Reportáž: Bikemaraton Drásal České spořitelny

Josef Drásal bol najvyšší človek, ktorý podľa dochovaných údajov kedy žil v českých zemiach. Narodil sa v chudobnej rodine brúsiča ihiel Johanna Drásala a jeho manželky Magdalény. Narástol do výšky 242 cm a podľa neho je pomenovaný jeden z najkultovejších českých maratónov, Bikemaraton Drásal České spořitelny, ktorý si pripísal v sobotu v Holešove už svoj 21. ročník. Organizátori vymysleli tento rok aj jednu novinku pre vyznávačov extrémnych zážitkov, ktorou je trať dlhá 175 km s prevýšením 5088 metrov s príznačným názvom - Obr Drásal.

Obľúbenosť tohto maratónu u našich západných susedov potvrdzuje každoročná vysoká účasť. Tento rok si cestu pod Hostýnske vrchy našlo viac ako 1800 bajkerov.
Zázemie maratónu je umiestnené v krásnej zámockej záhrade ranobarokového zámku v Holešove. O kompletný servis sa starajú organizátori série Kolo pro život, do ktorej Drásal patrí od jej začiatku v roku 2000. K dispozícii je komplexné depo Kooperativy, kde funguje umývanie bajkov, sprchy, úschovňa bajkov a servis. Odpočinkovú Modrú zónu s jedálňou a kaviarňou zabezpečuje Česká spořitelna. Štrnásťročné skúsenosti organizátorov Kola pro život sa jednoznačne podpisujú pod skvelé zabezpečenie pretekov tejto série.


Práve extrémny Obr bol hlavným dôvodom, prečo som sa tento rok zúčastnil Drásala aj ja. Do Holešova som sa vydal už v piatok, keďže prezentácia na Obra sa konala len v piatok. Prezentácia sa zaobišla bez čakania a štartové číslo mi vydal dokonca „otec“ Obr Drásala, skvelý český bajker a víťaz Crocodile Trophy alebo Iron bike, Ondřej Fojtík. Štart najdlhšej trasy bol naplánovaný na 5:30, čo znamenalo krutý budíček už o pol piatej. Pod štartovým oblúkom som sa stretol s kamarátom Martinom (Imroman). Po štarte, ktorý sa zaobišiel pre pokojný spánok miestnych obyvateľov bez tradičného výstrelu z dela sme sa vydali zdolávať úvodné kilometre spolu. Na začiatku som mal nohy trochu stuhnuté, rozbiehal som sa len pomaly a Martin mi v prvom kopci ušiel. Postupne som sa ale dostal do tempa a asi po 30 kilometroch pri prudkom stúpaní na Kelčský Javorník som Martina zbadal kúsok predo mnou. Klobúk dole pred dvoma borcami, ktorí Kelčšký Javorník zdolali v sedle.
Z Kelčského Javorníka nasledoval dlhý zjazd a v nasledovnom stúpaní som konečne dostihol aj Martina spolu so skupinou asi 6 bajkerov. Nasledujúce kilometre sme pokračovali spolu vo väčšej skupine, ktorá sa ale postupne zmenšovala až sme nakoniec ostali len vo dvojici s Martinom. Napriek pribúdajúcim kilometrom mi nohy išli celkom svižne. Horšie na tom boli ruky, ktoré v každom náročnejšom zjazde dostávali celkom kvalitne zabrať. Okrem výborného zabezpečenia musím vyzdvihnúť aj skvelých fanúšikov pri trati, ktorí hlasitým povzbudzovaním hnali vpred každého „Obra“.


V nájazde do druhého okruhu sme začali predbiehať borcov z „krátkej“ 115 km trate. Aj od nich sa nám dostávali povzbudzujúce, priam až obdivné slová, teda, ak sa výroky typu: „To jsou tí zelení blázni...“ za také dajú považovať " title=" . Zhruba na 125. kilometri Martina chytila menšia kríza, musel sa zdržať viac na občerstvovačke, a tak sa náš slovenský tandem rozpadol. Posledné desiatky kilometrov už začali byť dosť na morál, navyše pred koncom prišla jedna väčšia dažďová prehánka a posledné zjazdy začali byť dosť blatisté.
V predposlednom zjazde ma opäť dobehol Martin, ktorý sa dokázal z krízy celkom rýchlo oklepať. V poslednom stúpaní sa držal pár metrov predo mnou. Nanešťastie kúsok pred posledným zjazdom asi 12 km do cieľa ma postretla veľká smola v podobe rozrezaného plášťa. Našťastie sa mi dieru podarilo prekryť obalmi z tyčiniek, ktoré som si v priebehu maratónu poodkladal do dresu a takto núdzovo som dorazil do cieľa po 9 hodinách a 43 minútach na trati. V cieli mi zadné koleso po pár sekundách sfúklo úplne a navyše som si všimol, že lanko na šaltri drží dá sa povedať len „na vlásku“, takže som mal nakoniec aj celkom šťastie, že som do cieľa vôbec dorazil.


Premiérového Obra ovládol Jan Jobánek (Superior Rubena Team) v čase 07:42:29, na druhom mieste skončil Petr Šťastný (Česká spořitelna – Specialized) a stupne víťazov doplnil na treťom mieste Radoslav Šíbl (4EVER Cyklobulis Bystřice pod Hostýnem). Najdlhšiu trasu dokončili 4 ženy, z ktorých bola najrýchlejšia Lucie Javorová (Valachbajk Cyklomira). Na klasickej drásalovskej 115 kilometrov dlhej trati zvíťazil Pavel Boudny (Česká spořitelna – Specialized) v čase 4:47:57 a medzi ženami bola na rovnakej trati najrýchlejšia Lucie Vlášková (KELLYS BIKE RANCH TEAM).


Napriek tomu, že som si v najbolestivejších chvíľach Obr Drásala hovoril, že sa už do podobného extrému nepustím, mi niečo hovorí, že o rok si strihnem Obra ešte raz a dúfam, že už bez defektu :P" title=":P