Stupava Trophy 2013

Už dva razy tento rok som prechádzal Bratislavou na preteky do Rakúska. Do tretice ale nejdem smerom na Viedeň a mierim do neďalekej Stupavy, kde sa koná podujatie s názvom Stupava MTB Trophy. Mojim pôvodným cieľom je kombinácia bikového maratónu a behu avšak nakoniec to skončilo predsa len trochu inak...

Bez urážky, ale Bratislava je pekná placka a tak trať s dĺžkou 105 km musí tých 3000 m stúpania niekde nazbierať. Letmý pohľad na profil a je mi hneď jasné, že toto pre mňa nebude. Dva relatívne dlhšie kopce a inak neustále hore a dole. Ako sa ale hovorí, zmena je život " title=" Láka ma kombinácia so 17 km behom, ktorý sa koná na druhý deň v nedeľu. Tento rok odbehané síce nemám skoro nič, ale absolvoval som už nejaký ten bežecký maratón a tak si vravím, že to nejako prebojujem. Navyše by sa malo ísť po rôznych chodníčkoch, čo sa mi tiež pozdáva.

Do dejiska prichádzam v sobotu skoro ráno, dnes pre zmenu sólo. Už teraz je neskutočné teplo, čo som počúval v rádiu tak prišla nejaká vlna afrického vzduchu. Teploty by sa mali vyšplhať až niekde ku 36 C.


Registrácia bez problémov, ešte sa poriadne namazať proti slnku a môžem vyraziť na štart. Stretávam známe tváre, celkovo je nás ale na dlhej dosť málo. Odhadom tak 70 kusov. Všetky tie masy mieria na kratšie „distancie“. Cítim sa naozaj fajne, a tak sa staviam dopredu. Na poslednú chvíľu prichádza aj Karel Hartl a následne oznamujem chalanom, že dnes je prvé miesto už žiaľ obsadené " title="
Tak poďme teda. Tesne pred štartom pokropili úvodné metre trate hasiči aby sa neprášilo. Prišlo mi to trochu zvláštne . Síce sa neprášilo ale zase sme sa zbytočne zafŕkali keďže to bola asi jediná voda na celej trati. Po rovine je ešte pokoj zbraní, všetko začína hneď v prvom stúpaní. Zo začiatku mi ide super, ale asi len prvých 5 min " title=" Zrazu strácam ťah a musím zvoľniť. V nohách nemám vôbec silu a kadenciou to nestíham utočiť. Kratšia pracovná doba v kombinácii s parádnym počasím cez týždeň mi nedovolili trochu si oddýchnuť a teraz za to platím. Okolo mňa sa valia ostatní a ja môžem akurát tak hltať ten prach za ich kolesami. Snáď sa rozbehnem neskôr. Prvé km vedú po naozaj rýchlych a širokých cestičkách kde skupinky majú výhodu. Škoda, že mi všetci zdrhli v úvode. Skúšam si nájsť nejaký ten rytmus ale nedarí sa mi. Celkom zaujímavé pretože práve tento profil by mi mal ako ťažšiemu jazdcovi vyhovovať. Založiť a rúbať čo to dá. Mne sa ale najlepšie ide v strmých stúpaniach aké bolo napríklad to na Kamzík. Prechádzam popod lanovku. V Bratislave majú lanovku? Až potom si spomeniem, že vlastne áno " title=" Za bufetom nasleduje naozaj pekná a dlhá pasáž po rýchlom singletracku. Skutočne parádne jazdenie.


Medzitým sa zozadu na mňa doťahuje Root. Proti mne vyzerá svieži a poriadne pri chuti. Trochu ho podozrievam či si niečo „nezobol“ " title=" Vraví niečo o tom, že konečne poctivo maká už od novembra ale mňa neoklame " title="
Začína byť neznesiteľne teplo. Už po 2 hodinách som zježený ako dikobraz. Na Súľovskom bolo tiež teplo a mal som podobné stavy ale len na chvíľu. Tu sa toho už nedokážem zbaviť. Už mi nejde ani jedlo a pitie do seba lejem tiež doslova nasilu. Priznám sa, že v stúpaní po rozpálenom asfalte na Biely Kríž som mal vážne chuť to zabaliť. A neskôr tiež. A nielen raz " title=" Potom si vravím, že by bola škoda nepozrieť si celú trať, veď určite ešte bude veľa pekných úsekov. Takže si pekne zvoľňujem nech sa telo spamätá a takto ukrajujem ďalšie kilometre. Našťastie je celá trať z 80 % vedená lesom.

Na otvorených úsekoch mi to až neuveriteľne pripomína africký Cápe Epik. Nevravím, že som na ňom bol osobne, mám ale naštudované videá z youtube " title=" Krajina je skoro ako savana, všade sa dvíhajú oblaky prachu, rýchla trať a o teplote ani nehovorím. Akurát antilopy a slony nevidím.

V jednom mieste, už si nepamätám kde presne to bolo, obieham Roota ktorý sa babre s prázdnym zadným kolesom. Je trochu nahnevaný, dnes mu evidentne šlo na parádu. Kopec na Pezinskú Babu je tiež celkom výživný a na bufete si lejem vodu za krk. Vlastne počas celého preteku sa z jednej fľaše oblievam a z druhej pijem. V zjazdoch si naopak užívam, na tom prachu to ide všade pekelne rýchlo. A čím rýchlejšie, tým chladnejšie " title="

Niektoré úseky sú mi známe zo Svätojurského maratónu, trate sa celkom dosť prelínajú. Na hrebeni sa mi ale podarí zbehnúť. Nebola to chyba značenia, skôr moja nepozornosť (fáboriek tam bolo dosť). Sledoval som jazdca predo mnou a nedíval sa. Zrazu je všade akosi veľa papekov a evidentne tadeto neprešlo veľa bikerov. Keď vidím ako ide naproti jazdec s čiernym číslom tak mi hneď jasné. Ach, dokelu...tak pekne do kopca späť na hrebeň. Paradoxne po tomto spestrení sa mi celkom rozbiehajú nohy a prebúdzam svoj diesel. Škoda, že je už 75-ty kilometer " title="
Za Lozornom ma upozorňuje regulovčík, že bude dlhší kopec. Trochu si to pamätám spred 2 rokov aj keď vtedy bola trať o čosi kratšia. Na nekonečnú asfaltku pred Košariskami sa ale tak ľahko zabudnúť nedá. Hrozná „morálovka“ keď vidíte na kilometer pred seba. Za bufetom čakajú tiež povestné chuťovky. Strecha do hora, zjazd, znova strecha, zjazd a takto dokola. Nemá to konca kraja.

Ale to úplne najlepšie samozrejme na záver. V dedine Borinka nás z asfaltky vyháňajú do skutočného pekla. Otvorená lúka a priamo do neba, záver v diaľke po kamenistej zvážnici. Plazím sa na gašpara v tom úpeku a preklínam toho kto vymyslel tento bonus " title=" Jazdci z kratších trás naokolo do jedného tlačia, mne sa podarí prebojovať až hore v sedle. Aj keď na pešo by to bolo asi rovnako rýchlo. Posledné úseky vedú po peknom technickom trialy. Síce mám nakúpené ale aj tak si ho užívam. Menší jump na terénnej vlne ma vypľuje priamo pred cieľovou rovinkou. Finish. Nakoniec za 5:38 hod na 18. mieste. Na dnes mi naozaj stačilo. Mám pocit, že na trati som bol celý deň " title=" Pomaličky sa presúvam k umývaniu bikov ale hadicu používam skôr na seba ako na ten bike...


Tohtoročnej Stupava Trophy sa zúčastnilo 1106 pretekárov z 15 krajín. V porovnaní s minulým rokom tak pribudlo 5 krajín. Samotného MTB maratónu sa zúčastnilo 725 štartujúcich, bežeckú časť absolvovalo 110 bežcov. 41 odvážlivcov absolvovalo kompletnú víkendovú kombináciu MTB + BEH. Zvyšok štartového poľa tvorili detské kategórie.

Víťazom MTB maratónu sa stal už tradične Karel Hartl v čase 4:39 hod. Dlhú trať dokončili nakoniec 2 baby, najrýchlejšia Kristína Koscová za 6:59 hod.

Rád by som tiež vyjadril pochvalu na stranu organizátorov. Zobrali si k slovu pripomienky z minulých rokov a bolo vidno, že sa skutočne snažia pripraviť podujatie na úrovni. Myslím, že sa podarilo. Taktiež trať maximálne využíva mieste možnosti a nechýbali ani skutočne parádne a jazdivé pasáže po singletrackoch. A ako to nakoniec dopadlo s mojím nedeľným behom? Ten mal totiž štart až na pravé poludnie. Dnešné saunovanie nahlodalo moje plány ale keď som kukol predpoveď s ďalším otepľovaním až k 40 C tak som sklopil uši, zbalil kufre, zapol klímu a utekal späť ku nám do Žiliny " title=" Nabudúce mi to snáď konečne vyjde...

Kompletnú fotogalériu zo Stupava Trophy 2013 nájdete na hviezda.faxcopy.sk
[Foto v článku: hviezda.faxcopy.sk]