Klasické Malokarpatské Cross Country

Po zime, plnej nosenia bajku v snehových závejoch a celodenných výletov po západnom Slovensku, som dostal chuť na také to klasické nenáročné cross country, kde výškové kilometre nie sú dôležité, ale dostať sa z bodu A do bodu B najzmysluplnejšou trasou a poprípade stihnúť vlak naspäť domov.

Táto trasa je vhodná pre partie gastro-bajkerov, a vyznávačov Tour de Šenky jazdného štýlu, keďže pozdĺž celej trasy nebudete ani raz ďalej od najbližšej krčmy ako 20 minút jazdy. Nahánači výškových km budú sklamaní.
Začiatok je v Kučišdorfe, mieste tiež známom ako Zumberg, kúsok od Pezinka v smere na Babu. Mapu som vyklikal na cykloserveri pre prípadných záujemcov. Začiatok vedie po neznačenej lesnej ceste až po Zbojnícke. Je to cesta s príjemným sklonom bez strmých úsekov a nutnosti tlačiť.


Zo Zbojníckeho nasleduje najjednoduchší zjazd v celých Karpatoch, ktorý sa dá ísť aj so zavretými očami, ktorý ústi na asfaltke ku hvezdárni. Prechádzam cez Zochovú chatu, ale na prestávku je ešte skoro, preto rovno pokračujem na Červený Kameň.

Modranský turistický spolok je známy svojou inovatívnosťou, momentálne skúšajú nové vertikálne značenie na horizontálnych porastoch.


Červený Kameň je prvý checkpoint pre odpočinok. Pod kopcom v poslednom stúpaní po ľavej ruke je krčma Red Rock 55. Keďže som išiel individualistický štýl, zakotvil som až v zámockej záhrade. Niečo som pojedol, popil a aj pospal. Po asi hodinovom šlófiku ma ale našťastie zobudil dvorný záhradník.


Z Červeného Kameňa do Častej, cez Doľany na horáreň Zabité to nie je žiadna veda, stále asfalt. Zvykol som si tadiaľ ale chodievať, pretože hrebeň v smere Čermák-Hubalová-obora-Sklena Huta-Klokoč-Mon Repos som sa za ostatnú dobu dosť ojedol.
Na Zabitom je prameň, kde sa určite oplatí osviežiť. Problém ale môže byť, keď teta horárova napúšťa vaňu alebo ujo horár polieva záhradu, vtedy prameň netečie a treba počkať. Presne toto sa mi prihodilo minulý rok, ale po chvíľke čakania, voda začala tiecť, možno si ma niekto v horárni všimol a pustil kohútik. Neviem, ako to presne funguje, možno je tam fotobunka, pokojne napíšte do komentárov, či je ten prameň naozaj regulovaný, alebo to bola len nejaká zhoda náhod.


Na Zabitom, okrem studničky, je aj signál, takže Vám pokojne môže zavolať kamarát, ktorý je práve v Štúrove pred domom slávnej tety z krimi novín na jojke, ktorá od šiestej rána do desiatej večer púšťa svojim susedom operu. Ako hovoríme my mladí – zabil. Pobavený po kultúrnej vložke vyťahujem bajk z rigolu späť na dráhu. Kvalita asfaltu, že ani Švajčiarsko by sa nemuselo hanbiť, a vydávam sa po nej ešte pár metrov hore kopcom na odbočku modrej turistickej značky.
Modrá značka do revolúciou neohrozeného a trošku prispatého, ale o to romantickejšieho Majdanu je veľká pohoda bez prekvapení. Na záver sa dolina pekne roztvorí a výhľad na Lošonec a okolie stojí za zastávku s účelom kochania sa.


Z Majdanu trasa ďalej pokračuje po asfalte do Lošonca a cez les po zelenej značke na Jahodník. Z kultúrnych pamiatok v Lošonci stojí za zmienku Kaviareň u Kováčov – skvelá terasa, oplatí sa zastaviť na pivo. Z Lošonca na Jahodník je to iba 10 minút na bajku, ale je to dosť času, aby Vám po pive vyhladlo. Našťastie príchod na Jahodník je strategicky vymyslený pred reštauráciu, ktorá neviem ako sa volá, ale jedol som tam už viackrát (cena = výkon). Čo je dôležitejšie, majú terasu, takže oči stále na bajku, taktiež odporúčam.
Po obednej pauze sa vydávam ďalej po žltej značke, okolo jaskyne Driny na Vlčiareň. Úsek je to pekný. Užívam si pekný deň. Stretávam tri pekné mladé ženy. Rozhodne jeden z najkrajších úsekov. Z Vlčiarne sa treba vydať krížom cez lúku, prekrižovať lesnú cestu a vydať sa smerom hore po neznačenej kamenistej ceste. Dostať sa na Čertov žľab vo výške skoro pekelných 555 m.n m. trvá asi 20 minút.
Na Čertovom žľabe som zabudol na tri pekné mladé ženy, pretože to, čo bude nasledovať je pravý highlight tohto výletu. Modrá značka zo žľabu v smere na Brezinky cez sedlo pod Zárubami je dobrá z obidvoch strán. Z mojej strany na sedlo treba potlačiť asi 10 minút, ale vôbec mi to neprekáža, tak je to krásny úsek. Cestou dole zo sedla stretávam lokálneho trailbuildera pri práci. Poznáme sa zo stavby Trailu Biely Kríž. Postojím. Pokecám. Snažil som sa ten modrý singel pofotiť ale, to je naozaj úsek, ktorý treba zajazdiť a presvedčiť sa.

Z Breziniek na vodnú nádrž Buková choďte po asfalte, je tam aj žltá značka cez les/kríky/lúku, ale je to shit, kde sa len zamotáte. Vlastná skúsenosť z detstva, odvtedy sa tomuto úseku vyhýbam ako čert krížu.


Z vodnej nádrže Buková som išiel po modrej turistickej značke v smere na Rozbehy. Nebudem Vám klamať, prvá polovica je cykloturistika, kde treba bajk tlačiť. Išiel som tam len preto, lebo je to jediný úsek, kde som ešte nebol. Je tam jeden celkom schopný výhľad, inak tam ani nie je prečo jazdiť.


Potom nasledovali obligátne kreatívne fotečky pri veterných elektrárňach a „výšľap“ na ostentatívnu rozhľadňu nad Rozbehmi. Nejako mi ušla jej pointa, jednak ma asi tak 10 metrov a ten výhľad celkom múka... no neviem, čo tým bolo sledované. Ale parkovanie pre bajky tam majú priam ukážkové.


Finále dnešného chilloutového výjazdu je tvorené žltou značkou v smere na Jablonicu. Jazdivá lesná cesta a tým aj celá žltá značka je ale za plotom. Čumím jak puk. Nová žltá značka vedie popri plote. Smutný príbeh, nepohodlný pojazd, ale kvôli posledným pár sto metrom zjazdu cez hladkú lúku sa to celé oplatí absolvovať.


Čakanie na vlak trávim na kopci nad Jablonicou dojedaním zásob. Mal som rezervu asi 20 minút, lepšie ako stráviť tento čas na stanici v Cerovej. Stanica je možno aj silné slovo, je tam totižto len perón. Na peróne ešte konárom z agátu čistím bajk. Konár z agátu sa ukázal ako zlá voľba. Alibisticky si hovorím, že ten defekt som dostal niekde na kopci, ale objektívnejší variant je, že som si ho spravil sám tŕňom pri očiste. Našťastie mám samolepiace duše, dofúkam a ide sa ďalej – nabudúce by to chcelo už niečo náročnejšie.

http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=145434