Reportáž: Škoda Slovenský raj - s deťmi na MTB maratóne

Tretie kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR sa uplynulý víkend presunulo do jednej z najkrajších oblastí Spiša - Slovenského raja, a môj „happy baby tím” si takúto akciu rozhodne nemohol nechať ujsť.

V raji myslia na všetkých...

V kompletnom rodinnom zložení aj s domácim miláčikom - cyklovozíkom Thule sme sa v sobotu ráno presunuli do obce Hrabušice, kde sme si opäť plánovali zajazdiť v kategórii FAMILY - rodinné tímy.

Príprava dlhšia ako preteky

Slovenský raj máme cca hodinku autom, tak padlo rozhodnutie, že pôjdeme na otočku, čo v preklade znamená menej balenia, aspoň sa tak na prvý pohľad môže zdať, realita celkom iná. Po dvoch hodinách intenzívneho balenia bicyklov a všetkej „výbavy na prežitie” s deťmi máme tak akurát dosť, stihneme sa párkrát pohádať, obe deti do toho sekundujú plačom a krikom na striedačku, no napätá atmosféra ako má pred pretekmi byť. Naložení v kompletnom zložení vyrážame. Jediné, čo nám vôbec nehrá do karát, je počasie. Kde-tu prší, ťažké mraky sa prevaľujú, no ja stále verím, že to vydrží a nezaprší. Naivka.

V raji je miesto pre každého

Organizátorovi sa podarilo dôkladne pripraviť viacero tratí, ktoré sú lákavé aj tým, že čiastočne vedú terénom bežne neprístupným pre cyklistov. Krátka trať bola v príjemnej dĺžke 14 km s prevýšením 638 m, stredná dĺžka mala parametre 54 km/1 306 m, kráľovská etapa merala 68 km/1 600 m a, samozrejme, nechýbala ani „naša” kategória FAMILY, ktorá bola tentokrát rozdelená na dve podkategórie.

Najmenšie decká vo veku 0 - 6 rokov pretekali samostatne na cca 300 m dlhej trati v areáli zázemia a pre už skúsenejších malých bikerov a ich rodičov bola pripravená technicky nenáročná trať v dĺžke 8,4 km s prevýšením cca 150 m. V raji myslia na všetkých, čo znamená, že aj e-bikeri a gravel jazdci si mohli zapretekať nielen na strednej, ale aj na dlhej trati. Suma sumárum, nevybral si naozaj len ten, kto nechcel.

Zázemie a relax zóna

Po príchode je parkovanie zabezpečené organizátorom na parkovisku cca 300 m od zázemia a ranné vtáčatá si našli parkovacie miesto aj priamo pri zázemí. Máme to šťastie, že sa nám ušlo posledné miesto blízko pri bezpečnostných zložkách, takže nemusíme všetko hneď vybaľovať.


Registrácia a prezentácia pretekárov prebiehala už od piatku v blízkej kolibe rekreačného strediska Podlesok. Od skorého sobotného rána to na štarte a v okolí riadne žilo aj napriek tomu, že kde-tu spadlo pár kvapiek, nálada bola stále výborná. Pretekári, ktorých počet bol niečo cez 450, sa chystali, presúvali, vykecávali so známymi a kamošmi. Ako stále hovorím, jedna veľká párty. Každý vedel, čo má robiť, organizátor korigoval štarty, moderátor o všetkom informoval a hasiči pripravovali legendárny guláš, ktorého vôňa nám poriadne dráždila chuťové poháriky.

... v tomto počasí a na mokrej trati, to si snáď robím srandu s tým vozíkom.

Za bežných okolností by som sa o zázemí zmienila tak v jednej vete, no odkedy mám decká, tento priestor je pre nás životne dôležitý. Partneri podujatia zabezpečili opäť široké spektrum rôznych predajných a prezentačných stánkov, ŠKODA prišla s atrakciami, ktoré pobavili hlavne decká všetkých vekových kategórií od tých najmenších v skákacom aute, detskom kútiku či na simulátore formuly. K dispozícii bola aj relax zóna so sedacími vakmi a stánok ŠKODA tímu, kde bola možnosť stretnúť ambasádorov.

Dieťa na prenájom

Tak ako v Rajeckých Tepliciach, aj tieto preteky sme poňali rodinne a pridali sa k nám aj babka s dedkom, aby poriadne podporili vnúčatá.


Keďže FAMILY kategória bola rozdelená na dve podkategórie, mala som na rozdiel od Rajeckých celkom jasno v tom (aspoň som si to myslela), ktoré dieťa bude ako štartovať. Barborka vo svojej mini kategórii 0 - 6 sama a ja s ani nie polročným Alexom a cyklovozíkom v tandeme na 8,5 km trati.

Vybavili sme prezentáciu, našli sme si miesto, kde sme sa zložili a motali sa v zázemí, keď sa zrazu objavila Nina z komunity Bajkerky. Hodili sme reč, čo nové, ako deti a podobné „mama lajf” témy, ktoré celkom isto rozoberajú pretekári na MTB podujatiach. Po chvíli nám napadne, že ju zoberieme s nami na trať, Nina zoberie Barborku, pomôže jej lanom a ja potiahnem Alexa v cyklovozíku.


Dievčatá sú láska na prvý pohľad, ani sa nenazdám a už si bežia spolu vybaviť registráciu, no po chvíli sa sklamané vracajú naspäť bez čísla. Organizátor Barborke nedovolil štartovať na dlhej FAMILY trati, lebo nespĺňa vekový limit, teda je v riadnom „podlimite“. Hovorím si, keď zvládla trať v Rajeckých, tu to bude malina, síce poveternostné podmienky a blato nám celkom nepasovali do plánov.


No nič, ja, odhodlaná matka, sa teda vyberám orodovať za tie dve, no odpoveď je jednoznačná, také malé dieťa v žiadnom prípade. Medzitým mu spomeniem, že ja nastupujem aj s cyklovozíkom, tak sme na Barborku dve, jemu vypadnú oči a okamžite ma zruší, že v tomto počasí a na mokrej trati, to si snáď robím srandu s tým vozíkom. (V duchu si tak hovorím, ty jedna premotivovaná matka, z takých sa smeješ a teraz robíš presne to isté).

No zázraky sa dejú aj na MTB maratónoch. Po pár minútach sa pán vracia naspäť so slovami, že môžeme ísť, ale bez čísla. Nina si to okamžite namierila do testovacieho centra bicyklov značky TREK, kde ju vybavili parádnym bicyklom a prilbou. Pár minút dozadu nemala ani dieťa, ani bicykel, ani prilbu, a už sa ladí na pretekový režim.

FAMILY tímy na štart

Štart „našich” kategórií je o 13:00, najprv mini decká a následne dlhšia trať. Presúvame sa teda na štart, kde pripravujeme Barborku na 300 m preteky. Na štarte je viac fanúšikov, ako detí. Ale aj o tom sú tie detské kategórie, sú skrátka najmilšie, najfarebnejšie a najhlučnejšie. Organizátor vysvetľuje deckám, že pri červenom aute odbočia doľava, deti nechápavo pozerajú, nakoniec radšej donesú sprievodného cyklistu, ktorý deti vedie až do cieľa, kde každý pretekár dostáva medailu a lízanku.


Po rýchlom vyhodnotení si pripravujem bicykel a cyklovozík, do ktorého nahádžem nejaké veci (náhradné duše rôznych rozmerov, malú pumpu, základné náradie a nepremokavé oblečenie), na záver uložíme Alexa, ktorý sa fandením sestre unavil, tak si ide do vozíka pospať. Barborka netrpezlivo pobehuje hore-dole na maximálnu vzdialenosť dvoch metrov od Niny. Presunuli sme sa na štart, ale keďže Barbori je najmladší a najpomalší pretekár na bicykli, ja mám príves, počkáme, kým všetci vyštartujú a tak sa pripojíme.


Prvý úsek je rozbitá asfaltová cesta, kde-tu mláka plná vody z intenzívnych dažďov, no preverí nás prvý blatom zaliaty kopček, kde vyťahujeme lano a bez problémov pokračujeme ďalej. V tomto duchu plynulo pokračujeme po trati, ktorá je lemovaná lúkami s pasúcimi sa koníkmi, kravami, kozami, no skrátka ideálna kulisa pre deti. Oproti nám stretávame „rýchle šípy”, naši súperi, ktorí upaľujú, aby boli v cieli čo najskôr. My s naším tempom vyzeráme skôr ako nemecké dôchodkyne na fakultatívnom výlete, než MTB pretekárky, ale užívame si.

Zážitky na celý život, dobrý pocit, silné emócie a nekonečnú radosť detí...

Po chvíli nás chytí intenzívny lejak. Alex si sladko spí, je v teple a suchu. Pláštenku na vozík sme nasadili už pri štarte, aby sme vo vozíku nemali bahenné kúpele. Barbori oblečieme pršiplášť a pokračujeme ďalej, chvíľu s lanom smerom hore, chvíľu s lanom smerom dole, na rovinkách bez pomoci. Cestou naspäť sú niektoré lúčne úseky intenzívnym dažďom také premočené, že schádzame z bicyklov a tlačíme.


Ak by bola táto trať suchá, bola by pre nás ideálna, no podmienky si nevyberieš, a treba sa skrátka prispôsobiť situácii. Už sme pri kempe, kde sa snažíme trafiť do cieľa, lebo v závere sme trošku zle odbočili. Medzitým jedným okom postrehnem, že vapka na umývanie bicyklov je v plnom nasadení, aby vrátila bicyklom stratený lesk a krásu.


A je tu záver, prejdeme cez mostík a rovno do cieľa, kde zožneme opäť slušný potlesk, teda úplne najviac Barborka. Presun do oddychovej zóny a čas na relax, zábavu a socializáciu.

V závere dňa boli spokojní všetci - cyklisti, organizátori, fanúšikovia, ako aj rodinní príslušníci. Nechýbalo vyhodnotenie jednotlivých kategórií, štedrá tombola či sprievodný program a ruka v ruke spolu so skvelou organizáciou na vysokej úrovni sa aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam postarali o krásne preteky.

Robiť, čo nás baví

Už som sa párkrát zmienila, že tieto reportáže a naše účasti na pretekoch nie sú celkom bežné, neprinášajú žiadne dramatické opisy technických úsekov, zjazdov, žiadne prepočty wattov, tepov, žiadne umiestnenie, no nám prinášajú omnoho viac. Zážitky na celý život, dobrý pocit, silné emócie a nekonečnú radosť detí, teda hlavne Barbori, ktorá si to už plne uvedomuje a robí to, čo ju baví.

Prajem si, aby sme na FAMILY tratiach videli stále viac a viac malých bikerov, ktorí si spolu s rodičmi užijú nielen atmosféru profesionálnych pretekov, ale odnesú si tie najkrajšie a najemotívnejšie zážitky, na ktoré budú spomínať s láskou do konca života.