Reportáž: ŠKODA Stupava MTB maratón – rýchla trať v ideálnych podmienkach
Minulý víkend sa v Stupave konal 19. ročník podujatia, kde si okrem MTB jazdcov prišli na svoje aj bežci. Pre športovcov boli na výber rôzne varianty, pričom si mohli zvoliť jednu disciplínu a zúčastniť sa iba jeden deň alebo kombináciu oboch.
Cesta a príprava
Tento rok idem na podujatie sám, cestujem už v piatok do Bratislavy, kde prespím u kamoša. Ráno som si naplánoval presun do Stupavy na biku, čo som bral ako rozjazdenie. V podstate som mal dostatok času, vyrazil som oblečený s batohom na chrbte a do zázemia podujatia som dorazil cca 15 minút pred štartom najdlhšej trasy. Stretávam nečakane kamaráta, o ktorom som nevedel, že tam bude, a teda nechávam batoh u neho v aute. Ešte sa idem pozrieť na jeho štart a následne sa presúvam na prezentáciu, kde to ide rýchlo a bez problémov. Je tu aj úschovňa batožiny, ktorú som nakoniec nemusel využiť, ale je to super možnosť.Po montáži čísla si ešte doplním vodu, skontrolujem vrecká dresu, či mi nič nechýba a dávam ešte krátke rozjazdenie. V rámci neho si prejdem aj brod cez potok, aby som poznal ideálnu stopu a nič ma tam neprekvapilo. Následne sa pomaly presúvam na štart a keďže tu nebol VIP sektor, bolo potrebné tam byť skôr. Čo sa týka počasia, mali sme ideálne podmienky, nebolo extrémne teplo a v lese bolo sucho.
Štart a priebeh
Pred samotným štartom máme poučenie k trati, info o menšej zmene (za mňa osobne k lepšiemu) a pokyny, aby sme nepredbiehali sprievodné vozidlo idúce pred nami. Spolu s nami štartujú aj e-biky. Štartujeme na výstrel z pištole, v úvode si dávam pozor a po nájazde na asfaltku sa mierne prepadám. Keďže si úvod pamätám, tak dopredu sa presúvam až tesne pred Borinkou, v prípade zadných pozícií sa to totiž dokáže hneď v prvom stúpaní celkom „upchať”. Viem, že ak chcem zajazdiť dobrý výsledok, musím sa udržať v prvej skupine v prvom kopci, čo sa mi aj darí. Na moje počudovanie je nás vpredu stále celkom dosť, možno aj 15 ľudí.Prejazd cez potok bol osviežujúci, avšak pri výjazde mi do zadného kolesa vbehol konár rovno do výpletu, takže som musel zastaviť.Veľká skupina prináša občas aj nevýhody, čo sa ukázalo na cca 9. kilometri, kde nebola až tak dobre označená križovatka a vedúci jazdec strhol celú skupinu nesprávnym smerom. Ja som bol na konci skupiny a jazdec za mnou zakričal, že ideme zle, takže som šiel na brzdy, zakričal na zvyšok (ale zrejme ma nepočuli), a teda sme odbočili na správnu cestu. Obratom sme teda zostali vpredu iba traja jazdci. V tomto zložení sme pokračovali ďalej, no čoskoro sa k nám pridali aj niektorí pretekári z prvej skupiny, ktorá zle odbočila.
Nasledujúci zjazd bol rýchly, všetci sme išli takmer rovnako, nasledoval krátky presun po asfaltke, ktorý nás priviedol k druhému stúpaniu. Tu nasadil jeden jazdec dosť vysoké tempo, ktoré som ale dokázal s ním udržať a išlo sa mi fajn, získali sme teda mierny náskok. V nasledujúcich km nás dobehli súperi a vytvorili sme 6-člennú skupinu.
Rozhodujúce okamihy
Singláče, ktorých je tu celkom dosť, veľmi neumožňujú predbiehanie, a tak sa ide vo „vláčiku”. Občas sa vytvára menšia medzera, ale stále sa držíme pokope. Samozrejme, vždy je dobré sa držať čo najviac vpredu, avšak nie vždy je to možné. Takže pred stúpaním na Biely kríž sa ocitám na konci skupiny, pričom vpredu vznikol nástup. Skúšam zrýchliť a zachytiť to, ale je neskoro a presne v tejto chvíli sa naša skupina definitívne trhá.Ocitám sa na 5-tej pozícii a odteraz idem sám až do cieľa. Hore nás čaká občerstvovačka, kde nestojím, ale len beriem vodu za jazdy. Následný prejazd pomedzi ľudí nebol ideálny a pre toho, kto trať nepozná, to mohlo byť náročnejšie zorientovať sa, kam má ísť. Vedel som, že až do cieľa ma už žiadny kopec nečaká, preto som šiel naplno, stále v dobrom tempe a s postupným obiehaním jazdcov z kratšej trasy. Trochu som sa v závere „naháňal” s e-bikermi, ktorí ma dávali v kopčekoch, no na rovinách a dolu kopcom som ich predbiehal zase ja.
Po dojazde do cieľa
Posledný zjazd pred cieľom býva často problematický z dôvodu, že sa tu spájajú všetky trate a dojazd je teda „spoločný”. Preto je potrebné brať ohľad na pomalších jazdcov a zbytočne nikoho neohrozovať. Ja som mal šťastie, dobehol som tam len jednu ženu, ktorá ma v jednom mieste, kde bolo možné bezpečné predbehnutie, pustila pred seba.Toto podujatie určite odporúčam každému, aj začínajúcemu bikerovi...Prejazd cez potok bol osviežujúci, avšak pri výjazde mi do zadného kolesa vbehol konár rovno do výpletu, takže som musel zastaviť. Ako sa neskôr ukázalo, odniesol si to špic. Do cieľa prichádzam na celkovom 5-tom mieste, čo vo výsledku prináša 3-tie miesto v kategórii. Som spokojný. Celkové výsledky nájdete na tomto odkaze a koho by zaujímala moja jazda, tak pripájam jej záznam.
V zázemí nechýbalo nič dôležité, bola tu k dispozícii možnosť umytia bicyklov, úschovňa bicyklov, sprchy, rôzne stánky a veľký stan s posedením. Po dojazde som šiel teda umyť bicykel, neboli tu žiadne rady, takže to prebehlo veľmi rýchlo (aj vďaka suchu a tomu, že biky boli viac-menej v cieli čisté). Počas sprchy som využil úschovňu bicyklov a určite túto možnosť ocenili všetci účastníci. Potom už len stačilo počkať na vyhodnotenie, ktoré bolo naplánované na 16:00, po ňom nasledovala aj tombola.
Zhodnotenie
Podľa štatistík sa podujatia zúčastnilo v oboch dňoch 532 pretekárov, z čoho v sobotu 359 bikerov v rámci MTB maratónu. Sobotná účasť nebola až tak veľká zrejme kvôli tomu, že v rovnakom termíne sa konali aj iné podujatia. Z organizačného hľadiska som nepostrehol v zázemí žiadne nedostatky, avšak na trati bolo pár miest, ktoré mohli byť lepšie označené.Celkovo si ale podujatie stále drží vysokú úroveň s dobrou organizáciou. Bežeckú časť neviem posúdiť, ale pevne verím, že bola rovnako úspešná ako tá MTB. Toto podujatie určite odporúčam každému, aj začínajúcemu bikerovi, keďže trasy nie sú príliš technicky náročné a určite sa sem rád opäť vrátim. Na úplný záver ma čakal už len presun vlakom do BA a príjemná sobota bola za mnou.