Nočná jazda - pretek s preľudmi

Nočná jazda - pretek s preľudmi

3121 komentárov

Drasho 28.07.2014   Horska Cyklistika Noc Vyjazd Povazsko Strazovsky Pohar

Tak mi možno trošku hrabe. Naozaj si neviem predstaviť, kto by dobrovoľne vstával o pol druhej v noci a šiel na túru. Vlastne to bol len taký bláznivý nápad, ktorý som mal v pláne absolvovať s marcom aka @usatetorpedo. Nakoniec som to šiel ale sám...

 

“And then, when the night pulls his claws from the dark, the flow on the trail is lost, hunted by predators you ride out of the forest, away from the darkness. Then you realize, that it was just a bird, who was looking at you, because the true predators you would not smell or hear – their claws would rip your body into half, before you could do anything against it. But do not worry child, still you can ride safely – dinosaurs are dead already,” – opis mojich pocitov a myšlienok.

Krátky spánok a môže sa štartovať


Štyri hodiny spánku, tie boli pretrhané na tretiny. Telo nezvyknuté ísť spať pred jednou v noci to veľmi ťažko znášalo a neustále som sa budil. Na tretí krát – pol hodinu pred budíkom – som sa už naštval a začal pomaly na seba hádzať oblečenie. Výbavu som si pripravil vopred, nedočkavo čakala v garáži. Rýchlo som do seba hodil tri vajcia na mäkko a vyrazil do tej nekonečnej temnoty. Svetlo mi robila čelovka Petzl a aby ma nejaký blázon nezrazil, mal som dosť silné zadné svetielko. Tlmenie prepnuté na climb, pre čo najefektívnejšie šliapanie – silu tohto nastavenia som začal v poslednej dobe značne oceňovať. Mesto zívalo prázdnotou. Cez Krajinský most na vežu, chladný vzduch bol neskutočne príjemný a šliapalo sa výborne. Vzal som to cez jeden krátky trail, kde som čiastočne zápasil s hromadou šišiek, dropmi ale aj konárami, čo sa ma snažili presvedčiť, aby som šiel peši – nepresvedčili. Zatiaľ ide všetko parádne, hovorím si v duchu a usmejem sa od ucha k uchu. Cesta k Furmanovi, inokedy nudná a otravná trasa teraz nabrala úplne iný rozmer. Väčšinu výšlapu som strávil hladením do diaľky, kde sa jagali tisíce malých sviečok, predstavujúce dediny, mestá ale aj autá a lietadlá. Cestička k bufetu na Havrane už nabrala tú správnu atmosféru, hlavou som neustále behal z ľava do prava hľadajúc zvieratá. Našťastie ma žiadne oči neprenasledovali a tak som bol aj naďalej celkom pokojný. Ako dlho? Kým som nenechal bufet za mnou a nemieril na Striebornicu.

Boli to len dve srny...


Po jednom dosť strmom výšlape som sa zadychčaný vliekol k zjazdu. Pauza na oddych? Možno, keby nezbadám na ľavo tie dva odrazy v očiach a hneď na to na pravo ďalší pár. Kľud bleskovo zmizol a zalial ma strach. Boli to len dve srny, no bola len otázka času, kedy narazím na nejakého nafúkaného jeleňa alebo divú sviňu – týmto myšlienkam som sa nedokázal ubrániť, neustále hlodali na mojom odhodlaní a každú štrbinu sa snažili zväčšiť – praskaním dreva alebo aj mojou vlastnou predstavivosťou. Pôvodné kľudné tempo som neudržal, prehadzovačka zarapčala a už som upaľoval dole kopcom. V slabom svetle som sa snažil vyhnúť všetkým mlákam – s tými mám ja nedobré skúsenosti. Dlho mi to nevydržalo a štyri piesty sa museli zahryznúť do kotúčov. Keby sa na mňa pozrú, nieje to tak o hubu, no to nespravili. Dve srnky pomaličky šli krížom cez turistickú cestu, mňa mali na saláme a nepočastovali ma ani pohľadom. Len čo prešli zopár metrov od cesty, únava neúnava som začal dupať do pedálov, zo zadnej stavby sa ozývalo len tradičné puk-puk.

Oči sa stále pozerajú


Nedokázal som sa sústrediť na trail, neustále som sa obzeral do všetkých strán, veľmi všímavo som si prezeral stromy – potencionálne miesta na útek. Bicyklu sa moja nepozornosť ani trochu nepáčila - za trest ma mnoho krát zhodil, keď vybehol na vysoký koreň, konár alebo úplne mimo cesty do porastu. Po pol hodine som pochopil, že týmto spôsobom sa zabijem sám a tak som sa viac začal venovať ceste, ako tým tvorom čo na mňa hľadeli. Z Havranu som na Marhát šiel po prvý krát, doteraz to vždy bolo iba naopak. V tom smere zábavné zjazdy sa teraz zmenili na náročné technické úseky. Korene, ktoré som si doteraz nikdy ani len nevšimol, ba som o nich naozaj ani nevedel ma teraz neustále zhadzovali z bicykla, bol som nútený aj tlačiť. Predsa som sa dokonalo nedokázal sústrediť iba na správnu stopu a z času na čas mi zrak uletel do tej tmy, hľadajúc odraz v očiach predátora.

Dvojvalec
Môj dvojvalec

V noci je les iný


Guráž zmizla, bol som krotký ako mačiatko. Netrvalo dlho a pochopil som, že síce cez deň “patrí” les nám ľudom, v noci je to mestom zvierat, ktoré nechajú turistu prejsť len ak sami chcú. Som si istý, že tento strach z nich v noci majú aj oni z nás cez deň. Budúcich odvážlivcov by som chcel upozorniť, aby sa zase neľakali všetkého čo odráža svetlo. Bordel, ktorý tam menej inteligentní jednotlivci nanosili sa leskne rovnako – o tom som sa presvedčil na vlastnej koži. Obloha trošku zbledla, les bol však aj naďalej tmavý. Z času na čas mi pred tvárou preletel vták či netopier – chvíle, kedy ma mykalo až som zopár krát zišiel z cesty. Stále ďalej som šiel, no žiadne oči sa už nezaleskli – predsa som však tušil, že tam tie zvieratá sú. Kúsok pred slnečnou elektrárňou som vytrhol slúchadlo z ucha, keď sa okolím rozliehalo hlasné praskanie konárov. Zatajil som dych až do doby, kým sa zvuky nevzdialili.

Svetlo a rosa prichádzajú


Dorazil som na tretí checkpoint, okolie bolo už vcelku svetlé, čelovku som si však aj tak ešte nechal. Zjazd po asfaltke by bol klasicky nudným. Keby v lese po mojom boku nezcupitali vyplašené srny. Pokarhal som sám seba, že som poľavil na pozornosti, dokonca som sa aj zasmial nad tými bludmi, čo ma ešte pred chvíľou zožierali zvnútra. Ďalšie miesto na pauzu pripadlo lúčke nad lazmi, nielen tretry sa leskli od čerstvej rannej rosy, ale aj bicykel a ja, vzduch bol tak krásne čistý a príjemne chladný. Na moje vlastné prekvapenie som nepociťoval únavu, po chvíli som pokračoval v ceste. Ubehla ohrada s koňmi a už som bol na zjazde po lúke pred ďalším cieľom – Bezovec. Znova som však musel brzdiť, pretože predo mnou sa prechádzali srny, vrhajúc na mňa otrávené pohľady – akoby sa pýtali “Čo tu obsmŕdaš?!”. Výšľap k šport-chate bol tradične nezaujímavý po strmej asfaltke, následne ma zarazila ohrada s kravami – dotyčného asi netrápilo, že tým bráni turistom v ceste, pretože to je na označkovanej trase. Vďaka bohu tam ale bola obchádzka, aj keď nie priechodná na bicykli. Dva týždne dozadu tá ohrada bola natiahnutá omnoho viac – nedalo sa krajom prejsť – žeby mu niekto vynadal? Z ničoho nič ma zasiahla únava a strelila mi poriadnu facku, tempo do kopcov sa značne spomalilo. Predsa som však o chvíľu stál pred posledným hnusným strmákom, ktorý je nemožné vyšliapať na akomkoľvek bicykli. Dlhý kopec som bol nútený teda vytlačiť, vliekol som sa unavene hore.

Pred hradom Tematín


Predposledný zjazd som si však aj napriek únave užil – síce som neskákal ako inokedy na každej skale no zase som cvičil skidy a valil to krížom ako buldozér, zdvih všetko bez reptania spapal a nakoniec som sa vďačne zvalil pod prístrešok hneď vedľa hradu. Vytiahol som si niečo pod zub – sardinky s paprikou. Pomaly som to jedol, stehná ma silno pálili až som sa bál, že už nevstanem. Unavene som teda vyrazil na posledný zjazd, šiel som ešte lenivším spôsobom, všetku prácu som prenechal bicyklu – veď nech sa pohrá chalan. Rýchlosť nebola zrovna svetoborná, no aj tak som sa dobre zabavil hľadaním správnej stopy medzi nebezpečne zo zeme trčiacimi skalami. Ostalo mi chladno, husia koža ma pokryla ako brnenie. Výnimku tvorila väčšia rovina, kde som sa rozbehol a zakončil odrazom o skalu, za ktorou nasledovalo klesanie – výsledkom bol slušný drop. Cestu domov po ceste som si dvakrát neužil. Z posledných síl som na ťažkom prevode uháňal domov – na to miesto tepla, jedla a hlavne teplej postele.

Drashov bike

Môžem to zhrnúť ako veľký úspech. Zasmial som sa, skoro som od strachu celú túru zabalil a úplne sa vyčerpal. Je zaujímavé, že aj napriek tomu že Havran, Marhát a Tematín sú asi najhlavnejšie cyklociele tu v okolí, ešte nikdy som ich takto nespojil – celá túra trvala štyri hodiny aj desať minút. Výsledok však stál za to a bola to asi moja najťažšia túra doteraz - fyzicky aj psychicky. Ďalší cieľ? Myslím, že by bolo načase načať Inovec!

Poznámka redakcie


Viac o biku, na ktorom jazdí Drasho sa dozviete v článku: Biky fóristov: Drashov nemec alebo od PC k bajkovaniu

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Komentáre

mlyno 17.09.2014 (13:45)

3


..tak tak.. treba skusit, inak clovek nezazije tu intenzitu zazitku. Jazdim po tme od minulej jesene ( pokial uz nie je celkom mokro vsade.. ) a mozem len odporucit ! ..tiez zakazdym, ked dve zerave svetielka zablikaju predo mnou tak hned odhadujem podla ich rozostupu a vzdialenosti, ci to nie je len cica-tulacka, neskodna srnka, alebo chlapata cuna ( vacsinou ich vzdy byva viacero.. ) , ale mozem potvrdit, ze pokial im neprejdete cez chvostik, tak vacsinou len udivene cumia a snazia sa vam radsej vyhnut. raz ale ma "prenasledovali" po boku cesticky.. az kym nezastala cela tlupa hned predo mnou rovno na kraji a vtedy som pochopil, ze sa len chceli dostat na druhu stranu - az mi potom bolo smiesno, ake predstavy som mal, ked som videl ich vyplasene pohlady, ze co bude.. normalne som musel nakoniec 7-10 metrov od nich zastat a trosku na nich prehovorit, popohnat a ked stastne prebehli na druhu stranu , tak viac strachu z divych prasiat nemam.. len treba asi byt napozore aby nedoslo nepozornostou ku kolizii asi. A co sa tyka inych strachov.. to je asi v pohode, les vzdy puka vrzga.. ci od konarov vo vetre, padajucich zaludov a ktoviecoho a my ten strach mame v genoch. Rovnako si treba zvyknut aj na "pohyblive tiene", kedy napr. mala vetvicka s listom, okolo ktorej blizko prejdeme s celovkou vytvori velky tien ktory sa mihne hned vedla. Na vsetko sa ale da zvyknut a casom strachy zoslabnu a ostava dobrodruzna pohodicka a neuveritelny zazitok z lesa, kde rozhodne ludia nezavadzaju..

 
johnnySVK 07.11.2014 (16:17)

3


aj ja som zacal poslednu dobu posilovat moju odvahu...Dufam, ze postupom casu, sa dostanem stale hlbsie a hlbsie do lesa..heh....Zatial som bol len 2x na bielom krizi..a aj to len po asfaltke z partizanskej luky....Na rade su asi chodnicky v lese...Snad to pocasie a psychika dovoli...

 
def 27.10.2014 (17:06)

2


Velmi pekne napisane, skoro ako rozpravka. Ja som bol v sobotu prvykrat na nocnom vyjazde, testoval som novy lampas Solarstorm x2. Vyrazal som o 5 rano s pevnou vierou v predpoved SHMU, ze bude polooblacno a do 10 stupnov. Od zaciatku vsak bola hmla, v lese viditelnost 3 metre napriek super osvetleniu a vsade voda a blato max 6 stupnov. V tej hmle som vsade bludil aj na cestickach ktore jazdievam casto cez den. Nic z toho ale nemohlo pokrivit moj stastny usmev na tvari, ako mi bolo na biku v lese v tme v hmle prijemne. Videl som jelena, srnky a aj muflona, nastastie vsetko to len prebiehalo krizom cez cesticku. Ten jelen dokonca na mna zarucal, trochu ma zamrazilo Po ca. 70km som sa vratil na obed premoknuty a premrznuty s tecucim nosom ale nelutujem, pojdem aj nabuduce! A este by som chcel podakovat chatarovi na Babe, ze kvoli mne otvoril jedalen a obsluzil ma napriek tomu ze som mu to tam cele zasvinil

 
Drasho def 27.10.2014 (19:00)

1


No veru, keby na mňa zaručí jeleň, aj s bicyklom som v tom momente niekde v korune najbližšieho stromu a vytáčam odvoz.

 
gwixt 28.07.2014 (18:52)

1


a kto to teda boli tí preľudia?

 
Drasho gwixt 28.07.2014 (18:53)

0


Netuším, žiaľbohu sa nepredstavili a pýtať som sa ich zrovna nechcel. :lol:

 
rajder 28.07.2014 (21:59)

1


pri citani som mal husiu kozu... wow. ja som mal dost ked sme sli len na bikoch prespavat na Vihorlat na vychode... klobuk dolu, ja by som sa zosral... Uz pri citani tvojho prveho kontaktu s ocami sa mi zacali v hlave premietat trailery Blairwitch

 
iron.hide 29.07.2014 (02:08)

1


pekne. ja tiez vzdy celu jesen, zimu a jar jazdim skoro stale len v tme. a diviakov stretavam dost, ale zatial pohoda.

 
Drasho iron.hide 29.07.2014 (11:30)

0


Hm, ani nevieš, ako si potešil aspoň moju rozumnú časť podvedomia. Hovoril som si to isté "však si ani nepamätám, že kedy som naposledy čítal niečo o turistoch na ktorých zaútočilo zviera v lese," strach je ale sviňa.

 
iron.hide Drasho 29.07.2014 (15:34)

0


vsimol som si ze tie svine sa boja silneho svetla. neviem ake mas ty, ale mne stacil aj medium na aurore, co je nejakych 400 lumen, aby utekali prec a to som medzi ne vbehol v zjazde a ak som mal niekedy zly pocit, tak som si ju proste zapol na high mod, teda 900. plus vzadu blikacka no ale neviem ci to plati aj na medvede, nastastie tie tu nemame, neviem ako u teba.

 
mirkopo 29.07.2014 (12:50)

1


Nocnu jazdu mozem len odporucit. Jedine, co treba je poriadne svetlo a zazitok je zaruceny. Aj ked, predsa len radsej treba ist aspon vo dvojici, koli pripadnym problemom.

 
pepemsk 29.07.2014 (14:22)

1


Haha, mam dost silne svetlo, ale tiez mi pekne lepilo ked som jazdil lesom potme a predo mnou sa pri ceste zjavil par zltych oci. Povedal som si ze vracat sa nebudem a napriek vsetkym alternativam co fantazia ponukala prefical som co najrychlejsie okolo. V noci v lese si clovek ked je sam pekne uvedomi svoju malost oproti prirode a tiez ako daleko aj ked blizko je civilizacia, ked nie je signal.

 
ThomVe 28.07.2014 (18:30)

0


Pekne napisane. Tu trasu Inovec-Bezovec-Marhat mozem len odporucit

 
zojo 28.07.2014 (18:47)

0


Peknéé ja som plánoval ísť si pozrieť na marhát východ slnka zatial mi to nejak nevyšlo

 
milos21 28.07.2014 (20:26)

0


Chýba mi jedna veľmi dôležitá vec a to mapa trasy...

 
Drasho milos21 28.07.2014 (20:30)

0


Máš pravdu, zabudol som zapať Stravu v mobile. Každopádne som preto popísal trasu aspoň slovne. Ak si to porovnáš napríklad s internetovou mapou tak je to naozaj jednoduchá cesta.

 
milos21 Drasho 28.07.2014 (20:41)

1


Však nie je nič jednoduchšie ako ju nakresliť na cykloserver.cz a tam bude kým ju nezmažeš Ja to tak robím, nič ma to nestojí (tu mapku robím aj pre svoju archiváciu) a čitateľom určite pomôže sa zorientovať. Mimochodom, Považský Inovec je jedno z pohorí, ktoré chcem do konca života navštíviť (ale zas na Slovensku našťastie tých pohorí tak veľa nie je...)

 
pao 28.07.2014 (20:27)

0


konečne niečo čitateľné nice

 
janohalik 28.07.2014 (21:06)

0


Tak toto mi pripomenulo moje treningy v zime. Dik za to, aspon si teraz opat budem viac vychutnavat jazdu za svetla

 
lama392 23.08.2014 (13:30)

0


Pravý zážitok je to až so svetlom teste pred vybitím batérií a tak šetríte, kde sa dá ... a bezpečnejšie známe, no aj neznáme úseky šliapete bez svetla

Za posledný rok som takýchto zážitkov mal cielene ale aj nútene neúrekom a po každom sa odvaha zvyšuje ... čo ťa nezabije, to ťa posilní a tieto zážitky veľmi VÝRAZNE !!!

ODPORÚČAM vyskúšať

 
def 27.10.2014 (17:06)

0


Velmi pekne napisane, skoro ako rozpravka. Ja som bol v sobotu prvykrat na nocnom vyjazde, testoval som novy lampas Solarstorm x2. Vyrazal som o 5 rano s pevnou vierou v predpoved SHMU, ze bude polooblacno a do 10 stupnov. Od zaciatku vsak bola hmla, v lese viditelnost 3 metre napriek super osvetleniu a vsade voda a blato max 6 stupnov. V tej hmle som vsade bludil aj na cestickach ktore jazdievam casto cez den. Nic z toho ale nemohlo pokrivit moj stastny usmev na tvari, ako mi bolo na biku v lese v tme v hmle prijemne. Videl som jelena, srnky a aj muflona, nastastie vsetko to len prebiehalo krizom cez cesticku. Ten jelen dokonca na mna zarucal, trochu ma zamrazilo Po ca. 70km som sa vratil na obed premoknuty a premrznuty s tecucim nosom ale nelutujem, pojdem aj nabuduce! A este by som chcel podakovat chatarovi na Babe, ze kvoli mne otvoril jedalen a obsluzil ma napriek tomu ze som mu to tam cele zasvinil

 
Pridaj komentár