Vápenná v Malých Karpatoch - hľadanie zimy

Po vydatne korenistej bajkovej strede mi v hlave vyskočila myšlienka, že pokiaľ tam hore ešte nejaký ten sneh je, čo tak mať v kapse všetky tri najvyššie vrcholy Malých Karpát dosiahnuté na bajku v priebehu 6 dní?

Sobota 8.2.2014 - Vápenná (752 m.n.m. )
Ani som nemusel nad tým rozmýšľať a bolo to nad slnko jasné. Kamošovi, s ktorým som mal pôvodne v nedeľu ísť na Vysokú, dlžím výlet a keď bude prijateľne, ideme na Vápennú, známu aj pod názvom Roštún.


Už druhý raz tento týždeň idem na výlet po nočnej, ale tentokrát sa trocha prespím. Dám mu necelé tri hodinky spánku a vyrážame... Teploty od stredy boli len plusové a tak očakávam menšiu várku snehu. A dúfam, že ho tam hore ešte bude...

Parkujeme v Plaveckom Podhradía a pri vykladaní vecí z auta zisťujem, že cyklistické boty aj s teplými ponožkami som nechal položené na elektrickej skrinke doma pred garážou!!!
Ajajajaaaj.... hlava sprostá!
No, dnes to bude veru zaujímavé v tých teniskách...


A tak s myšlienkami na to, aby mi ešte k tomu niekto tie boty neukradol ( nie je to totiž garáž za bránou na dome ) stúpame po žltej nahor. Snehu pomaličky pribúda, stretávame známeho z práce a pýtam sa, či je hore veľa snehu. Zasmeje sa, že hej!
Znova sa pozriem dole na svoje tenisky a hovorím si aký som truľo. Cesta na vrchol má takmer 5 kilometrov a výškových cez 500m, sneh je úplne mokrý a ťažký a približne v polovici stúpania mám už boty premočené. Rozhodujem sa vykonať môj plán a opatrenie pre prípad krízy!
Obúvam si náhradné suché ponožky, na to pretiahnem igelitové sáčky, hore to omotám lepiacou páskou aj cez sáčky aj okolo ponožky, aby neskĺzavali a na to natiahnem mokré ponožky. Noha je v suchu. Bude sa trochu viac potiť, ale lepšie ako mokré ponožky.


Počasie je nádherné, modrá obloha a svit slnka. Hore pod vrcholom dostávam slová uznania od dvoch protiidúcich dám turistiek za to, že sa sem trepem s bajkom " title=" Slovo trepem je správne, lebo dnes to bude hlavne o tom. Viem už, že dnes sa veľmi nepovozím...


Na samotnom vrchole Vápennej je nám dopriate asi 10 minút kochať sa slnečnou vyhliadkou. Než stihneme všetko nafotiť, vydatne dujúci vietor vyfúkal hmlu zospodu nahor, obloha sa zatiahla a už sa neroztiahla. RÝCHLOSŤ TEJTO PREMENY VSKUTKU NEVÍDANÁ !


A tak nám ostali len hmla, tuny mokrého snehu a cesta nadol. Svoje vozítko si často tlačím aj dole kopcom, prípadne ťahám pomedzi skaly, občas zafrflem, ale už to beriem ako nutnosť pre dokončenie toho, čo som si začal. Bajkovačka sa dnes nekoná, po 14 kilometroch sme u auta a ja sa najviac teším na teplé ponožky, ktoré ma ale čakajú až doma...

Malokarpatský bajkový trojboj je zárez, ktorý mi zostane nadlho vrytý v srdci, nožky mám už v teple a v duši ma hrejú biele vrcholky našich hôr...

Poznámka redakcie:
Vlado počas jedného týždňa spravil tri pekné výlety v Malých Karpatoch.
V pondelok Vysokú 754 m.n.m., stredu Záruby (768 m.n.m.) a v sobotu práve predstavenú Vápennú (752 m n. m).