Reportáž: ŠKODA STUPAVA TROPHY 2014

V sobotu 26.7. 2014 sa konal jeden z najlepších MTB maratónov na Slovensku, ktorý opäť potvrdil svoju kvalitu. Na rekordný počet účastníkov, za krásneho počasia boli pripravené trate: 17km pre jednokolky, 25, 42, 76 a 105km pre horských cyklistov. Pozrite si bohatú fotogalériu a prečítajte si viac o tom, aké to v Stupave bolo.

Budík ma zobúdza o pol siedmej, ale ešte si doprajem chvíľku lenošenia, nakoniec vstávam a ranná naháňačka sa môže začať. Rýchlo zbaliť veci, skontrolovať bike, dofúkať duše, naložiť bike do kufra a môže sa vyraziť smer Stupava. Na diaľnici za Piešťanmi stretávam prvé auto s naloženým bikom a ich početnosť sa v Bratislave a hlavne na výpadovke na Brno (Stupavu) riadne stupňuje, čo nasvedčuje veľmi slušnú účasť. Aj počasie dnes praje. Polooblačno a teplota sa nešplhala do žiadnych extrémnych výšok...
Do Stupavy už vchádzam v rade asi ďalších šiestich áut a každé má na streche, vzadu či kufri jeden alebo viacero bikov, ale s parkovaním našťastie nebol žiadny problém. Ešte pre istotu kontrolujem bike, namažem reťaz a môže sa vyraziť k registrácií. Vybral som si trať o dĺžke 42km a prevýšením 1100m, pretože som sa chcel skôr zabaviť a veľa dlhších výjazdov som v tejto sezóne ešte neabsolvoval. Vyplnené tlačivo a registráciu som mal za pár minút hotovú. V taške som našiel jednu fľašu na vodu ŠKODA (alebo ako hovoria komentátori na RTVS a cyklisti na Tour de France – bidon ), energetický gél, časopis a hlavne tričko, do ktorého som sa mohol po maratóne prezliecť a pár ďalších drobností...

Štart

Ani sa nenazdám a už sa blíži 11 hodín - štart prvej vlny 42km trate. Druhá vlna štartovala s 15 min odstupom. Kamarát Tomkud mi utiekol a stihol sa dostať ešte do prvej 50ky na štarte. Ja som sa k nemu už tak nedostal. Snáď sa mi ho podarí dostihnúť po štarte... Zopár slov primátora Stupavy, výstrel a pomaly sa začíname všetci rozbiehať.


Po pár uliciach, v ktorých sa už začalo obiehať z každej strany prichádzame na okraj Stupavy a mierime na lesnú cestičku. Tu sa vytvára dlhý zástup bikerov a začína sa stúpanie na Malý Slavín. Ide sa mi dobre, ale Tomkuda nie a nie dobehnúť. Zo začiatku som ho ešte zazrel, keď bolo vidieť viac dopredu, ale po pár kilometroch to vzdávam a volím radšej vlastné tempo. V lese bolo príjemne a počas kratších rovinatých alebo miernych zjazdov ma vždy dobre prefúklo, čo bolo úplne super. To sa však zmenilo po peknom a celkom rozbitom zjazde, ktorý nás priviedol na začiatok stúpania na Kamzík.


Asi tak v prvej tretine stúpania bola studnička a aj napriek časovej strate zastavujem. Aspoň sa trošku ovlažím ľadovou vodou. Paráda! Pauzička mi pomohla a môže sa pokračovať v ostrejšom stúpaní. Poniektorí volia dokonca tlačenie biku. Na Kamzíku už čakali doslova švédske stoly s veľmi peknou obsluhou Voda, jonťák, horalky, banány,... Bolo tam toho pravdepodobne viac, ale registroval som iba vodu, jonťák a pekné "hostesky" Ale sme tu na maratóne a tak po rýchlom občerstvení nasadám na bike a hurá na zjazd.


Občas zakričí niekto na mňa zľava či sprava a občas sa darí obiehať aj mne. Cestičky sú tu dosť vyjazdené a nejaké palice, konáre alebo kamene vôbec nevidím. Po tomto zjazde nasledovalo hneď stúpanie, v ktorom som už začal cítiť predchádzajúce kilometre. Na podobných akciách sa vždy nechám strhnúť davom a práve si táto "nezodpovednosť" začala vyberať svoju daň. Pozerám na hodinky a začínam častejšie sledovať, koľko máme prejdených kilometrov a nastúpaných metrov.


Na jednom úseku sme dokonca všetci museli zosadnúť a potlačiť biky do kopca.
V týchto častiach Slovenska som na biku ešte nikdy nebol a celkom sa mi tu páči. Nestíham však veľmi sledovať okolie a väčšinu času pozerám iba tesne pred seba. Občas sa však objaví výhľad do diaľky, čo ma vždy poteší. Ani sa nenazdám a už začíname stúpať do posledného veľkého stúpania na Biely Kríž. To bude ale radosti, keď si hore dám konečne jonťák na druhej občerstvovačke Našťastie toto druhé stúpanie malo v cca polovici mierne klesanie a trošku sa mi v ňom prinavrátili sily. Odratávam posledné metre a už aj som v druhej občerstvovačke, na ktorej nás čakala podobná hostina, ako na tej prvej. Paráda
Do cieľa zostáva už iba približne 10km, ktoré sa pôjdu takmer celé dole. Vyčerpanie si však vyberá svoju daň a ani dolu to už nejde tak svižne, ako by som si predstavoval. Našťastie je cesta dosť široká a kto chce, ma v pohode obehne. Aj mne sa občas pošťastí niekoho obehnúť, čo ma vždy poteší


Tesne za Bielym Krížom je odbočka pre dlhšie trate 76km a 105km. V propozíciách bolo uvedené, že máme nastúpať 1100 metrov a hodinky mi stále ukazujú niečo málo cez 900m a podvedome čakám, kedy ešte prídu tie zostávajúce výškové metre do cesty. Stále nič a v kútiku duše si ešte šetrím posledné sily.

Stále však klesáme a občas ide trať hore dole. Je to doslova bike diaľnica, kde sa k nám už pridávajú borci z dlhých tratí. Jeden na mňa kričí zľava a obieha ma tempom, akým som išiel snáď svoj 5. kilometer... Ale hneď v ministúpaní, ktoré sme mali pred sebou mu spadne reťaz a počujem iba zopár vybraných slov

Je dobojované

Po chvíli však začínam počuť hudbu a tipujem, že cieľ je už blízko. Nasleduje jeden pekný ostrý ale malý zjazdík, v ktorom obieham niekoho, kto to pre istotu išiel vedľa biku. Hneď ma to zviedlo k cieľovej rovinke, po ktorej si konečne môžem vydýchnuť. Ďalšie pekné baby sa ma pýtajú, čo si dám (pivo, minerálka, džús, jonťák s takou či onakou príchuťou...)


Beriem pomarančový jonťák a idem sa postaviť do rady na vapku. Rada nie je veľká a biky sa v boxoch svižne striedajú. Bolo tu až 16 vapiek, čo hodnotím ako veľké plus Ako tak čakám na vapku, pozriem sa ešte na mobil, kde ma čakala SMS s časom a predbežným umiestnením – 2h 37min a 29. miesto vo svojej kategórií. Ďalšia pekná vychytávka


Za vapkami boli sprchy, kde som sa len trošku opláchol a počul som, ako vedľa rozprávali dvaja bikeri po česky: "Výborne to tu majú spravené, sprchy sú super a aj koľko vapiek na biky..."
Po rýchlom vložení biku do úschovne, som si to namieril pre niečo pod zub. Toto bolo asi jediné miesto, kde som čakal, ale je to pochopiteľné vzhľadom na to, aká veľká bola v Stupave účasť. Človek si môže aspoň pozrieť maili Vyfasoval som rizoto so syrom. Na fóre som čítal na jeho kvalitu rôzne názory, ale osobne považujem každé teplé jedlo po športovej rozbíjačke za výborné. Nešiel som sem predsa za gurmánskym zážitkom a navariť pre cca 1000 ľudí za pár € nie je sranda.



Areál bol veľmi slušne zaplnený a pod veľkým stanom takmer všetky miesta na sedenie boli obsadené. Až taký nával som nečakal, ale je super, že tak veľa ľudí vybehlo von a išlo si zamakať. Nie každý berie maratón úplne vážne a bolo vidieť aj dosť "hobby" jazdcov, za ktorého sa považujem aj ja.

Rekordný počet návštevníkov

Celkový počet prihlásených účastníkov sa zastavil na úctyhodných 1489 zo 16 krajín. Počet zaregistrovaných účastníkov, ktorý si v Stupave zamakali bol 1425! Je o 319 účastníkov viac ako v roku 2013. Sú to veľmi vysoké čísla a prajem organizátorom, aby budúci rok čísla opäť prekonali a poskytli aspoň rovnaký super servis a trať ako som mal možnosť teraz absolvovať. Presné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Presné počty účastníkov v kategóriach:

MTB 860 z toho kombinácia MTB + BEH 78 účastníkov
BEH 190 z toho kombinácia MTB + BEH 78 účastníkov

Deti v kategóriách:

JUNIOR TROPHY: 153
DETSKÝ CYKLOMARATÓNIK: 222

ŠKODA BIKE OPEN TOUR

Ešte spomeniem, že ŠKODA STUPAVA TROPHY bola zároveň aj 3. kolo novej série ŠKODA BIKE OPEN TOUR. Kto chodí pravidelne po maratónoch, tomu určite stojí za to zbierať body v tejto sérii, pretože ceny v maratónoch, ako aj za celkové poradie sú veľmi slušné Časť cien sa bude losovať aj v tombole, takže šancu niečo vyhrať má každý. Ďalšie kolo série sa pôjde v sobotu 9.8. 2014 vo Svite (ŠKODA Horal MTB Maratón) a záverečné 5. kolo sa uskutoční 13.9. 2014 v Hrabušiciach (ŠKODA DAVORIN Slovak Paradise), kde sa bude hrať vo FINAL tombole o 7 ŠKODA bajkov. Viac o sérii sa môžete dozvedieť v článku na MTBiker a http://www.skoda-bike-open-tour.sk/o-serii/ .