Saganovi stávka na britskú kartu nevyšla, je sklamaný

Slovensko zažíva vďaka výsledkom Petra Sagana cyklistický boom, v sobotu mnohí sledovali jeho úsilie na olympijskej trati v Londýne. V pretekoch s hromadným štartom patril Sagan k favoritom. Keďže bol jediným zástupcom SR v štartovom poli, rozhodol sa pre jednoznačnú taktiku. Sústredil sa na Britov a Nemcov a čakal, čo urobia oni. Svoje úlohy však napokon favorizované krajiny nedotiahli do úspešného konca.

Dvadsaťdvaročného Žilinčana klasifikovali v cieli na 34. mieste s mankom 40 sekúnd na víťazného Kazacha Alexandra Vinokurova. Saganovi sa napriek výsledku, ktorý zaostal za očakávaniami, išlo dobre, jeho výkon bol stopercentný.

"Na olympijských hrách sú to zvláštne preteky, keďže tímy nemajú taký počet pretekárov ako obvykle a nemôžu dostatočne ťahať. Myslel som si, že skupina vpredu neudrží svoje tempo a všetko sa zíde späť v hlavnom peletóne. Videl som síce, že súperi nastupovali, ale do cieľa bolo vtedy poriadne ďaleko. Napokon moja stávka na Britov nevyšla. Keď som videl, ako od štartu ťahajú, tak som im veľmi veril. Ani som sa nepokúšal ísť do úniku, stavil som všetko na jednu kartu a záverečný šprint. Dnes sa to asi inak ani nedalo, nemohol som plytvať silami všetkými smermi. Žiaľ, nevyšlo to," povedal po pretekoch Peter Sagan.

O osude sobotňajších pretekov sa rozhodovalo 100 km pred cieľom. Postupne odchádzali z pelotónu viacerí jazdci, napokon sa vyformovala vpredu 30-členná skupina so zástupcami silných krajín a známymi menami. Taliani, Belgičania, Holanďania či Francúzi stratili záujem ťahať pelotón a Briti s Nemcami nedokázali už manko, ktoré sa ustálilo na minúte, zlikvidovať.

"Z pelotónu odišla silná a početná skupina. Nemci i Angličania mali napokon málo jazdcov, aby to dokázali doraziť. Zavesil som sa na Cavendisha, nebolo to zlé rozhodnutie, ale Briti boli napokon vzadu a chýbali vpredu. Cítil som sa dnes dobre, škoda len, že som sa nedostal do úniku. Posledných 20 km, keď mali súperi náskok 50 sekúnd, som už vedel, že sa naše snaženie nepodarí. Sú to preteky, nedá sa byť v nich všade. Nemyslím si, že by to Briti pretaktizovali. Preteky mali 250 km a vo štvorici ťahať pre Cavendisha to nezvládli. Inak by preteky vyzerali, ak by odišlo deväť - desať ľudí," uviedol cyklista tímu Liquigas-Cannondale.

Dvadsaťdvaročný Sagan bol po pretekoch sklamaný, na tvári sa mu dal vyčítať aj hnev. V slovenskom drese bol však osamotený, kolega v tíme mu chýbal. Ak by boli podľa neho v pelotóne viacerí slovenskí cyklisti, preteky sa mohli vyvíjať inak. "Niekto z mojich krajanov by mohol odísť. Ja by som sa nevybíjal, veď by sme mali Slováka vpredu. Potom by som bol pokojnejší. Nedá sa však byť všade," poznamenal víťaz prestížnej bodovacej súťaže na tohtoročnej Tour de France.

V sobotu ho popri trati povzbudzovali desiatky, možno stovky Slovákov. V Londýne pri dojazde do cieľa nechýbali ani jeho rodičia. Podporu od fanúšikov cyklista vnímal. Z olympijských hier si do budúcnosti zoberie poučenie. "Bola to moja prvá olympiáda. Sú to zvláštne preteky, ide sa jeden deň, tímy majú málo jazdcov a je to tak trochu aj o náhode. Ak by sa preteky opakovali, asi by som spravil opäť to isté. Po vojne je však každý generálom. Ak by som mal urobiť niečo inak, išiel by som do úniku. Vyhrať olympiádu je veľká vec, ale pre cyklistov je Tour de France viac. Je to tu skôr o strese a náhode," dodal Peter Sagan.

Saganovu mamu Helenu teší, že jej syn prišiel zdravý
Cyklista Peter Sagan v sobotných cestných pretekoch s hromadným štartom na Hrách XXX. olympiády v Londýne nenaplnil očakávania fanúšikov a ani svoje vlastné. Prvá slovenská medailová nádej zhasla, jediný cyklista z krajiny pod Tatrami prišiel do cieľa v strede hlavnej skupiny na 34. pozícii.

„Vyšlo to tak ako to vyšlo, ale sme radi, že prišiel do cieľa zdravý, nedolámaný, celý. Či sú spokojní aj fanúšikovia, to už je na nich. Určite to však preňho nie je prehra,“ uviedla po pretekoch jeho mama Helena Saganová, ktorá mala možnosť vidieť dojazd do cieľa pretekov priamo v ich dejisku.

Azda nikto nedokáže vidieť do človeka viac ako práve jeho mama. „Videla som na ňom, že je veľmi unavený a sklamaný. Určite čakal lepší výsledok. Bol však ako sám vojak v poli, bolo to preňho nesmierne náročné. Po tých všetkých pretekoch na Tour de France, ale aj potom v Holandsku, je už skutočne vyšťavený. A už v nedeľu letí do Talianska na ďalšie preteky,“ pokračovala mama v súčasnosti najlepšieho slovenského cyklistu.

Priznala, že jej syn je veľmi ctižiadostivý. Práve to ho neustále ženie k ďalším úspechom. Ako sa však vyrovnáva s neúspechmi, aké musel stráviť v sobotu v britskej metropole? „Ja by som mu, samozrejme, priala, aby vyhral. Ten stres, čo je teraz7 v ňom, musí však prekonať sám. Keby som mohla, určite mu pomôžem, veď ktorá mama by nepomohla svojmu synovi. Možno mu to bude trvať dvadsaťštyri hodín, možno dlhšie, maximálne však do ďalších pretekov,“ neskrývala Helena Saganová, že svojho syna dokonale pozná a vie, ako sa najlepšie vylieči z aj psychických „boľačiek“.

Za jednu z príčin neúspechu svojho syna považovala skutočnosť, že nemal v Londýne vytvorené podmienky zodpovedajúce očakávaniam verejnosti a náročnosti programu, ktorý ho čakal. „V piatok bolo slávnostné otvorenie olympiády. On potreboval pokoj, poriadne sa vyspať. O tretej sa však zobudil, keď prichádzali ľudia z ceremoniálu a už do rána nezaspal. To len zvýšilo jeho stres,“ vysvetľovala.

Na rozdiel od svojho syna ona si otvárací ceremoniál vychutnala priamo na tribúne Olympijského štadióna. „V Londýne som už od utorka. Ja som tu vôbec prvýkrát, chcela som vidieť toho, čo najviac. Mám zo všetkého obrovské zážitky. Som veľmi rada, že som sa sem dostala. Celkovo mám príjemné pocity, pretože mám dobrých priateľov, ktorí ma sprevádzali. Otvárací ceremoniál bol krásny, prekrásny, ale trvalo to veľmi dlho. Program ma uchvátil. Mám veľký zážitok, som rada, že som to mohla vidieť na vlastné oči,“ prezradila mama Petra Sagana.

Dojazd pretekov chcela vidieť naživo, aby mohla aj ona povzbudzovaním pomôcť svojmu synovi pri dojazde. „Mali sme tam veľmi veľa fanúšikov. My sme síce mali lístky na tribúnu, ale vôbec sme sa tam nedostali, pretože tam bolo toľko ľudí, že ani nemalo zmysel sa tam tlačiť. A to do konca pretekov ostávalo ešte najmenej dve hodiny. Dovtedy sme preteky pozerali spolu s pánom prezidentom v Slovenskom dome v televízii. Potom sa tam však objavili takí dobrí ľudia z východu Slovenska, tí nám urobili špalier a dostali sme sa až tristo metrov pred cieľ. Tam to žilo Slovákmi, mali vlajky, rapkáče. Bol to úžasný pocit, nádherný zážitok,“ optimisticky uzavrela Helena Saganová.