradične výborne zvládnuté, po dojazde dostávame plechovku Birellu. Ako jedlo nás čaká rizoto. K dispozícii je možnosť umytia bicyklov, čo ale vzhľadom na stav trate nepotrebujem využiť. Využívam za to sprchy v štadióne, pretože v letnom počasí som statočne dopotený. Sú k dispozícii stany Škoda, kde si môžete oddýchnuť. Bol tu aj skákací hrad, kde sa mohli vyšantiť deti, ak ste sem zobrali rodinku, ktorá na vás čakala, kým ste sa trápili na trati.


Musím tiež pochváliť výborné značenie na trati, ale aj samotné prekážky v podobe koreňov boli zvýraznené. Takmer každé problémovejšie miesto bolo zastúpené organizátorom. Topka!


Kým som pokecal s kamošmi, najedol sa a umyl, tak prišlo pred 16:00 k vyhláseniu výsledkov a následne tomboly. Celkovo na všetkých tratiach štartovalo cez 480 cyklistov. Je vidieť, že Topoľčianky sú obľúbené a vôbec sa nečudujem.

Teším sa opäť na ďalší ročník a snáď dám dole znova nejaké tie minúty.