Reportáž: Kaktus Bike Stupava Trophy 2020 - tradičná letná naháňačka

Prvý septembrový víkend sa konalo v Stupave už tradičné podujatie, ktoré zmenilo svoj pôvodný termín, čo však neubralo na jeho kvalite.

Do poslednej chvíle sa v podstate očakávalo, či podujatie bude, no cez týždeň obdržali organizátori všetky povolenia a tak sa nič nerušilo. Okrem termínu nieslo podujatie aj nový názov. Opäť bolo rozdelené do dvoch súťažných dní – v sobotu cyklistická časť v podobe maratónu s výberom rôznych tratí, no a v nedeľu zase bežecká časť, kde si bolo možné zvoliť jednu z dvoch vzdialeností.


V sobotu bolo na výber celkovo až päť rôznych trás – konkrétne 105 km/2 850 m, 76 km/1 850 m, 42 km/900 m, 25 km/480 m a 16 km/350 m trasa pre jednokolkárov. Štartovalo sa postupne: o 9-viatej najdlhšia 105 km, o 10-tej následne 76 km, o 11tej najpočetnejšia 42 km trasa, ktorú som šiel aj ja, no a nakoniec spoločne o 11:30 25 km a 16 km trasa. V nedeľu v rámci bežeckej časti bola na výber vzdialenosť 8 km alebo 17 km a následná kombinácia so sobotným maratónom.

Príprava na pohodu

Nakoľko som na preteky cestoval s kamarátom, ktorý šiel na najdlhšiu trasu, tak som si musel privstať a 7:30 sme už parkovali v zázemí. Ako prvé sme sa teda išli odprezetnovať a takto skoro ráno všetko prebehlo rýchlo a bez zdržania. Neskôr som párkrát ešte šiel okolo prezentácie a žiadne rady som si nevšimol. Pri vstupe do areálu nechýbali stojany s dezinfekciou. Postupne sa objavovali aj známe tváre a parkovisko sa s pribúdajúcim časom zapĺňalo. Bol som pozrieť štart kamaráta na najdlhšej trati, následne som sa venoval už bežnému kolobehu príprav – jedlo, kontrola biku, „naloženie“ vreciek dresu, montáž čísla, príprava vody. Stihol som pozrieť aj štart ďalšej trasy a následne som už len absolvoval rozjazdenie a presun na svoj štart.

Štart a dobrý úvod

Napriek absencii VIP zóny sa bolo možné dobre zaradiť a každý sa na štarte teda postavil podľa očakávanej výkonnosti (aspoň by to tak malo byť). Pôvodne som nemal v pláne ísť úplne z prvého radu, ale nejak sa mi to podarilo. Na tejto trase som naposledy štartoval v r. 2016 a teda som presne netušil, aký čas očakávať, no vedel som, že bude potrebné ísť naplno od začiatku. Pred štartom dostávame ešte poučenie a upozornenie na možný stret s jazdcami z iných tratí.


Prichádza odpočet, vyrážame na trať a ja som z neznámeho dôvodu úplne vpredu . Pocitovo sa ide fajn, volím skôr kľudnejšie tempo pri presune po asfaltke, veď na pretekanie ešte bude čas. Pred Borinkou sa to ale začína už miešať, dokonca jeden pretekár jazdiaci vedľa mňa sa nechal mierne vytlačiť, kvôli čomu sme mali menší kontakt, no našťastie bez pádu. Nasleduje pravotočivá zákruta a o chvíľu už známa „panelka“, kde idem zo sedla, no jazdec predo mnou výrazne spomalí, musím ho obchádzať a následne sa znovu „rozbiehať“. V tejto chvíli sa je dobré udržať vpredu, ak chcete pomýšľať na dobrý výsledok. Pred vstupom do lesa zastavuje sprievodné vozidlo a nastáva „ostrý“ štart, aj keď pretekať sme už začali . Utvorila sa menšia skupina, kde sme boli asi 9-ti. Z tejto skupinky sa o chvíľku oddelila dvojica pretekárov, ktorá si išla ešte vyššie tempo.

Zanedlho prišiel krátky zjazd, kde ma mierne brzdil jazdec predo mnou, takže som ho predbehol hneď, ako to bolo možné. Na konci zjazdu odbočujeme doľava, musím si docvaknúť zvyšok, aby sme pokračovali znovu pokope. Mierne stúpanie som využil k zvýšeniu tempa, no neodhadol som trať (zmýlil som si úsek s iným, ktorý bol až neskôr) a tak ma nasledovný regulovčík no hlavne kopec prekvapili. Ocitám sa na konci skupinky, ku koncu stúpania počujem od pretekára za sebou, že bude rovina, nech docvaknem medzeru. Takže sa pripriem a znovu sme všetci pokope. Občas prestriedame, ale spolupráca nie je ukážková – dal by sa tu získať aj väčší náskok. Takto pokračujeme až do prvého dlhšieho zjazdu na cca 14. km.

Problémy ale aj zmeny k lepšiemu

Mal som naplánované, kedy cca si dám gél, no kvôli rýchlemu tempu som to nestihol, takže ho dávam po zjazde na krátkej rovine, za ktorou nás čaká v podstate najťažšie stúpanie na tejto trase. Práve tu sa stále ide dosť vysoké tempo a ja strácam kontakt so zvyškom skupiny a musím si vystúpiť. Možno by som zvládol na to ešte chvíľu tlačiť, ale neskôr by sa mi to vrátilo, preto volím radšej svoje vlastné tempo a idem sám. Na konci stúpania sa nachádza prvá občerstvovačka, kde samozrejme nestojím a rovno sa púšťam do zjazdu. Nasledujú singláče, ktoré sa jazdili vždy, no čakala nás tu aj zmena na trati, kde bol pridaný nový singel a vynechanie krátkeho asfaltového úseku, čo je pri MTB maratóne vždy plus.


Keďže som šiel sám, tak som zrejme aj mierne zvoľnil, takže ma dobiehajú dvaja súperi, ktorých sa aktuálne nedokážem chytiť. Pokračujem si po svojom a opätovne sa „rozbieham“ až na ceste, kde sa nachádzajú jazdci z najkratšej trasy, ktorých postupne predbieham. Tento úsek som poznal a mal som zafixované, že sa už len stačí dostať na Biely kríž a už bude dobre. V stúpaní po singláči na Biely kríž bolo viac jazdcov z kratšej trasy, ale ani raz nebol problém ich bezpečne obehnúť. Priamo na Bielom kríži bola ďalšia občerstvovačka, ktorá bola v čase môjho prejazdu dosť vyťažená a mne nič nechýbalo, takže som nestál. Určite ale bola zásobená všetkým potrebným pre jazdcov, ktorí ju využili. Hneď za ňou nasledoval krátky zjazd a prudší výšľap, o ktorom viem a preto rovno radím ľahký a dávam ho v sedle. O chvíľu prichádzame k bodu, kde sa delia trasy a ja odbočujem tentokrát doľava a smerujem do záveru.

Do cieľa

Záverečná rovinatejšia časť nemala konca, no vedel som, že zvoľniť nemôžem a snažil som sa stále držať čo najvyššie tempo v rámci mojich možností. V tejto časti stále dobieham pomalších jazdcov z kratšej trasy a úspešne všetkým hlásim stranu, z ktorej ich obehnem. Pri pohľade na hodinky a zostávajúcu vzdialenosť necelých 5 km do cieľa som si povedal, že to dám už bez gélu, no kvôli kŕčom som musel ešte siahnuť po magnéziu. Keď ma odkláňa regulovčík doprava, viem, že je to už úplný záver. Tesne pred záverečným zjazdom mám pred sebou ešte troch jazdcov z kratšej trasy, tak pridám a poprosím ich, aby ma pustili pred seba. Dvaja tak urobia, jeden však začal zjazdovať, ale ten ma nezdržoval, šiel dobre až do chvíle, kým sme nedobehli menšieho chlapca. Za sebou som niekoho počul, no neobzeral som sa a sústredil sa na to, čo sa deje predo mnou. Jazdec z kratšej trasy obieha chlapca pri prvej príležitosti, no ja musím ísť za ním, keďže ho nechcem ohroziť a bola tam len jedna stopa. Pri ďalšej príležitosti predbehnutia kričím chlapcovi, že ho obehnem z pravej strany, volím horšiu stopu, no bezpečne predbieham a valím ďalej záverečným zjazdom.


Na konci ma čaká ešte prejazd cez potok, ktorý bol tento rok bezpečnejší - hladina bola nižšia oproti minulému roku. Za ním si pribrzdím do zákruty, kde je šotolina, nakoľko som tam už raz ľahol a pri prejazde záverečnými prekážkami ešte obieham pár jazdcov kratšej trasy. Po prejazde cieľom počujem ako zahlásia, že som dorazil ako druhý v kategórii, čo ma prekvapilo a zároveň potešilo. Presúvam sa k vode, kde stretávam súperov vrátane víťaza mojej kategórie, prehodíme pár slov, čochvíľa dorazí aj tretí a zisťujem, že v poslednom zjazde bol za mnou práve on, kým nás nezdržal spomenutý chlapec.

Po dojazde

Nasledujú štandardné úkony po dojazde, ako umytie bicykla, vyjazdenie sa, presun k autu a sprcha. Na umývanie bicyklov bolo pripravených až 16 Cyklostar boxov a následne si bolo možné bicykel odložiť v úschovni.


Medzitým dorazil do cieľa aj kamarát a po návrate zo sprchy sa ideme teda najesť a keďže sa zadarila aj „bedňa“, tak musíme zostať do konca. V zázemí sa nachádzali rôzne stánky, takže človek si mal čo popozerať a spríjemniť si čakanie na vyhlasovanie, ktoré bolo naplánované na 16-tu. To prebiehalo bez problémov, no o niečo dlhšie, nakoľko je tu viacej kategórií a trás. V rámci vyhlasovania 42 km trate som započul info, že kolegyňa Denisa skončila na peknom 3-ťom mieste vo svojej kategórii, takže MTBIKER mal zastúpenie na „bedni“ aj v ženskom podaní a bola to teda pre nás úspešná sobota. Po vyhlásení víťazov ešte nasledovala tombola, v ktorej bol hlavnou cenou bicykel. Akonáhle aj ten našiel majiteľa, tak sa väčšina pobrala domov vrátane nás, nakoľko bola pred nami dlhšia cesta.

Záverečné hodnotenie

Môj pôvodný plán - udržať sa prvej skupiny, sa mi síce splniť nepodarilo, ale celkovo som bol spokojný, forma sa pomaličky zlepšuje a výsledok len prekvapil. Z celkového počtu pretekárov 534 dorazilo úspešne do cieľa 512. Podmienky boli veľmi dobré, nebolo extrémne teplo, žiadne blato, skôr sucho a prach.


Každému však vyhovuje niečo iné, ale dovolím si tvrdiť, že podmienky boli tento rok v Stupave takmer ideálne. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze a to, ako som si počínal ja, si môžete pozrieť na zázname zo Stravy.

Jedná sa o rýchlu trať, menej náročnú a je teda určite vhodná pre každého bikera. Podľa výkonnosti si môže následne každý zvoliť vzdialenosť, ktorú absolvuje. Organizátori sa popasovali s neľahkou úlohou veľmi dobre, podujatie si udržalo svoj vysoko nasadený štandard a určite sa rád zúčastním aj o rok. Bola to príjemne strávená sobota, napriek skorému budíčku .

Zdroj fotografií: FaxCopy Pro a autor článku